Denník

„Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.“ (Jak. 1, 2.3)

Elisa utrpela úraz, pri ktorom si vykĺbila jabĺčko na kolene. V tom čase sa tiež rozišla so svojím dlhoročným priateľom. Bola sklamaná a znechutená. Začala si písať denník. Rozhodla sa, že každý deň si zapíše jednoduché maličkosti, ktoré jej urobili radosť. Napríklad že je vďačná za čistú vodu a slnko, ktoré jej svieti cez okno do izby.

Jedného dňa si všimla, že v miske na jedlo pre psa sa hemžia mravce. Zhnusila sa. V duchu si povedala, že nenávidí mravcov. Potom si však spomenula na denník. Pozrela sa bližšie na tie malé stvorenia. Chvíľu pozorovala, ako pekne spolu pracujú a ako usilovne znášajú potravu, ktorá bola často väčšia než oni.Do denníka si poznamenala: „Ďakujem za lekciu od mravcov.“

Postupne sa učila nachádzať radosť v ďalších negatívnych okolnostiach. Keď ju niekto kritizoval, napísala si: „Ďakujem za kritické slová, pretože ma posúvajú dopredu a učia ma byť lepším človekom.“ Keď dostala chrípku, zareagovala slovami: „Keď som kvôli chorobe stratila hlas, ďakovala som Bohu, že môžem lepšie a viac počúvať svojich študentov.“

Keď ste vďační, zmizne hnev a strach a objaví sa hojnosť. Tony Robbins

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

 

Oldakrz

„Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!“

Nerozumiete tomu nadpisu? Skúste si to čudné slovo prečítať odzadu.
Zrkadlo je zvláštna vec. Môžete v ňom vidieť seba, ale tiež pozorovať spolužiačku v poslednej lavici. Šoférovať bez zrkadla je takmer nemožné. Tento vynález umožňuje šoférom sledovať premávku vzadu i po oboch stranách vozidla. Zrkadlo dokáže odrážať slnečné lúče a smerovať ich do rôznych strán a uhlov. Zrkadlo používa aj váš zubný lekár, keď vám hlási nepríjemnú správu, že „päťka vpravo dolu kaz“. Zrkadlo je veľmi dôležitá vec, pretože nám podáva cenné informácie o nás samých aj o našom okolí.
Ako však nastaviť zrkadlo tak, aby sme videli, aké je naše vnútro a čo máme v srdci?

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius

 

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková Marcela

Vyznanie

„My milujeme, lebo on nás miloval prvý.“ (1. Ján. 4, 19)

Štvorročný vnúčik príde za svojou babkou s prosbou: „Babka, prosím, kľakni si.“

Babke akosi nedochádza, čo od nej vnúčik žiada. Nechápavo hľadí na chlapca. A tak Dávidko nalieha: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babka stále nechápe, ale pretože vnúčik nalieha, tak si k nemu pomaly kľakne.

Keď je už na kolenách, Dávidko sa k nej nakloní a rovno do ucha – tak aby to nikto na svete nepočul – jej celkom potichu zašepká: „Babka, ty si moja najväčšia láska!“

Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy. Karel Čapek

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Múdrosť sveta

„“

Stará rozprávka hovorí o mladom vedychtivom kráľovi, ktorý si zavolal k sebe všetkých učencov svojej ríše a poveril ich osobitnou úlohou. Mali pre kráľa spísať všetky múdrosti sveta. Po štyridsaťročnom úsilí predložili kráľovi výsledok – tisíczväzkové dielo. Kráľ, ktorý medzitým zostarol a už mal šesťdesiat rokov, povedal: „Tisíc kníh už neprečítam. Skráťte to a obmedzte sa iba na to podstatné!“ Učenci pracovali ďalších desať rokov a dejiny ľudstva zhrnuli do sto zväzkov. Na to kráľ povedal: „Aj to veľa. Veď mám už sedemdesiat rokov! Napíšte iba to podstatné.“

A tak učencom nezostávalo nič iné, než sa znovu pustiť do usilovnej práce. Zhrňovali, zovšeobecňovali, obmedzovali sa iba na to najdôležitejšie, až napokon dali dohromady jednu knihu. Ale v tom čase bol už kráľ na smrteľnej posteli. Chcel sa z práce svojich vedcov konečne dozvedieť aspoň to najzávažnejšie. Predstúpil teda vedúci skupiny mudrcov a zhrnul najpodstatnejšie z celej histórie ľudstva do dvoch viet: „Žili, trpeli a umierali. Čo však stále platí a zostáva – je láska.“

Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony. Aristoteles

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Ovocie

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci.“ (Mat. 7, 12)

Jeden muž cestou zbadal človeka, ktorý sadil strom, čo rodí svätojánsky chlieb. Zastavil sa pri ňom a spýtal sa ho: „Kedy bude tento strom rodiť ovocie?“

„Asi o sedemdesiat rokov,“ znela odpoveď.

„Vy ste blázon,“ povedal muž, „vy si myslíte, že o sedemdesiat rokov ešte budete žiť a jesť ovocie z tohto stromu? Saďte radšej také ovocné stromy, z ktorých sa dočkáte ovocia.“

Muž dokončil prácu, s radosťou sa pozrel na zasadený strom a povedal: „Keď som ja prišiel na svet, jedol som zo stromu, ktorý som nezasadil. Sadili ho moji otcovia. Aj ja chcem zasadiť strom pre svoje deti a vnukov, aby sa tešili z jeho ovocia.“

Ako ľudia obstojíme len vtedy, ak budeme pracovať jeden pre druhého a nebudeme myslieť iba na seba.

Ak chcete byť šťastní rok, zorte záhradu. Ak chcete byť šťastní do smrti, zasaďte strom. Anglické príslovie

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková