„Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“ (2. Tim. 2,15)

Kazateľ navštívil chlapčenskú triedu nedeľnej školy náboženstva, aby zistil, čo sa chlapci učia.

„Kto zbúral hradby Jericha?“ zaujímalo ho.

„My sme to neboli, pane!“ odpovedali chlapci.

„To je v tejto triede normálne?“ obrátil sa na učiteľa.

„Sú to čestní chlapci a ja im verím,“ bránil ich učiteľ.

„Dám ruku do ohňa, že nikto z nich by niečoho takého nebol schopný.“

Frustrovaný a skľúčený došiel kazateľ za riaditeľom nedeľnej školy a porozprával mu o svojej návšteve v triede a odpovedi, akej sa mu dostalo.

„Brat môj, poznám toho učiteľa už dlhý čas. A vlastne aj jeho triedu,“ odpovedal mu riaditeľ. „Keď hovoria, že to nemajú na svedomí, verím im.“

Kazateľ celú vec predniesol pred výborom zboru. Po dvoch hodinách diskusie výbor dospel k záveru: „Brat kazateľ, pripadá nám zbytočné zaoberať sa takou maličnosťou. Sme ochotní uhradiť škodu, ktorá vznikla, z fondu opráv.“

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

„Svojou trpezlivosťou si dobyte svoje duše!“ (Luk. 21,19)

Predtým, než sa Greg Louganis stal olympionikom, každý zo svojich skokov do vody realizoval asi 3 000-krát. Kim Zmeskalová urobila každé salto vo svojej gymnastickej zostave najmenej 20 000-krát a Janet Evansová prebehla viac než 240 000 kôl. Tréning – to vôbec nie je niečo ľahké a jednoduché. Plavci naplávu v priemere 15 km denne a plávajú rýchlosťou 8 km/h. Možno sa vám to nezdá veľká rýchlosť, ale tep srdca sa im pri tom zvýši v priemere na 160 úderov za minútu. Predstavte si, že to máte robiť štyri hodiny denne! Maratónski bežci prebehnú za týždeň v priemere 250 km rýchlosťou 16 km/h. Pri tréningu musia pamätať na dva dôležité princípy: Tréningové dávky sa môžu zvyšovať len pomaly a postupne a športovec sa musí zamerať na jeden šport. Preto napríklad vzpierači nebehajú šprint a basketbalisti neplávajú.

„Vedomie povinnosti dodáva človeku ohromnú silu.“ (France)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok.“ (Prísl. 21,5)

Gail Borden, vynálezca, ktorý žil v 19. storočí, bol priam posadnutý myšlienkou zhusťovania (kondenzácie) potravín. Jeho prvý pokus s kondenzáciou však dopadol veľmi zle. Počas plavby po oceáne sa zrodil nový nápad. Borden sa začal zaujímať, prečo sú deti na palube také chorľavé. Kravy, ktoré boli na lodi, trpeli morskou chorobou. Ich mlieko preto nemohlo byť zdravé. Štyri deti zomreli v dôsledku toho, že pili nakazené mlieko. Borden sa rozhodol mlieko kondenzovať, aby bolo bezpečné a ľahko sa dalo premiestňovať. Po mnohých pokusoch vymyslel vákuový proces, ktorým sa odstráni z mlieka voda. Podmienky v čase občianskej vojny spôsobili, že kondenzované mlieko sa tešilo veľkému úspechu. Borden sa stal bohatým človekom. Jeho epitaf (nápis na náhrobnom kameni), vpísaný do hrobky v tvare plechovky z kondenzovaného mlieka, obsahuje tieto slová: „Skúšal som a nedarilo sa mi; skúšal som znovu a znovu, až kým sa mi to podarilo.“

„Najhoršou prehrou je, keď človek stratí nadšenie.“ (H. W. Arnold)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Lepšie je zjavné karhanie ako skrytá láska. Verné sú rany od toho, kto miluje; ale hromadné sú bozky toho, kto nenávidí.“ (Prísl. 27,5-6)

„Ocko, potrebujem novú mamu.“

„A prečo potrebuješ novú mamu?“

„Pretože som od nej dostala výprask.“

„A prečo si dostala od mamy výprask?“

„Pretože som vraj nevychovaná.“

Každý svedomitý rodič mi určite dá za pravdu, ako ťažko je uplatňovať u svojich detí Bohom mu danú autoritu. Nie je ľahké udržať krehkú rovnováhu medzi prísnosťou a láskavosťou. Mnohí rodičia diktátorským správaním a tvrdosťou len posilňujú ducha vzbury u svojich detí. Iní, keď je ich autorita skúšaná, sa vzdávajú. Spomínam si na matku, ktorá chcela mať vždy posledné slovo. Dôsledkom toho bolo, že len čo svojmu dospievajúcemu synovi povedala nie, vypukla medzi nimi ostrá hádka. Po jednom takom ťažkom dni napokon rozhodila rukami a vykríkla: „Tak dobre, rob si čo chceš!“ A po chvíli dodala: „A teraz mi dokáž, že aj v tom ma neposlúchneš!“

„Možno dávať rady, ale nemožno naučiť konať.“ (Francois de la Rochefoucauld)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.“ (Prísl. 14,12)

S kamarátom Danom sme sa rozhodli ísť na našom malom člne na prieskumnú cestu. Nasadli sme a začali veslovať. Veslovali sme pomaly. Voda bola krištáľovo čistá. Po bokoch rieky rástla vysoká tráva, z ktorej sa ozývali rôzne zvuky. Keď sme zamierili do zátoky, všimol som si veľký strom, sčasti ponorený do vody. „Žiadny problém,“ pomyslel som si, „obídeme ho.“ Sústredil som sa len na ten strom. Dával som pozor, aby sme doň nenarazili. Jeho ostrá kôra mohla prederaviť náš malý nafukovací čln. Keď sme boli asi na päť metrov od neho, niečo sa zrazu pohlo! Rovno za spadnutým stromom bol dvojmetrový aligátor! V okamihu som myslel na niekoľko vecí: nafukovací čln, veľké zuby, ponárajúcich sa ľudkov, ktorí mu poslúžia ako potrava. Všetko, na čo som sa v tej chvíli zmohol, bol výkrik: „Dano, spiatočka!“ „Och, myslím, že nás môže veľmi ľahko chytiť!“ povedal Dano. Nechcel som mu dať na to príležitosť, zvlášť preto, že som sedel vpredu. Rýchlo sme sa otočili a uháňali preč. Keď si na túto príhodu spomeniem, vždy myslím na to, ako sa niekedy nebezpečne priblížime k hriechu a myslíme si, že sa nám nič nemôže stať. Nebuďte naivní! Hriech si vás veľmi ľahko chytí do svojich sietí. Niekedy to trvá dlhšie, inokedy kratšie. Preto sa k nemu radšej ani nepribližujte! Utekajte od neho tak rýchlo, ako len môžete a bežte k Ježišovi, ktorý vám rád pomôže.

„Len sebazaprenie dáva pravú slobodu.“ (Fénelon)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4