CASD Liptovský Mikuláš

„Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.“ (Prísl. 14,12)

S kamarátom Danom sme sa rozhodli ísť na našom malom člne na prieskumnú cestu. Nasadli sme a začali veslovať. Veslovali sme pomaly. Voda bola krištáľovo čistá. Po bokoch rieky rástla vysoká tráva, z ktorej sa ozývali rôzne zvuky. Keď sme zamierili do zátoky, všimol som si veľký strom, sčasti ponorený do vody. „Žiadny problém,“ pomyslel som si, „obídeme ho.“ Sústredil som sa len na ten strom. Dával som pozor, aby sme doň nenarazili. Jeho ostrá kôra mohla prederaviť náš malý nafukovací čln. Keď sme boli asi na päť metrov od neho, niečo sa zrazu pohlo! Rovno za spadnutým stromom bol dvojmetrový aligátor! V okamihu som myslel na niekoľko vecí: nafukovací čln, veľké zuby, ponárajúcich sa ľudkov, ktorí mu poslúžia ako potrava. Všetko, na čo som sa v tej chvíli zmohol, bol výkrik: „Dano, spiatočka!“ „Och, myslím, že nás môže veľmi ľahko chytiť!“ povedal Dano. Nechcel som mu dať na to príležitosť, zvlášť preto, že som sedel vpredu. Rýchlo sme sa otočili a uháňali preč. Keď si na túto príhodu spomeniem, vždy myslím na to, ako sa niekedy nebezpečne priblížime k hriechu a myslíme si, že sa nám nič nemôže stať. Nebuďte naivní! Hriech si vás veľmi ľahko chytí do svojich sietí. Niekedy to trvá dlhšie, inokedy kratšie. Preto sa k nemu radšej ani nepribližujte! Utekajte od neho tak rýchlo, ako len môžete a bežte k Ježišovi, ktorý vám rád pomôže.

„Len sebazaprenie dáva pravú slobodu.“ (Fénelon)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne. Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.“ (Ján 15,4-5)

Keby ste sa vybrali v lete na dovolenku do Grécka, na jednom z jeho ostrovov môžete nájsť domov Hippokrata, otca modernej medicíny. V tejto oblasti môžete nájsť aj olivový strom, o ktorom sa hovorí, že je tu od jeho čias. Keby to bola naozaj pravda, tento strom by mal okolo 2400 rokov. Jeho kmeň je naozaj obrovský, ale úplne dutý. Je to vlastne len hrubá kôra a trochu dreva. Má len niekoľko vetiev, ktoré však musia byť podoprené drevenými podporami. Sem-tam sa na ňom nájde nejaký list a každý rok sa na ňom urodí niekoľko olív. Neďaleko od tohto stromu je olivový háj. Silné, zdravé a mladé stromy majú úzke kmene. Koruny týchto stromov sú obsypané listami, pod ktorými každý rok nájdete bohatú úrodu olív. Starý Hippokratov strom by sme samozrejme mohli nazvať olivovníkom, pretože spĺňa jeho základné vlastnosti, aj keď už dávno neplní svoju funkciu a neprínáša žiadané ovocie. Viete, že aj niektorí ľudia sú ako tento Hippokratov strom? Svojím tvarom a vonkajškom sa tvária ako „zaslúžilí a skúsení kresťania“, ale svoje poslanie už dávno neplnia a neprinášajú nijaké ovocie. Sú spokojní s tým, že budia dobrý dojem a majú slávnu minulosť.

„To, že chodíš do kostola, z teba neurobí kresťana, ako ani to, že chodíš do garáže z teba neurobí auto.“ (Billy Sunday)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúšaný a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú.“ (Jak. 1,12)

Keď sa cez Ameriku stavala železnica, mala viesť ponad jeden obrovský kaňon na západe krajiny. V tomto mieste postavili most, ktorý mal spojiť St. Louis a Kaliforniu. Pred jej dokončením chcel hlavný stavebný inžinier otestovať nosnosť mosta. Zaťažiť ho vlakom s ťažkými vozňami naplnenými nákladom, ktorého hmotnosť dvojnásobne prekračovala predpísanú nosnosť mosta. Súpravu zastavili v strede mosta, kde mala zostať celý deň. Jeden z roboníkov sa neveriacky opýtal: „To chcete, aby sa most zrútil?“ „Práve naopak,“ odpovedal inžinier, „chcem dokázať, že ten most je nezničiteľný.“ Podobne aj pokušenie dokazuje našu silu obstáť pod tlakom okolností.

„Byť pokúšaný nie je hriech. Najsilnejšie útoky sa vedú proti najmocnejším pevnostiam.“ (D. L. Moody)

Zdroj: Poďme si čítať. Príbehy na každý deň č.13

„Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho. Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.“ (4. Moj. 14, 30-31)

Aj keď rodičia malého Miloša neboli kresťanmi, učili ho Ježišovu modlitbu „Otče náš“. Vždy večer pred spaním sa s ním krátko pomodlili: „Drahý Bože, požehnaj ocka, mamku i Miloška a urob ho dobrým chlapcom.“ Keď Miloško povyrástol, modlil sa túto modlitbičku sám.

Raz večer, keď sa pomodlil, spýtal sa mamy: „Mami, ty sa modlíš?“

„Nie, zlatko.“

„A ocko sa modlí?“

„Nikdy som ho nepočula modliť sa.“

„Tak prečo sa ja musím modliť?“

„Aby si bol dobrý. Nechceš byť azda dobrý?“

„Chcem byť dobrý. Ale prečo sa ty a ocko nemodlíte?“

„Nás to rodičia nenaučili.“

„Mami, nemyslíš si, že od takého chlapca, ako som ja, čakáte príliš veľa? To sa mám modliť za celú rodinu? Myslím si, že ty a ocko by ste mi mali aspoň trochu pomôcť.“

A tak chtiac-nechtiac rodičia sa začali modliť tiež.

***

253 kresťanom bola položená otázka: V akom veku si sa rozhodol pre Krista?

Do 20-tich rokov – 138

Od 20 do 30 rokov – 85

Od 30 do 40 rokov – 22

Od 40 do 50 rokov – 4

Od 50 do 60 rokov – 3

Od 60 do 70 rokov – 1

Nad 70 rokov – 0

„Bolo by možné rodiť vychované deti, keby boli vychovaní ich rodičia.“ (J. W. Goethe)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13

„Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokúšania na púšti.“ (Žid. 3,7.8)

Dávid Brainerd, veľký misionár medzi americkými Indiánmi, hovoril pri jednej príležitosti o Ježišovi s náčelníkom kmeňa. Dávid vedel, že náčelníkovi už chýba naozaj veľmi málo, aby sa rozhodol prijať Ježiša a stať sa jeho nasledovníkom. V jednej chvíli si však všimol, že náčelnik akoby sa zarazil a váhal. Vtedy Dávid vstal, vzal paličku a do prachu nakreslil okolo náčelníka kruh. Povedel mu: „Rozhodni sa skôr, ako prekročiš tento kruh!“

Prečo naňho tak naliehal? Misionár si bol vedomý toho, že náčelník je veľmi blízko rozhodnutia odovzdať svoj život Bohu. Ak túto príležitosť nevyužije, možno už nikdy nebude jeho srdce také citlivé na Boží hlas, ako práve v tejto chvíli.

Modli sa, aby tvoje srdce dokázalo citlivo rozoznať ten správny moment pre rozhodnutie odovzdať svoj život Bohu. Premeškať ho by bol životný omyl.

„Po ulici „Zajtra“ dôjdeš do stanice „Nikdy„“ Anonym

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13