Dovoľte mi jednu ilustráciu, ktorá možno lepšie objasní nevyhnutnosť prijať osobne Krista. Na americké veľvyslanectvo v Ríme prišiel muž, ktorý vyzeral veľmi rozrušený. Keď sa mu nakoniec podarilo docieliť stretnutie s veľvyslancom, vysvetlil mu svoju situáciu, ktorá bola veľmi vážna, a žiadal o pomoc. Veľvyslanec sa muža opýtal: „Ste občanom Spojených štátov amerických?“ Muž odpovedal: „Žil som v USA 25 rokov. Vychoval som tam svoje deti, vždy som platil dane a prispieval na dobročinné účely.“ Veľvyslanec ho prerušil: „Ale napriek tomu, máte americké občianstvo?“ Muž začal neisto vysvetľovať: „Nie, nikdy som o občianstvo nepožiadal, ale som si istý, že svoje povinnosti voči vláde a krajine som si plnil ako ktokoľvek, kto občianstvo má.“ „Je mi ľúto,“ zaznela odpoveď veľvyslanca, „ale ak nie ste občanom krajiny, ktorú zastupujem, nemôžem pre vás nič urobiť.“ O niekoľko rokov neskôr vstúpil na pôdu tejto ambasády iný muž s podobnými problémami. Triasol sa od strachu a jeho situácia bola zúfalá. Hovoril zlou angličtinou, ale napriek tomu sa mu podarilo veľvyslancovi vysvetliť, o čo ide. Ambasádor mu položil rovnaku otázku: „Ste občanom Spojených štátov amerických?“ Muž neisto odpovedal, že pred niekoľkými rokmi požiadal o americké občianstvo, ale doklady mu prišli len tesne predtým, ako vyrazil do Talianska. Bol však plnoprávnym občanom USA. Veľvyslanec reagoval ubezpečením: „Ste občanom mojej krajiny a všetka jej moc stojí za vami. Spojené štáty americké urobia všetko preto, aby vaše práva neboli pošliapané.“ Žiadny cudzinec sa nemôže stať občanom inej krajiny, kým sa jasne nerozhodne prijať jej občianstvo. Všetci sme vo vzťahu k nebeskému kráľovstvu cudzincami. Ale môžu sa z nás stať „spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny.“ (Ef. 2,19). Dovoľte mi položiť vám zásadnú otázku: Vyplnili ste žiadosť o občianstvo Božieho kráľovstva? Nejde o to, čo si o sebe myslíte, keď sa porovnávate s vašimi kresťanskými známymi. Ide o to, či patríte do nebeského kráľovstva. Je Kristus Kráľom vášho srdca? Možno namietnete, že neviete, ako sa stať občanom Božieho kráľovstva. Ak ste ochotní prijať Krista ako svojho osobného Spasiteľa, budete ním prijatí ako občania jeho kráľovstva a získate všetky práva, ktoré z toho vyplývajú. Nie je možné konať Božiu vôľu bez jeho pomoci, takže je nemysliteľné hovoriť o tom, že sme spasení, ak Ježiš neprebýva v našom srdci. Na nás je, aby sme boli ochotní žiť podľa jeho vôle a Kristus zariadi, aby sme na to mali silu.
V Evanjeliu podľa Lukáša 5,18 je zaznamenaný príbeh ochrnutého muža. Tento muž bol pripútaný na lôžko bez akejkoľvek nádeje na uzdravenie. Ježiš mu povedal, aby vstal, vzal si svoje lôžko a išiel domov. Niet pochybností o tom, že ochrnutý muž sa veľakrát snažil pohnúť svojím nevládnym telom, ale bez výsledku. Keď však zaznelo Kristovo slovo, urobil prvý krok a dostal silu, ktorá mu pomohla vstať. Tak je to aj s nami. Ak sme ochotní poslúchnuť Ježišovo slovo, dostaneme silu konať jeho vôlu.
Skloňte hlavu a prijmite Krista. Pozvite ho do svojho života a on vás zmení. Príde a bude žiť vo vás. Pred Božím trónom budete vďaka nemu bez chýb. Neváhajte. Rozhodnite sa práve teraz pre Krista a pre večnosť. A naplní vás pokoj, ktorý je ako rieka…
Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy Charlesa T. Eversona Jesus (Hagerstown, Maryland: Review and Herald, 1984. Prvé vydanie 1941.)/