“ Ako som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej, ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe, ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.“ (Jób, 31,24-28)

Pretože sme mali na dvore vedľa chodníka červené mravce, nasypala som blízko mraveniska jed na mravce v podobe malých granuliek. Keď ich mravce objavili, začali sem v celých kolónach chodiť a odnášať si zrnká do mraveniska. Mysleli si totiž, že je to potrava. Ako veľmi sa otrava podobá potrave!

O nejaký čas som sa vrátila, aby som sa pozrela, ako otrava účinkuje. Ešte stále celé stovky mravcov odnášali zrnká dnu do mraveniska. Všimla som si však, že malá cestička vedie aj opačným smerom – preč z mraveniska. Túto „potravu“ objavili aj čierne mravce, a tak si prišli od susedov trocha ukradnúť. Žiaľ, na vlastnú škodu, pretože sa nechtiac tiež otrávili!

Keď vidíme niekoho, kto má viac alebo lepšie veci ako my, musíme si dať pozor, aby sme mu nezávideli. Naša chamtivosť nás môže zahubiť. Pamätajme na to, že satan nám kladie pred oči rôzne lákadlá, ktorými nás chce otráviť!

„Diabol zasieva so lžou zároveň aj zvedavosť.“ (Waggeri)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.9