„A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom.“ (Ef. 6,4)
Americký futbalista David Simmons spomína na svoje detstvo takto:
„Môj otec, vojak z povolania, bol veľmi náročný človek, od ktorého ste mohli počuť láskavé slovo len málokedy. K lepším výsledkom ma vždy dotlačil tvrdou kritikou. Otec sa rozhodol, že nikdy nedovolí, aby som zo svojho výkonu a úspechov pocítil uspokojenie. Stále mi vytyčoval nové a vyššie ciele. Keď som bol ešte malý chlapec, otec mi dal bicykel – ešte nezmontovaný – s tým, že ak sa chcem bicyklovať, musím si ho zmontovať sám. Veľmi som sa trápil, ale nedarilo sa mi. Návod bol pre mňa nezrozumiteľný. Zúfal som si a bolo mi až do plaču. Vtedy mi otec povedal: Vedel som, že sa ti to nepodarí. Potom bicykel zmontoval namiesto mňa.
Keď som začal hrať futbal, otec ma neustále bezcitne kritizoval. Keď som doma na dvore trénoval, otec ma zakaždým upozornil na každú malú chybu. Väčšina chlapcov mala stres pred zápasom, ja som ho mal po zápase. Postaviť sa zoči-voči otcovi bolo pre mňa oveľa horšie, ako sa postaviť zoči-voči súperovi.
Keď som začal študovať na vysokej škole, doslova som znenávidel svojho otca a jeho tvrdú disciplínu. Rozhodol som sa hrať futbal za školu, pretože tá bola od nášho domova ďalej než iné kluby, ktoré ma pozývali do svojho mužstva. Po ukončení štúdia na vysokej škole som sa v tom istom roku stal druhým najlepším hráčom profesionálneho futbalového klubu. Celý natešený som telefonoval otcovi, aby som mu povedal túto dobrú správu. Otec na to reagoval slovami: Ako sa cíti človek, ktorý je druhý?
Napriek pocitom nenávisti, ktoré som prechovával voči otcovi, snažil som sa udržať si s ním aký-taký vzťah. Počas vysokoškolského štúdia som poznal Ježiša Krista a bola to práve Božia láska, ktorá má nútila napriek všetkému si ho ctiť.
Počas svojich návštev som sa s otcom rozprával a so záujmom počúval, čo hovorí. Až teraz som zistil, že môj starý otec bol ťažko pracujúci drevorubač s prchkou povahou. Raz sa stalo, že rozbil malú dodávku ťažkým kladivom, pretože nechcela naštartovať. Často svojho syna bíjaval. Keď som sa dozvedel, ako bol otec vychovávaný, veľmi to na mňa zapôsobilo. Začal som s otcom nielen súcitiť, ale pomohlo mi to uvedomiť si, že za takýchto okolností to s ním mohlo dopadnúť oveľa horšie. Teraz, po jeho smrti, môžem úprimne povedať, že napriekl všetkému sme boli priatelia.“
„Len ten má právo kritizovať, kto chce zo srdca pomôcť.“ (Abraham Lincoln)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14