CASD Liptovský Mikuláš

„Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Boh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo.“ (Kaz. 5, 2)

Návštevník zoologickej záhrady si všimol, že jeden ošetrovateľ ticho plače v kúte klietky. Keď sa spýtal, čo sa stalo, dozvedel sa, že v noci zomrel slon. „Mal ho veľmi rád, však?“ pýtal sa ďalej návštevník.

„Nie je to celkom pravda,“ povedal mu. „Ten chlapík plače preto, lebo dostal za úlohu vykopať mu hrob!“

***

Jedna rodina sa ponáhľala do nemocnice, aby im urobili výplach žalúdka. „Určite sme sa otrávili!“ kričali, keď v panike dobehli do nemocnice. „Mačka, ktorej sme dali zvyšky z obeda, náhle dostala žalúdočné kŕče a začala sa zvíjať!“

„Hovorila som ti, že tie huby sú čudné!“ kričala žena.

Aj keď nemali žiadne badateľné zdravotné problémy, lekár si ich nechal pre istotu v nemocnici na pozorovanie. Keď sa po niekoľkých hodinách vrátili domov, našli mačku úplne v poriadku a vedľa nej päť malých mačiatok!

Unáhlené rozhodnutia niekedy dostanú ľudí do veľmi smiešnych situácií. Inokedy to však môže byť trápne alebo aj veľmi nebezpečné. Práve preto by sme si mali dávať pozor a rozlišovať, čo je skutočnosť a čo sa nám len prvý pohľad zdá.

 

„Nepodľahnúť nikdy ilúzii nie je v ľudských silách. V ľudských silách je však nedať sa zdrviť dezilúziou. (A. Pridal)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

 

 

 

„A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše jako Pánovi a nie ľuďom.“ (Kol. 3, 23)

Don Shula, tréner Miami Dolphins, v rozhovore s novinármi o svojej práci povedal: „Svojho zverenca upozorním na každú chybu, ktorú si všimnem. Nenapravené chyby sa totiž znásobujú.“

„Nebolo by lepšie niektoré nepodstatné chybičky prehliadnuť?“ spýtal sa jeden novinár.

„A čo je to „nepodstatná chybička“ ?“ spýtal sa tréner.

Veľmi som o tom uvažoval. Existuje vôbec niečo také? Myslím pritom na svoju rodinu, naše deti. Mnoho vecí človek nechá tak, pretože je unavený. Nechce vyvolať spor a narušiť dobrú atmosféru. Nekorigované chyby sa však znásobujú, aj keď sa nám možno zdajú zanedbateľné. Keď vidíme, že niekto urobil chybu, mali by sme ho na to hneď taktne upozorniť a nenchávať si to na inokedy. Je to tak lepšie a ľahšie pre nás, naše deti alebo kohokoľvek, koho sa to týka, pretože to funguje vo všetky medziľudských vzťahoch.

Pamätajte si, že úspech spočíva v detailoch. Všetko, čo človek urobí, každá jeho práca je jeho autoportrétom. Dbajte na to, aby ste pri každej svojej práci svedomito urobili aj tie najmenšie detaily.

 

„Neuvedomovať si svoje poklesky znamená zväčšovať ich.“ (L. N. Tolstoj)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Mar. 9, 37)

Mestská knižnica v jednom meste zaviedla nezvyčajnú službu. Nazvali ju „Vytoč si rozprávku“.

Kedykoľvek si nejaké dieťa chcelo vypočuť rozprávku, vytočilo si určené telefónne číslo a hlas zo slúchadla mu vyrozprával krátku rozprávku. Problém bol v tom, že toto číslo sa od čísla miestneho pána farára líšilo len v jednej číslici. Keďže malé pršteky sa často pomýlia, pán farár dostával čoraz častejšie telefonáty od detí, ktoré si chceli vypočuť rozprávku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch vysvetliť deťom, že vytočili zlé číslo, si pán farár uvedomil, že mu zostáva jediná možnosť. Šiel do knižnice a požičal si knihu s rozprávkou o troch malých prasiatkach. Keď mu potom omylom nejaké dieťa zavolalo a chcelo počuť rozprávku, jednoducho mu ju do telefónu prečítal.

Zmýliť sa pri telefonovaní o jednu číslicu je maličnosť. Stane sa to nielen druhým ľuďom, ale aj nám. Nenechajme sa tým vyrušiť a nenadávajme. Reagujme tak pružne, ako tento farár, ktorý, aj keď si mohol zmeniť číslo, neurobil to, pretože sa rozhodol spríjemniť život deťom, ktoré mu omylom zavolali.

 

„Služba sa skladá z maličností.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Hospodin je dobrý; je pevnosťou v deň súženia a zná tých, ktorí sa utiekajú k nemu.“ (Nahum 1, 7)

Autor Leo Buscaglia spomína, ako sa jeho matka zachovala vo veľmi kritickej situácií, keď ich rodina prežívala jednu z tých najťažších chvíľ.

Bola už noc, keď sa otec vrátil domov so správou, že ich podnik zrejme skrachuje, pretože jeho firemný partner zmizol aj so všetkými peniazmi, ktoré patrili ich spoločnej firme.

Matka hneď na druhý deň odišla do mesta a predala niektoré svoje šperky. Za peniaze kúpila potraviny, aby mohla pre celú rodinu pripraviť bohatý obed.

Ostatným členom rodiny sa to nepáčilo a vyčítali jej to. Matka im však povedala: „Čas radovať sa je teraz, keď najviac potrebujeme povzbudenie, nie o týždeň.“

Tento jej čin dodal novú odvahu celej rodine.

 

„Veci majú cenu radosti, ktorú môžu spôsobiť.“ (R. Aldington)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Ako veľmi milujem tvoj zákon! Každého dňa je on mojím premýšľaním. Tvoje prikázanie ma robí múdrejším nad mojich nepriateľov, lebo ono je mojím na veky. Rozumnejší som nad všetkých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoctvá sú mojím rozmýšľaním.“ (Žalm 119, 97 – 99)

Môj lekár mi odporučil operáciu a odkázal ma na jedného odborníka. Prišiel som trochu skôr, ako sme boli dohodnutí. Dvere do jeho ordinácie boli pootvorené. Mladý chirurg sedel za stolom zabratý do čítania. Ani si nevšimol, že som vošiel dnu. Nevedel som, čo mám robiť. Keď ma po chvíli zbadal, celý prekvapený rýchlo zavrel knihu. Spoznal som, že to bola Biblia.

„Pomáha vám pred a po operácii to, že si čítate Bibliu?“ spýtal som sa.

Príjemným hlasom mi stručne odpovedal: „Možno vás prekvapím, ale pomáha mi to počas operácie.“

Môj strach a obavy z operácie sa celkom rozptýlili.

„Bibliu som mal vždy pri sebe.“ (Ján Bunyan)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9