„Vráť sa do svojho domu a rozprávaj, aké veľké veci ti učinil Boh. A odišiel a hlásal po celom meste, jaké veľké veci mu učinil Ježiš.“ (Luk. 8, 39)
17. máj 2003, dve hodiny ráno. K vrcholu najvyššej hory sveta Mount Everest mieri z tretieho výškového táboru 25 horolezcov. Miroslav Caban je jediný bez kyslíkového prístroja. Musia prekonať výšku 550 metrov. „Robím desať krokov na jedno nadýchnutie. Počítanie krokov je na horách dôležitá vec, aby sa človek nedostal do stavu maximálneho vyčerpania.“ O pol dvanástej už stojí na vrchole a kochá sa nádherným výhľadom v nádhernom počasí. „Horolezci zostávajú zvyčajne na vrchole 5-10 minút. Ja som si ho vychutnával celú hodinu. Z oblakov podo mnou vyčnievali len vrcholy ostatných osemtisícoviek – Makalu, Kančendženga,, Lhoce, Čho Oju, Šiša Pangma. O opl jednej nastal čas odísť. V tej chvíli som mal v hlave jedinú myšlienku – dostať sa zdravý domov k rodine.“ Človek si v živote vytýči rôzne vrcholy, ale vrátiť sa domov je vždy azda to najdôležitejšie. Platí to aj v duchovnom živote.
„Rodina by mala byť miestom, kam sa vraciate s víťazstvom alebo porážkou a viete, že ste milovaní.“
Zdroj: Kurzy pre život 2025