Dobré jablká sú štepené

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.

 

 

Vzývaj ma v deň súženia…

Vlny vyhodili na breh malého neobývaného ostrova jedného človeka, ktorý prežil stroskotanie lode. Vzýval Boha  a prosil, aby ho zachránil. Každý deň skúmavo hľadel na obzor, ale zdalo sa, že nijaká loď sa nepribližuje. Vyčerpaný si horko – ťažko postavil úbohú chatrč a nanosil si do nej to málo, čo si zachránil. Ale jedného dňa , keď sa vrátil z lovu, našiel chatrč v plameňoch. K oblohe sa dvíhal stĺp dymu. Stalo sa to najhoršie. Muža premkol veľký žiaľ a zúfalstvo.

Na druhý deň ráno priplávala k ostrovu loď a zachránila ho.   Prekvapene sa pýtal posádky:  “ Ako ste vedeli, že som tu?“  “ Videli sme váš dymový signál“, odpovedali mu.

Možno sa to v tejto chvíli nezdá, no naše súčasné ťažkosti môžu byť nástrojom budúceho šťastia. /Zdroj: Vitamín C od Boha/

“ Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“  /Žalm 50,15/  “ Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.  Plní želania tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc a pomáha im.“ / Žalm 145,18-19/  “ Naňho vložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ / 1.Petra 5,7/

Štedrý darca

“ VĎAKA BOHU ZA PÁNA JEŽIŠA KRISTA – TEN VZÁCNY DAR NAD VŠETKY DARY.“  / 2.Korin. 9,15 /

Akýsi žobrák  smutne sedel na kraji cesty a prosil okoloidúcich o almužnu. Keď okolo neho prechádzal na koni Alexander Veľký, žobrák nemal ani len odvahu poprosiť o milodar, dokonca ani len k nemu zdvihnúť svoju ruku. Sedel tam len tak s pokorne zvesenou hlavou. Mocný panovník mu však napriek tomu hodil niekoľko zlatých mincí. Sluha, ktorý ho sprevádzal bol zarazený a čudoval sa takej kráľovej štedrosti.  “ Pane, tomu žobrákovi by úplne stačilo len zopár drobných medenákov. Prečo ste mu dali tie zlatky? poznamenal nechápavo krútiac hlavou. Alexander Veľký sa na neho pozrel a kráľovským spôsobom povedal: “ Medenák by síce  uspokojil žobrákove potreby, ale nie sú hodné kráľovského daru. Keď dáva dar kráľ Alexander Veľký, na to sa hodia len zlaté mince.“

Hodnota našich darov i spôsob akým ich dávame, veľa hovoria o tom, akí sme vo svojom srdci. Božia milosť nás  –   v dare toho najvzácnejšieho kráľovského daru-P.J.Krista – pozdvihla na kráľovských synov a dcéry. Sú aj naše dary hodné tohto postavenia – sme aj my rovnako kráľovsky štedrí?   „… nezatvrdzuj svoje srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale mu štedro otvor svoju ruku…“  / 5.Moj.15,7-8/ “ Nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom a opravdivo.“  /1.Jána 3,18/

Babôčka osiková

Daj, aby som išiel chodníkom tvojích prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. Žalm 119,35

Babôčka osiková je motýľ, ktorý žije na britských ostrovoch. Ako húsenica obľubuje brezové listy a nebude jesť nič iné. Ale keď príde čas a prejde do štádia kukle, opustí brezový strom a veľmi zaujímavým spôsobom si na najde iný strom v istej vzdialenosti. Tu strávi obdobie pokoja predtým, než sa objaví ako zrelá urastená babôčka osiková. Podľa modelu, húsenice spadnú zo stromu , keď príde pravý čas a vydajú sa priamou čiarou v  rychlosťou asi meter za minutu. Pre húsenicu je to veľmi rýchly krok. Istý vedec, ktorý tieti húsenice študoval uviedol, že bez ohľadu na to ktorým smerom sa začali plaziť, vždy šli priamym smerom takmer 100 metrov. V tomto mieste značne spomalili, zahli a zamierili k najbližšiemu stromu, bez ohľadu na to akého bol druhu. Po niekoľkých dňoch na strome sa zmenili na visiace kukly.

Tento vedec bol zvedavý, ako húsenice dokázali cestovať priamym smerom. Nám sa to môže zdať jednoduché. Ale pamätajte, že húsenice sú veľmi malé v porovnaní s terénom okolo nich, a vzdialenosť, ktorú prejdu je, ako by sme my mali ísť asi tri kilometre – vždy rovno a bez kompasu.

