Ježiš-Kristus-Darca-života

adminlm

Prečo poznávať Pána Boha?

Jan 17,3. – „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého
Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Čo je to život, ako sa prejavuje život?
Niečo ako definíciu života nájdeme hneď na úvod Biblie v knihe Genezis –
Gen.1,20.22. – „Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech
poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. Ploďte sa a množte sa a naplňte
vody v moriach a vtáctvo nech sa množí na zemi.“
Základnou charakteristikou života je pohyb, rast a rozmnožovanie.
Zdroj života však musíme hľadať mimo našej Zeme. Aj Dávid vo svojom
žalme Ž. 36,10. hovorí – „Lebo u teba je prameň života a v Tvojom svetle
svetlo vidíme.“
Prameň – zdroj života nie je tu na Zemi, ale je u Boha a to platí pre každý
život, s ktorým sa tu na Zemi stretneme, či už je to človek, zviera, strom,
kvetina či voľným okom neviditeľná bunka. Gen.2,7. – „Hospodin Boh
stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života a tak
sa stal človek živou bytosťou.“
A práve dych života je tou iskrou, ktorá dáva život každej bunke.
Príklad: Možno ste už počuli resp. čítali o pokuse so pšeničným zrnkom.
Čo sa stane s obilným zrnom, keď sa dostane do vlhka a tepla teda do
pôdy – vyklíči a začne rásť. Vedci vytvorili umelé obilné zrno, ktoré
obsahovalo presne tie isté látky, ako pravé obilné zrnko, čiže v strede
škrob s bielkovinou, na konci klíček s tukovou zložkou a celé to bolo
obalené do vlákniny. Na prvý pohľad na nerozoznanie od pravého
obilného zrna. Rozdiel sa prejavil až vtedy, keď to umelé zrnko „zasadili“
do pôdy a poliali. Viete čo sa udialo – nič. Nebol v ňom život.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.03-Ježiš Kristus-Darca života-Jn 17,3

Čo je v živote dôležitejšie láska či zákon?

adminlm

Čo je v živote dôležitejšie láska či zákon?

Aký je vzťah medzi láskou a zákonom resp. prikázaním; čomu sa pripisuje
väčšia váha, čo je dôležitejšie? Sú na rovnakej úrovni alebo je jedno
nadradené druhému? Čo na to hovorí Biblia?

1. Láska – verše, ktoré hovoria o láske
Apoštol Pavol v hovorí 1.Kor. 13,4-7 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá,
nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká,
nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou;
všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“
1 Jan 4,7.8 (16) – „Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý,
kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha,
pretože Boh je láska.; v.16 – „Boh je láska, kto zostáva v láske, zostáva
v Bohu a Boh zostáva v ňom“.
Jan 3,16 – „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“
Všetci autori zhodne konštatujú, že pravá láska to nie sú len emócie, ale sa
prejavuje predovšetkým činmi resp. obeťou.
Božia láska je jednou z charakteristík Boha, je spôsob, ako sa Boh prejavuje.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.02-Co je v zivote dolezitejsie

Počul som od Panovníka

adminlm

Počul som od Panovníka, že je koniec s celou zemou

„…lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou.“ (Iz 28,22)

