„Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza jako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, že vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia.“ (1. Pet. 5,8-9)

Stará indiánska legenda hovorí, že pred mnohými rokmi indiánski chlapci odchádzali na určitý čas do samoty, aby sa tam pripravili na dospelosť. Jeden z nich zašiel do nádherného údolia plného krásnych zelených stromov a farebných kvetov. Nič tam nejedol. Na tretí deň, keď sa pozrel na okolité hory, všimol si jeden vysoký vrch, na ktorom už nič nerástlo a ktorého vrchol bol pokrytý jagajúcim sa snehom. Pomyslel si: „Skúsim, či dokážem vyliesť na ten vrch.“ Obliekol si košeľu ušitú z kože, cez ramená si prehodil plášť a vydal sa na cestu hore. Keď zastal úplne na vrchole, stál vlastne na kraji sveta. Videl všetko a jeho srdce sa naplnilo pýchou. Zrazu začul pri nohách nejaký šuchot. Pozrel sa dolu. Bol to had. Skôr než sa dokázal pohnúť, had povedal: „Asi zomieram. Je mi tu veľmi zima. Mrznem. Nemám tu čo jesť, a preto hladujem. Skry ma pod svoju košeľu a vezmi ma dolu do údolia.“

„Nie,“ odpovedal chlapec, „upozornili ma na teba. Viem, čo si zač. Si štrkáč. Keby som ťa vzal so sebou, poštípal by si ma a ja by som musel zomrieť.“

„Nie, nie,“ povedal had, „k tebe sa tak správať nebudem. Ak to pre mňa urobíš, neublížim ti.“

Mládenec ešte chvíľu odporoval, ale had hovoril veľmi presvedčivo. Mal krásne sfarbenie. Nakoniec si ho chlapec predsa len dal pod košeľu a niesol ho dolu údolím. Keď prišli dolu, jemne ho položil do trávy. Had sa však náhle zvinul, švihol chvostom, vyskočil a uštipol chlapca do nohy.

„Ale ty si mi sľúbil…“ vykríkol mládenec.

„Nevyhováraj sa. Vedel si, čo som zač, keď si ma bral pod košeľu,“ povedal had a odplazil sa preč.

• 2 Pet. 2,9
• 1 Pet. 5,8-9
• Mat. 4,1-11
• Jak. 1,1-15
• Žid. 2,14-18
• Júda 24.25

Zdroj: Život bez obáv – Božie slovo – Nová zmluva v modernom jazyku