Prídem zase …

Eva

Známy misionár Afriky, David Livingstone /1813-1873/,  keď sa „predieral“ čiernym kontinentom, doprevádzala ho kolóna  prenajatých nosičov. Svojím láskavým srdcom a pekným jednaním si získal ich srdcia. Pochádzali z kmeňa Makololo a boli mu oddaní. Keď Livingstone vyčerpal pre takmer 300-člennú kolónu prostriedky na ďalšie cestovanie, podarilo sa mu výmenným obchodom zaistiť  nejaké prostriedky od istého náčelníka na rieke Zambezi.  Za  ne sa mal postarať o tých 300 domorodcov, kým sa Livingstone nevráti z Anglicka, kde chcel získať ďalšie prostriedky pre misionársku prácu v Afrike. Svojím nosičom sľúbil, že sa čo najrýchlejšie vráti a potom ich veľkou loďou zavezie späť do ich domova.

Livingstone odcestoval. Netrvalo dlho a ľudia na rieke Zambezi sa začali nosičom smiať. „To si naozaj myslíte, že sa biely muž vráti? Už ste niekedy videli, aby nejaký biely muž splnil černochom svoj sľub? Existuje vôbec nejaký biely muž, ktorý by svoje peniaze a čas venoval nám čiernym ľuďom? Či nemáte s nimi  už dosť smutných skúseností?“ – Ale ľudia z kmeňa Makololo odpovedali: “ To nepoznáte nášho otca! Určite príde a odvezie nás domov.“

Čas plynul , ubehol celý rok. Niektorí nosiči z kmeňa Makololo ochoreli, niektorí aj zomreli. Prešiel i druhý rok. Domorodci na rieke Zambezi sa vysmievali ďalej. Nosiči však trvali stále na svojom: “ On sa vráti!“  – A skutočne jedného dňa bolo počuť v diaľke na rieke zvláštny hluk, nejaké rachotenie. Všetci utekali k rieke.  Nevedeli čo sa deje, nič také dovtedy nepočuli a tak boli plní očakávania. Blížila sa veľká loď, z ktorej na všetky strany syčali oblaky pary. Bol to prvý parník, ktorý plával na rieke Zambezi. S radosťou a hlasným krikom : “ Náš otec, náš otec!“ sa  nosiči vrhali do vody, aby čo najrýchlejšie priplávali k parníku . Jeden cez druhého sa šplhali na palubu. Tam padli vernému „bielemu otcovi“ Livingstonovi okolo krku.

Nezaslúži si náš Pán Ježiš aspoň toľko dôvery ako David Livingstone? Nesplní snáď svoj sľub, ktorý nám dal: „Prídem zase?“
Myslíte, že zruší dané slovo a nesplní svoj sľub?  Jeho nasledovníci sa pevne držia výroku svojho Majstra:  “ Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú!“ /Mat.24,35/  Vedia, že vo svojom slove dal zaznamenať slová:  “ Pán neotáľa spniť  svoje zasľúbenie, ako si to niektorí vykladajú, ale má s nami trpezlivosť, pretože si nepraje, aby niekto zahynul, ale chce aby sa všetci dali na pokánie.“ / 2.Petra 3,9/   Pán Ježiš Kristus opäť príde, sám nám dal zasľúbenie: “  …prídem opäť a vezmem si vás k sebe, aby ste tam , kde som ja, boli aj vy. “ /Ján 14,3/ PRÍĎ TEDY PANE JEŽIŠU! /Zj.22,20/

Keď gorily idú spať

adminlm

Keď ľahneš, nebudeš sa strachovať, ale budeš ležať a odpočívať, a tvoj sen bude sladký… Lebo Hospodin bude tvojou dôverou. Prísl 3,24-26

Gorily trávia väčšinu svojho času v posteli. Teda keď idú spať, majú radi pohodlie a bezpečnosť. Keď dorazia na nové miesto, jedna z najdôležitejších úloh, ktorú majú pred sebou je postavenie ubytovne, ktorú prírodovedci vhodne nazývajú nocľaháreň.

