Krásny svet

„Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko. Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, 39čo prišlo, je márnosť.“ (Kaz. 11, 7-8)

Bob Edens bol nevidomý 51 rokov. Nevidel vôbec nič. Jeho svetom bola čierna tma. Päť desaťročí žil tak, že okolitý svet poznával prostredníctvom dotykov, zvukov a vôní. A potom sa mu vrátil zrak. Jeden dobrý chirurg vykonal komplikovanú operáciu a Bob Edens po prvýkrát videl svet, v ktorom doteraz žil. Bol to preňho nesmierny objav.

„Nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, že žltá je taká….no, žltá!“ zvolal. „Nemám slov. Žltá farba ma veľmi prekvapila. Ale moja obľúbená farba je červená. Len nemôžem uveriť tomu, že červená je práve taká. Predtým som si ju predstavoval inak.

Teraz vidím ako vyzerá Mesiac. Rád sa dívam na oblohu, keď letí prúdové lietadlo, a necháva za sebou v povetrí čiaru. A pravdaže, pozorovať východ a západ slnka je niečo nesmierne krásne. V noci zas obdivujem hviezdnatú oblohu. Vy, čo to vidíte od malička, zrejme nikdy nepochopíte, aké je to všetko nádherné.“

„Skutočné štastie sa zrodí, keď si človek uvedomí, aká je to krása, že vôbec žije.“ (Bromfield)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

99,9 percenta!

„Rozumne si chcem počínať na ceste dokonalosti. Ó, kedyže prijdeš ku mne? Budem chodiť v bezúhonnosti svojho srdca i vo svojom dome.“ (Žalm 101, 2)

Ak si myslíte, že v podstate stačí robiť veci na 99,9 percenta a že na maličnostiach nezáleží, pretože drobné detaily sú nepodstatné, potom by…

  • každý rok bolo vyrobených asi 811 000 chybných filmov do fotoaparátov;
  • každú minútu by sa 1 314 ľudí telefónom dovolalo na nesprávne číslo;
  • každý deň by 12 detí v pôrodnici omylom prisúdili  nesprávnej mame;
  • každý rok by bolo vyrobených 268 500 chybných pneumatík;
  • každý rok by bolo vyrobených 14 208 chybných počítačov;
  • za 12 mesiacov by bolo vydaných 2 488 200 kníh so zlou obálkou;
  • každý deň by sa len na jednom veľkom letisku v Chicagu nepodarilo bezpečne pristáť dvom lietadlám;
  • približne v 3 000 výtlačkoch novín by každý deň chýbala jedna tretina strán;
  • 18 322 poštových zásielok by sa každý deň dostalo do rúk nesprávneho adresáta;
  • každý vodič by denne urobil aspoň jeden dopravný priestupok;
  • asi 880 000 kreditných kariet by sa nedalo používať;
  • za 12 mesiacov by lekári predpísali asi 20 000 nesprávnych lekárskych predpisov;
  • každý deň by bolo vykonaných vyše 100 chybných lekárskych procedúr;
  • za rok by vyrobili 114 500 párov obuvi, ktorý by sa k sebe nehodili;
  • asi 2 milióny korún by ľudia minuli na kazety a CD-éčka, ktoré by nehrali;
  • vo veľkom Websterovom slovníku anglického jazyka by bolo 315 nesprávnych záznamov….

Chceli by ste žiť v takomto svete? Alebo očakávate od druhých, že všetky úlohy budú plniť na 100 %? To isté majú právo očakávať ostatní od vás.

„Kým sa nenaučíte robiť aj drobné detaily pozorne, ani veľké veci nebudete robiť správne.“ (Anonym)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

Kráľ alebo žobrák?

„Nehovorím toho preto, že by som mal nedostatok; lebo ja som sa naučil mať dosť na tom, čo mám. Viem byť aj ponížený a viem i mať hojnosť – v každej veci a vo všetkých veciach som vycvičený; viem aj sýtym byť aj lačnieť, mať hojnosť aj trpieť nedostatkom. Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ (Fil. 4, 11-13)

Jeden muž začal závidieť svojim priateľom, pretože mali väčšie a luxusnejšie domy. Rozhodol sa, že svoj dom predá a kúpi si nejaký lepší. Spísal všetky informácie o svojom dome a odniesol to do realitnej kancelárie, aby dom ponúkli na predaj. Medzičasom sledoval inzeráty a hľadal nejakú novú luxusnú vilu.

