Citáty

Vtedy mu povedia spravodliví: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou? Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Evanjelium podľa Matúša 25,37-40

Viem, Boh nepotrebuje nikoho, ale Ježiš chce, aby sme mali podiel na jeho starostiach o ľudí. Nepotrebuje naše diela, ale potrebuje našu lásku.

Erich Maria Remarque

Teta Anička

Bol som vtedy ešte malý chlapec – zavretý medzi sklenenými stenami nemocničnej izby. Rovnako ako ostatným deťom, aj mne bolo smutno. Túžil som ísť domov. Ale ja som mal na rozdiel od ostatných detí, jednu výhodu. Zatiaľ čo ostatným deťom prišiel na návštevu niekto len občas, ja som mal návštevu každý deň, niekedy dokonca dvakrát. Pamätám si, ako som pozoroval sklenené dvere na konci chodby a zbystril som vždy, keď sa otvorili. Nakoniec som sa dočkal.

Dodnes si pamätám ten modrý plášť, v ktorom prichádzala. Teta Anička pre mňa bola vtedy doslova pilierom istoty, ktorý pomáhal rozptýliť obavy a pocit samoty. Keď za mnou prišla, prišiel s ňou zároveň kus našej cirkevnej zborovej rodiny. Vždy keď prišla teta Anička, nadobudol som istotu a pokoj, že je to dobré, že tu nie som sám, pretože je tu so mnou teta učiteľka z detskej biblickej škôlky. Priniesla mi vždy radosť, pokoj, povzbudenie a deň sa nezdal taký dlhý. Dodnes som jej za jej návštevy veľmi vďačný. Ale to som bol malý chlapec…

Dnes rozmýšľam, či sa nájde takáto „teta Anička“ aj pre tých, ktorí nemajú nádej, že sa z nemocnice vrátia domov; pre tých, ktorým je smutno a možno sa ani nemajú ku komu vrátiť; pre tých, ktorí nevedia o nikom, kto by ich mohol navštíviť.

Zdroj: www.dobreranko.sk

„Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť.“

Žalm 16,11

Pilot v helikoptére letel ponad preplnenú hlavnú cestu a zvrchu sledoval hustú dopravu. Jeho pozornosť upútalo jedno zvláštne auto. Videl, že vodič sa pokúša predbehnúť veľký kamión. Nedarilo sa mu však, pretože buď šlo nejaké auto oproti, alebo bol zákaz predbiehania. Skúšal to znova a znova. Vždy, keď dal smerovku a prešiel do opačného pruhu, na obzore sa objavilo protiidúce auto a prinútilo ho zaradiť sa späť za kamión. Pilot mal dobrý rozhľad a zvrchu videl niekoľko kilometrov dopredu. Pomyslel si: „ Keby som sa mohol spojiť a porozprávať sa s tým vodičom, poradil by som mu, kedy a kde môže bezpečne predbiehať.“

Boh sa na nás pozerá tiež zvrchu a vidí, čo robíme. Vidí dokonca poriadne ďaleko dopredu. Jeho všemohúcnosť je presne to, čo potrebujeme, aby nás viedlo v našom živote. A práve modlitba je spôsob, ako sa s ním spojiť a porozprávať sa. Keď sa naučíme počúvať jeho hlas, nájdeme práve to, čo tak veľmi potrebujeme.

Neproste Boha o to, čo si myslíte, že je pre vás dobré. Proste, aby sa stalo to, čo si on myslí, že je pre vás dobré. (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať!, Príbehy na každý deň 12

„Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Jazyk múdrych obľubuje poznanie, ale ústa bláznov chrlia hlúposti. Oči Hospodina sú všade, hľadia na zlých aj dobrých.“

Prísl. 15, 1 – 3

Keď zomrel istý moslim, zanechal po sebe 17 tiav, ktoré si mali rozdeliť jeho traja synovia. Prvý mal dostať jednu devätinu druhý jednu polovicu a tretí jednu tretinu tiav. Ale 17 tiav sa nedá rozdeliť ani na polovicu, ani na tretiny. Medzi bratmi vypukol vážny spor o tom, ako si teda ťavy rozdeliť. A veru netrval krátko. Napokon sa celí zúfalí dohodli, že poprosia o pomoc múdreho muža. Keď k nemu prišli, sedel pred stanom. Keď si vypočul, čo ich trápi, odviazal svoju vlastnú ťavu, ktorú mal priviazanú o kolík pred stanom, a daroval im ju k ich 17-tim ťavám. Mladí muži zostali stáť v nemom úžase. Potom začal ťavy deliť. Prvému dal jednu devätinu – teda dve ťavy. Druhému jednu polovicu – teda deväť tiav. A tretiemu jednu tretinu – teda šesť tiav. A predstavte si, tá jeho ťava mu zostala. Bratia boli takí zaujatí počítaním a hľadaním riešenia, že si ani neuvedomili, aké jednoduché riešenie má ich problém. Múdry muž sa na ich spor pozeral z iného a jasnejšieho pohľadu. Jeho obeť pomohla vyriešiť bratskú hádku, a pritom ho nič nestála. Niekedy majú naše problémy úplne jednoduché riešenie, nás však nenapadne. Preto potrebujeme druhých. Preto potrebujeme cirkev. To je dôvod, prečo sa potrebujeme modliť. Keď dovolíme druhým – a najmä Bohu – vstúpiť do nášho života, môže sa stať, že práve s jeho alebo ich pomocou sa nám podarí vymotať sa z problémov a ťažkostí.

„Zlo sa rodí vždy tam, kde chýba láska.“ H. Hesse

Zdroj: Poďme si čítať!, Príbehy na každý deň 10

Citáty

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? – Veď to vieš! – Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?

Jób 38,4.5

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Filozofi to robia presne naopak – vytvárajú Boha na svoj obraz.

Georg Christoph Lichtenberg

Stopy

Pred mnohými rokmi cestoval púšťou pod vedením Araba jeden francúzsky obchodník. Pri západe slnka Arab rozprestrel svoj koberec a začal sa modliť. Francúz ho pozoroval s úškľabkom. Keď Arab skončil svoju modlitbu, spýtal sa ho, čo vlastne robil. „Modlil som sa k Bohu,“ odvetil sprievodca. „K Bohu?“ namietal francúzsky mudrlant. „Videl si niekedy Boha?“ „Nie.“ „Počul si niekedy Boha?“ „Nepočul.“ „Dotkol si sa ho niekedy?“ „Nie,“ skromne a ticho odvetil syn púšte. „Tak ti musím povedať, že si veľký blázon, ak veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel, nepočul a ktorého si sa nedotkol.“

Arab prijal výčitku mlčky a bez poznámky. Potom si ľahli spať. Skoro ráno krátko pred východom slnka vstali. Keď vyšli zo stanu, obchodník povedal svojmu sprievodcovi: „V noci tu bola ťava.“ So šibalským úsmevom Arab poznamenal: „Videli ste ju?“ „Nevidel.“ „Počuli ste ju?“ „Nepočul. Po včerajšej únavnej ceste som spal príliš tvrdo.“ „Dotkli ste sa jej?“ „Nie.“ „Nuž, pane, ste akýsi divný človek, keď veríte v ťavu, ktorú ste nikdy nevideli, nepočuli a ktorej ste sa ani nedotkli.“ „Ale pozri sa! Tu okolo stanu sú predsa jej stopy!“ V tej chvíli vyšlo slnko v plnej svojej nádhere. Arab naň rukou ukázal a vážne povedal: „Nevidíte azda stopy Stvoriteľa? Boh naozaj existuje!“

Zdroj: www.dobreranko.sk