Videli ste už film 2012…? Jeho pôsobivé scény zániku všetkého živého veľkou prírodnou katastrofou sa prelínajú s bezmocnosťou nič netušiacich ľudí a silnou zodpovednosťou tých, ktorí boli dopredu informovaní. Rozsah a intenzita apokalypsy, ktorá prekonala očakávania, sa strieda s pudovou túžbou jednotlivcov zachrániť sa.
Reálny námet filmu a dlho známy fakt, že majský kalendár končí rokom 2012, odštartoval sériu nových úvah o konci sveta. Navyše podobnosť s niektorými biblickými správami zo Zjavenia – napríklad rozpálené slnko (Zj 16,8), obrovské zemetrasenie (Zj 16,8) alebo zánik ostrovov a hôr (Zj 16,20) vedie k otázke, či je možné, aby v roku 2012 mohol naozaj nastať koniec?
Majská kultúra sa datuje približne od roku 2000 pred naším letopočtom až do roku 1541. Vrchol dosiahla v 7. až 9. storočí nášho letopočtu. Majovia patrili medzi tajomných obyvateľov Strednej Ameriky a venovali sa predovšetkým astronómii a matematike.
Za zmienku stojí ich zvláštna číselná sústava. Miesto základných desať číslic (od nuly po desať, ako sme zvyknutí my) používali číselnú sústavu, kde bolo základných číslic dvadsať (teda od nuly po dvadsať). Asi by sme si na to nezvykli, ale pre nich to bolo prirodzené. Počítali skôr s biologickým než s abstraktným metrickým delením a ich sústava vznikla ako nevyhnutný dôsledok tvorby kalendára. Ten bol veľmi dômyselný. Najvýznamnejšia skutočnosť, ktorá ich kalendár charakterizuje, je cykličnosť, keď jednotlivé časové periódy menili svoj charakter a zároveň sa pritom stále opakovali.
Čas hral v majskej filozofii a v pohľade na svet kľúčovú úlohu. Podľa ich kalendára bude končiť ľudská civilizácia rokom 2012. Celá Zem má byť v tomto roku úplne očistená, vrátane ľudských sŕdc. Potom ľudstvo vstúpi do novej civilizácie, úplne odlišnej od tej, ktorú poznáme teraz.
Mohli mať starí Majovia spoľahlivejšie informácie o trvanlivosti vecí okolo nás, než máme my dnes?
Okrem toho, že Majovia mali vyspelú civilizáciu, treba pripomenúť i skutočnosť, že to bola pohanská kultúra s mnohými kultmi a obradmi, ktoré sa neobišli bez krutých ľudských obetí – žiadny „svätci“.
Na druhej strane je ale pravda, že zásadný pohľad na vývoj ľudských dejín až k samotnému záveru, ktorý dodnes uznávame ako dôležité posolstvo pre našu vieru, nepovedal Boh žiadnemu „svätému mužovi“, ale pohanskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Len vďaka Danielovmu výkladu máme dnes v Biblii jeho 2. kapitolu. Babylonský kráľ si z prorockého sna berie poučenie a robí opatrenia. Stavia sochu celú zo zlata, aby zaistil nesmrteľnosť svojej ríši.
Aké poučenie si vezmeme my a aké urobíme opatrenia?
Čas našej planéty Zemi sa naozaj blíži ku koncu – „je rozhodnuté“ (Iz 28,22) – a návrat Ježiša Krista je pred nami. A aj keď podľa Božieho posolstva nepoznáme dňa ani hodiny, každý podnet a každá príležitosť k príprave na túto udalosť je dôležitá…
Dobrou správou je, že skutočná záchranná „ARCHA“ je spoľahlivá, už dávno pripravená a je dostatočne „veľká“ pre všetkých, ktorí chcú prežiť večnosť v úplne inej civilizácii, než je tá naša.

Čo nám hovoria rodokmene?

adminlm

Čo nám hovoria rodokmene?

Mt. 1.1 -„Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“

Matúš píše evanjelium svojim bratom Židom a preto svoje evanjelium začína
rodokmeňom, aby dokázal z ich vlastných Písem, že Ježiš je potomkom
kráľa Dávida a praotca Abraháma, teda že je Mesiáš, tak ako bolo
predpovedané v SZ. Pre Židov bolo jedným zo znamení „pravosti“ proroka,
ak spĺňal rodovú podmienku.

Mt. 1.1 – „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“
V SZ nájdeme na viacerých miestach zasľúbenie o Dávidovom potomkovi.
Prorok Nátan hovorí Dávidovi – 2 Sam. 7,12.13 – „Keď uplynie tvoj čas, a ty
si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba,
a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho
kráľovský trón na veky.“ Žalm 89,4.5. – „So svojím vyvoleným uzavrel som
zmluvu, svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal: Naveky upevním tvoje
potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod.“ (podobne Žalm 132,11.; Iz
9,6.)

Všetky tieto verše hovoria, že potomok kráľa Dávida bude kráľom a že bude
vládnuť na veky.
E.G.Whitová v knihe Patriarchovia a proroci (575) píše – „Dávid a jeho
rod dostali slávne zasľúbenia, ktoré siahajú do večnosti a ktoré nachádzajú
svoje konečné naplnenie v Kristovi.“… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.01-Co nam hovoria rodokmene_Mt 1,1