Myslíte si, že to znamená , že máme celý deň kľačať na kolenách a odriekať modlitby alebo, že celý svoj život máme tráviť bez práce  len v zbožnom rozjímaní?

Alebo to môže znamenať, že v modlitebnom spojení  s Bohom mám prežiť celý deň-  odovzdávam sa Jeho vedeniu a a túžim po jeho prítomnosti- bez ohľadu  na to, kde som a ako práve trávim svoj čas –

pri práci, oddychu, vo vzťahoch s ľuďmi, v problémoch i radostiach?

Dora Rappardová to pekne vyjadrila v jednej svojej piesni / niekoľko myšlienok z nej/:

Máš starosti, ktoré ťa oberajú o pokoj a o spánok?  – Ježišovo srdce je ti k dispozícii. Vlož svoje starosti do modlitby!

Cítiš sa opustený a sám, horkosť na duši ťa tlačí ako ťažký kameň? – Tvoj Vykupiteľ ti rozumie. Hľadaj potešenie v modlitbe.

Hrozia ti tvoji nepriatelia, spôsobujú ti bolesť a trápenie? – Utiekaj sa k Tomu, ktorý je Víťazom. On je zdroj sily, príď v modlitbe k Nemu, a on ťa posilní.

Vlož do pokornej modlitby vo dne aj v noci všetko, čo máš na srdci – radosť aj žiaľ.

Modli sa, brat môj, hneď z rána,  modli sa i v jasný deň,  modli sa aj keď už večer rozprestiera svoj tieň.

Počuje ťa Pán  hneď z rána, vyslyší i v jasný deň,  počuje ťa aj keď večer rozprestiera svoj tieň.

Ježiš môže prísť hneď z rána, môže prísť i v jasný deň,  môže prísť Pán aj keď večer rozprestiera svoj tieň.