Myslíte si, že to znamená , že máme celý deň kľačať na kolenách a odriekať modlitby alebo, že celý svoj život máme tráviť bez práce len v zbožnom rozjímaní?
Alebo to môže znamenať, že v modlitebnom spojení s Bohom mám prežiť celý deň- odovzdávam sa Jeho vedeniu a a túžim po jeho prítomnosti- bez ohľadu na to, kde som a ako práve trávim svoj čas –
pri práci, oddychu, vo vzťahoch s ľuďmi, v problémoch i radostiach?
Dora Rappardová to pekne vyjadrila v jednej svojej piesni / niekoľko myšlienok z nej/:
Máš starosti, ktoré ťa oberajú o pokoj a o spánok? – Ježišovo srdce je ti k dispozícii. Vlož svoje starosti do modlitby!
Cítiš sa opustený a sám, horkosť na duši ťa tlačí ako ťažký kameň? – Tvoj Vykupiteľ ti rozumie. Hľadaj potešenie v modlitbe.
Hrozia ti tvoji nepriatelia, spôsobujú ti bolesť a trápenie? – Utiekaj sa k Tomu, ktorý je Víťazom. On je zdroj sily, príď v modlitbe k Nemu, a on ťa posilní.
Vlož do pokornej modlitby vo dne aj v noci všetko, čo máš na srdci – radosť aj žiaľ.
Modli sa, brat môj, hneď z rána, modli sa i v jasný deň, modli sa aj keď už večer rozprestiera svoj tieň.
Počuje ťa Pán hneď z rána, vyslyší i v jasný deň, počuje ťa aj keď večer rozprestiera svoj tieň.
Ježiš môže prísť hneď z rána, môže prísť i v jasný deň, môže prísť Pán aj keď večer rozprestiera svoj tieň.