Hlava rodiny rozhodne, na ktorom mieste bude nocľaháreň stáť. Poloha brlohov je veľmi dôležitá kvôli hroziacim povodniam, ktoré môžu náhle rovníkové lejaky sprevádzať. Miesto pre nocľaháreň sa zvyčajne vyberá v poraste previsnutých stromov, často s prístreškom z machu a popínavých rastlín, ktoré fungujú ako stan. Samice a mláďatá sa vyšplhajú na vrch stromov, aby si tam urobili svoje lôžka. Tie pozostávajú z vetiev spolu poprehýnaných a prepletených tak, aby vytvorili základnú plošnu. Úponky a vetvy sú v podstate zviazané do posteľnej konštrukcie. Na jednej takej posteli bolo narátaných viac než 24 dokonalých uzlov. Plošina je vystlatá matracom s tyčiek, listov, suchej zeminy, úponkov a machu. Príležitostne urobí gorilia matka malú postieľku pri svojom lôžku pre svoje mláďa. Jedna cestovateľka, ktorá mala možnosť obzrieť si niekoľko gorilích lôžok, skonštatovala, že sú veľmi pohodlné.

Je vcelku zábavné predstaviť si gorily spať, pretože pri spaní ležia na chrbte a ruky majú prekťížené za hlavou. Toto je obľúbená poloha na spanie aj pre niektorých ľudí.

Hlava rodiny takmer vždy spí dole na zemi. Jeden lekár zo západnej Afriky uviedol, že vždy keď našiel goriliu ubytovňu, ľahol si na samcovo miesto. Zistil, že z tohto miesta bolo vždy možné vidieť brloh každej samice. Teda samec, ktorý zostáva na zemi, si vždy nájde miesto, z ktoreho môže sledovať celú svoju rodinu.

Všetky gorily – samica aj mláďatá – mohli spať s dôverou a vedomím, že majú ochrancu. O čo viac by sme my mali mať dôveru v Boha.

1. Uprednostňujte potraviny, ktoré podporujú imunitu 2. Vyhýbajte sa potravinám a nápojom, ktoré zaťažujú imunitu

Eva

1. Podporujú imunitu:

– surové, mrazené a prírodne sušené ovocie

– surová, mrazená a prírodne sušená zelenina

– orechy a olejnaté semäná

– obilniny a celozrnné výrobky z nich, strukoviny a výrobky z nich

– surové a sušené bylinky a koreniny

– huby – najmä hliva ustricová a iné drevokazné huby /šitake, maitake a pod./

– za studena lisované rastlinné oleje / najmä olivový, tekvicový a ľanový/

2. Zaťažujú imunitu:

– evidentne pokazené potraviny, potraviny po skončení záručnej lehoty a potraviny a jedlá podozrivé z kontaminácie

baktériami a plesňami /zle uskladnené /

– údeniny, vnútornosti, červené mäso a mäsové výrobky

– stužený pokrmový tuk – obsahujú ho najmä keksy, dobošky, lacné čokolády, práškové polievky, polotovary a pod.

– trans-mastné a nasýtené mastné kyseliny – najmä tvrdé margaríny určené na pečenie, halvaríny, keksy, dobošky, lacné

čokolády, mliečne a smotanové výrobky, mäsové výrobky, maslo, masť a pod.

– vyprážané a fritované potraviny a potraviny grilované na otvorenom ohni-spálené časti jedla!

– mlieko a mliečne výrobky -riziko alergie alebo intolerancie/=neznášanlivosť/

– vajíčka – riziko alergie a infekcie salmonelou

– cukor a sladkosti, sladené aromatizované a farbené nealko nápoje

– biela múka a výrobky z nej – v organizme sa metabolicky správajú ako biely cukor

