„Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá. Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.“ (Plač Jeremiášov 3, 25-26)
Keď sa G. G. McMillanová ocitla 11. septembra 2001 pod troskami Svetového obchodného centra, kládla si otázku: „Čo by na mojom mieste robila mama?“ Modlila by sa. A tak začala: „Bože, viem, že si tam. Nie vždy som v teba verila. Za mnohé veci som ťa obviňovala. Teraz ťa prosím, aby si mi pomohol.“ Keď otvorila oči, prenikal k nej slabý lúč slnka. Stmievalo sa. Na ďalší deň to vzdala. Vedela, že bez vody a jedla dlho nevydrží.
„Zrazu som počula, ako niekto volá moje meno. „Konečne ťa mám, Volám sa Paul.“ Chytil ma pevne za ruku a povedal mi: „Budeš v poriadku. Nenechám ťa zomrieť.“ opísala Genelle stretnutie s svojím záchrancom a strážnym anjelom.
Keď sa zotavila, chcela Paula vyhľadať a poďakovať mu. „V našom tíme nemá nikto meno Paul,“ vysvetľovali jej záchranári. Po neúspešnom hľadaní dospela k záveru, že to musel byť jej strážny anjel. V roku 2011 vydala knihu Anjel v troskách, v ktorej opisuje tento svoj zážitok.
„Odvaha nepodlieha panike, ale sa modlí; nenarieka, ale verí; neochabuje, ale počúva.“ (Max Lucado)
Zdroj: Kurzy pre život 2024