„Navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým!“ (Kol. 3, 13)

Bola to jedna z najchladnejších zím. Veľa zvierat zahynulo od chladu. Dikobrazy, uvedomujúc si túto zlú situáciu, sa rozhodli dať sa dokopy. Bol to skvelý nápad, ako sa uchrániť pred chladom a pomôcť si navzájom udržať teplo. Ale čím boli pri sebe bližšie, tým viac sa navzájom zraňovali svojimi pichliačmi. Povedali si, že to asi nebol dobrý nápad.

Rozhodli sa vzdialiť od seba, no potom začali umierať na chlad. Museli sa teda rozhodnúť – buď dovolia, aby ich ranili pichliače ich spoločníkov, alebo jednoducho zahynú. Rozhodli sa múdro – vrátia sa k sebe za cenu, že sa porania.

Dikobrazy sa naučili žiť s ranami, ktoré si navzájom spôsobili svojou blízkosťou, ale zachovali si teplo svojou spolupatričnosťou. Takto sa im podarilo prežiť.

„Všetci trpíme hladom lásky k človeku, a keď je hlad, chutí aj zle upečený chlieb.“ (Maxim Gorkij)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková