„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)
Wilhelm Busch v jednej zo svojich kníh napísal:
Moja mama žila v Hulbene pri Urachu v Švábskych Alpách. Cez vojnu mi raz napísala: „Dnes v noci som sa zobudila o tretej. Myslela som na svoje deti, na vnúčatá a na vás v bombardovanej oblasti. Aj na Alžbetu v Kanade, od ktorej nemám žiadne správy. Zmocnila sa ma taká úzkosť, ako keby ma niekto hrdúsil železnými rukavicami. Nevydržala som to. Začala som na modliť: „Pane Ježišu, prihovor sa mi, prosím. Už to nevydržím. Nedokážem to uniesť.“ Potom som zasvietila lampu, vzala si Bibliu a otvorila ju. Prvé slová, ktoré som našla, boli: „Na neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ List mojej mamy končil týmto krásnym vyznaním: „Potom som rýchlo všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Zopakujem ešte raz: „Potom som všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Keď sa staneme Božími deťmi, aj my môžeme takto žiť.
„Viera a modlitba – obe sú neviditeľné, ale robia nemožné možným.“ (Neznámy autor)
Zdroj: Poďme si čítať. Kurzy pre život 2024