Krátko nato čítal v novinách inzerát na dom, ktorý sa mu zdal byť podľa jeho predstáv. Rýchlo preto zavolal do realitnej kancelárie a povedal: „Dom, o ktorom som čítal v dnešných novinách, je presne taký, aký som hľadal. Rád by som sa naň čím skôr pozrel!“

Pracovník mu položil niekoľko otázok a potom povedal: „Ale, pane, veď to je váš dom! Inzerát sme pripravili presne podľa toho ako ste nám ho opísali.“

Ako často sa porovnávame s druhými! Potom máme pocit, že to, čo máme, je malé, nevyhovujúce alebo staromódne. Prečo sa však porovnávať s tými, čo majú viac alebo lepšie veci? Prečo sa napríklad neporovnávať s tými, čo majú menej, alebo dokonca nemajú nič? Veď od toho, s kým sa porovnávaš, závisí to, či sa cítiš ako kráľ, alebo ako žobrák.

„Aj tí najšťastnejší ľudia sú v deviatich prípadoch z desiatich presvedčení, že nie sú celkom šťastní.“ (James)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

Navrátený zrak

„Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a položiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom. A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť.“ (Sk. 9, 17-18)

Neurológ Oliver Sacks vo svojej knihe Antropológ na Marse hovorí o Virgilovi, mužovi, ktorý bol od detstva nevidomý. Keď mal 50 rokov, podstúpil chirurgický zákrok, po ktorom sa mu vrátil zrak. Spolu s doktorom Sacksom však zistil, že vidieť ešte neznamená, že človek dokáže túto svoju schopnosť aj používať. Virgilove prvé skúsenosti so zrakom boli chaotické. Dokázal rozoznať farby a pohyby, ale utvoriť si z nich súvislý obraz a zorientovať sa podľa zraku bolo pre neho nesmierne ťažké. Po nejakom čase sa naučil identifikovať rôzne predmety, ale stále si zachoval zvyky a správanie ako nevidomý človek.

Doktor Sacks preto tvrdil: „Človek musí zomrieť ako nevidomý, aby sa mohol narodiť znovu ako vidiaci. Prechod od slepoty k navráteniu zraku je strašný.“

Keď nám Pán Ježiš otvorí zrak, je to tiež poriadny šok. Človek sa musí učiť pozerať sa na veci úplne novým spôsobom.

„Na to, aby človek dobre videl, nestačí mať otvorené len oči. Na to treba otvoriť aj srdce.“ (P. Cézanne)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

Bohatá ponuka supermarketov

„No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou.“ (1. Tim. 6,6)

V 5. storočí si istý muž menom Arenius predsavzal žiť svätým životom. Vzdal sa pohodlia egypskej spoločnosti a rozhodol sa pre skromný spôsob života na púšti. A predsa, kedykoľvek navštívil Alexandriu, to veľké mesto, chodil po obchodoch a tržniciach. Keď sa ho spýtali, prečo to robí, vysvetlil, že pri pohľade na všetky tie veci sa jeho srdce teší, koľko toho v živote nepotrebuje.

My, čo žijeme v spoločnosti zaplavenej tovarom a rôznou elektronikou, by sme sa mali zamyslieť nad príkladom tohto obyvateľa púšte. V roku 1990 bolo v supermarkete približne 9 000 druhov tovaru, dnes je to asi 30 000. Koľko z nich sú však veci, ktoré pre život skutočne potrebujeme? Koľko zbytočných vecí nám každý deň ponúkajú?

Keď pôjdete najbližšie nakupovať do svojho obľúbeného supermarketu, pozrite sa do svojho nákupného košíka. Koľko z naložených vecí naozaj potrebujete? Čo ste vzali jednoducho preto, že ste to uvideli a zdalo sa vám, že je to „jedinečná ponuka“?

„Mnoho ľudí sa odučilo jesť a vie už len hltať.“ (Bocuse)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9