Otec mu dal jednu rupiu, aby si za ňu na miestnom trhu niečo kúpil. Sundar vzal peniaze a rozbehol sa. Rozmýšľal, ktorú zo svojich obľúbených sladkostí si kúpi. Na kraji tržnice uvidel žobrajúcu ženu. Bola len kosť a koža. Mala rozstrapatené vlasy. Tmavé oči mala zastreté a vpadnuté. Nekontrolovateľne sa triasla. Sundar ju videl už predtým, ale nikdy sa nezastavil, aby sa na ňu skutočne pozrel. Zrazu si spomenul na svoje rozhodnutie urobiť dobrý skutok kedykoľvek bude môcť. Bola tu žena, ktorá zúfalo potrebovala pomoc a on jej mohol pomôcť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol rupiu, ktorú mu otec dal.
„Vezmite si,“ povedal a podal žene rupiu.
V kútikoch prepadnutých očí sa objavili slzy. Vystrela ruku, vzala si mincu a poďakovala.
Sundara premkol hrejivý pocit spokojnosti z dobrého skutku. Otočil sa a utekal domov.
„Okolo nás sú stovky možností, aby sme boli šťastní. Stačí len otvoriť oči a byť vďační.“ (Jonathan Sacks)