Odpoveď prišla počas jedného oblačného a tmavého dňa. V ten deň si vedec všimol , že keď húsenice spadli zo stromu, nešli priamou cestou. Bezcieľne blúdili sem a tam. Ale o chviľku vyšlo slnko, a húsenice sa náhle vydali priamym smerom. Tak sa teda zistilo, že húsenice pri plazení udržujú priamy smer za použitia slnka ako kompasu. Takto dokážu nájsť svoj cieľ a môžu prejsť do štádia spánku, z ktorého sa vykuklia ako babôčky osikové.

Ľudia bez osvetlenej cesty nevedia, čo sa od nich požaduje. Avšak keď svetlo Božej lásky im svieti na cestu jeho zákona, môžu nájsť svoj skutočný cieľ.

Prídem zase …

Známy misionár Afriky, David Livingstone /1813-1873/,  keď sa „predieral“ čiernym kontinentom, doprevádzala ho kolóna  prenajatých nosičov. Svojím láskavým srdcom a pekným jednaním si získal ich srdcia. Pochádzali z kmeňa Makololo a boli mu oddaní. Keď Livingstone vyčerpal pre takmer 300-člennú kolónu prostriedky na ďalšie cestovanie, podarilo sa mu výmenným obchodom zaistiť  nejaké prostriedky od istého náčelníka na rieke Zambezi.  Za  ne sa mal postarať o tých 300 domorodcov, kým sa Livingstone nevráti z Anglicka, kde chcel získať ďalšie prostriedky pre misionársku prácu v Afrike. Svojím nosičom sľúbil, že sa čo najrýchlejšie vráti a potom ich veľkou loďou zavezie späť do ich domova.

Livingstone odcestoval. Netrvalo dlho a ľudia na rieke Zambezi sa začali nosičom smiať. „To si naozaj myslíte, že sa biely muž vráti? Už ste niekedy videli, aby nejaký biely muž splnil černochom svoj sľub? Existuje vôbec nejaký biely muž, ktorý by svoje peniaze a čas venoval nám čiernym ľuďom? Či nemáte s nimi  už dosť smutných skúseností?“ – Ale ľudia z kmeňa Makololo odpovedali: “ To nepoznáte nášho otca! Určite príde a odvezie nás domov.“

Čas plynul , ubehol celý rok. Niektorí nosiči z kmeňa Makololo ochoreli, niektorí aj zomreli. Prešiel i druhý rok. Domorodci na rieke Zambezi sa vysmievali ďalej. Nosiči však trvali stále na svojom: “ On sa vráti!“  – A skutočne jedného dňa bolo počuť v diaľke na rieke zvláštny hluk, nejaké rachotenie. Všetci utekali k rieke.  Nevedeli čo sa deje, nič také dovtedy nepočuli a tak boli plní očakávania. Blížila sa veľká loď, z ktorej na všetky strany syčali oblaky pary. Bol to prvý parník, ktorý plával na rieke Zambezi. S radosťou a hlasným krikom : “ Náš otec, náš otec!“ sa  nosiči vrhali do vody, aby čo najrýchlejšie priplávali k parníku . Jeden cez druhého sa šplhali na palubu. Tam padli vernému „bielemu otcovi“ Livingstonovi okolo krku.

Nezaslúži si náš Pán Ježiš aspoň toľko dôvery ako David Livingstone? Nesplní snáď svoj sľub, ktorý nám dal: „Prídem zase?“
Myslíte, že zruší dané slovo a nesplní svoj sľub?  Jeho nasledovníci sa pevne držia výroku svojho Majstra:  “ Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú!“ /Mat.24,35/  Vedia, že vo svojom slove dal zaznamenať slová:  “ Pán neotáľa spniť  svoje zasľúbenie, ako si to niektorí vykladajú, ale má s nami trpezlivosť, pretože si nepraje, aby niekto zahynul, ale chce aby sa všetci dali na pokánie.“ / 2.Petra 3,9/   Pán Ježiš Kristus opäť príde, sám nám dal zasľúbenie: “  …prídem opäť a vezmem si vás k sebe, aby ste tam , kde som ja, boli aj vy. “ /Ján 14,3/ PRÍĎ TEDY PANE JEŽIŠU! /Zj.22,20/