– alkohol

– potraviny a látky, na ktoré ste alergickí

/ Zdroj: I.Bukovský, Miniencyklopédia prírodnej liečby/

Dar

Eva

Verím, že každý človek dostane pri narodení od Boha nejaký dar. Problém je však v tom, že polovica ľudí nikdy nepríde na to,že nejaký dar obdržala. Druhá polovica síce v sebe objaví dar, ale polovica z nich nie je s ním spokojná. Túžia po nejakom inom populárnejšom dare. A tak začínajú v sebe rozvíjať niečo, na čo vlastne  dar nemajú.  Tak sa dostaneme ku štvrtine ľudí. Zistíme však, že polovica z tejto štvrtiny nikdy nenájde prostriedky na to, aby dar rozvinula – a tak zostane ich dar nepoužitý. Zostalo nám ešte asi 12 percent ľudí, ktorí sa so svojím darom dostali pomerne ďaleko. Rozpoznali ho, prijali ho, našli možnosti, ako ho rozvinúť … Až na to, že polovica z nich   zostane  nepochopená spoločnosťou –  a tak vlastne aj tento dar upadne do zabudnutia.
Zostalo nám teda ešte 6 percent ľudí s darom. Tu sa však objaví ďalší problém – sebectvo. Polovica  z nich rozvinie svoj dar vlastne  len preto, aby si  ním naplnila  svoje  vlastné vrecká – a teda použije ho nesprávnym spôsobom. Nakoniec nám ostávajú už len 3 percentá obdarovaných – polovica  z nich je síce ochotná sa so svojím darom rozdeliť s inými, ale namiesto otvorenej náruče sa stretávajú so závisťou… A tak to ide ďalej, až …  A tak sa pýtam sama seba, ako by vypadal tento svet, keby každý človek rozpoznal svoj dar, prijal ho, rozvinul ho a keby bol tiež pochopený a prijatý s otvorenou náručou…  / Anna L.Koekkoek/
„… každý má od Boha svoj vlastný dar, jeden tak a druhý inak“ l.Kor.7,7
“ …Darmo ste dostali, darmo dajte“ Mat.10,8
Našiel si sa tiež tam?    Dnes je čas, niečo na tom zmeniť k lepšiemu.  Keď neposlúžiš svojím darom, mnohých ochudobniš o niečo dobré a krásne-tak ako keď niekto neposlúži tebe,  ochudobní teba.
“ O mnohé veci sa nepokúšame nie preto, že sú ťažké, ale ťažké sú preto, že sa o ne vôbec nepokúšame.“ / Seneca/

Barakuda a predsudky

adminlm

Nebude súdiť podľa videnia svojich očí ani nebude trestať podľa počutia svojich uší. Izaiáš 11,3

Jedna z najviac nepochopených rýb v mori je barakuda – morský tiger. Žraloky sú nepredvídateľné a smrteľné, no barakudy vo všeobecnosti nie sú nebezpečné. A predsa, počas povrchového potápania pri ostrove Bimini na Bahamách, bolo pre mňa ťažké si tento fakt uvedomiť, keď popri mne plávala zvedavá barakuda, taká dlhá ako som bol ja. Bol som stále na pozore pred jej veľkými, chladnými, nemihajúcimi očami a zlovestne vyzerajúcimi zubami.

Existuje len veľmi málo známych prípadov, kedy barakuda napadla človeka, a vo všetkých zaznamenaných prípadoch bola splnená jedna z dvoch podmienok. Týmto podmienkam by sme sa vždy mali vyhnúť. Prvou je tmavá voda. Barakuda útočí na lesklé predmety v domnienke, že sú to ryby. Pre ňu je teda ľahké popliesť si lesk bieleho mäsa alebo svetlé chodidlá človeka so svojím obvyklým pokrmom. Alebo barakuda môže napadnúť záľahu malých rybiek v mútnej vode bez toho, aby vedela, že je tam aj človek.

Druhou podmienkou je prítomnosť krvi vo vode. Krv priťahuje barakudy tak ako žraloky, a o oboch druhoch rýb je známe, že napádajú zranených alebo krvácajúcich plavcov.

V čistej vode, kde nie je žiadny zápach krvi, sú barakudy relatívne neškodné. V osemnástom storočí, kedy boli považované za smrteľne nebezpečné, jeden pisateľ tvrdil, že tieto ryby uprednostňujú psie mäso pred ľudským. Iný pisateľ uviedol, že barakudy majú radšej Angličanov než Francúzov, pretože Angličania sú podobnejší zvieratám a nie sú takí kvalitní ako Francúzi. Takýto argument je samozrejme absurdný, ale celkom dobre ilustruje, kam že dokážu ľudia zájsť, aby podporili svoje predsudky.

Náš text popisuje proroctvo o Ježišovi, že nebude súdiť podľa vzhľadu alebo podľa rozšírenej povesti, ale na základe pravých faktov. Je veľmi ľahké skĺznuť k nejakým záverom na základe slabých dôkazov, či sa to týka rýb alebo ľudí. Buďme aj my opatrní  ako posudzujeme.