1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“

Dôvodov na radosť môže byť viacej – niekomu sa podarí dokončiť nejaký projekt, iný sa raduje z dobrého jedla alebo stretne starého priateľa …
Je takto prejavená radosť aktuálna aj pre kresťanov, alebo sa týka len neveriacich, môžeme sa resp. máme sa ako kresťania radovať len z duchovných vecí ?
Pri stretnutí s jednou známou ma prekvapil jej výrok: Veď kresťania sú jediní ľudia, ktorí majú dôvod na radosť, lebo budú zachránení Ježišom.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V Biblii je viac ako 220 uvedený výraz radosť, radovať sa, radostný.
V SZ časti Biblie sa dočítame o troch oblastiach života, ktoré boli úzko späté s radosťou či plesaním:
a) v časti Dt. 14,22-26 sa píše o prinášaní desiatkov Hospodinovi v.26 „Za peniaze kúp všetko, čo sa ti zažiada: dobytok a ovce, víno alebo opojný nápoj a všetko, čo sa ti zachce, a jedz tam, pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty i tvoja domácnosť.“ Radovať sa, veseliť sa pred Hospodinom znamenalo mať účasť na bohoslužbe spojenej s obetovaním.
b) V 1. Kraľ. 1,39-40. sa píše o korunovácii – „Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.“ Obdobne 1.Pa. 29,22.
c) Okrem týchto príkladov sú radostné prejavy v SZ spojené aj so sviatkami.
Mnohé texty v žalmoch potvrdzujú, že služba Hospodinovi by mala byť radostná Žalm 100,2 – „S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“, Žalm 98,4. – „Pokrikujte Hospodinovi s radosťou celá zem! Volajte hlasite, plesajte a spievajte žalmy.“
V NZ radosť prechádza často do duchovnej oblasti.
d) V podobenstvách u Luk. 15. kap. je radosť pri nájdení stratených vecí – (podobenstvá o stratenej ovci, stratenej minci, stratenom synovi) obrazom radosti v nebi nad jedným hriešnikom, ktorí robí pokánie.
e) Sedemdesiati učeníci sa vracajú z misie zvestovania Božieho kráľovstva celý naradostení, lebo sa im poddávali aj démoni. Ale Pán Ježiš usmerní ich radostné emócie Lk. 10,20 – „Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

O akej oblasti radosti hovorí apoštol Pavol v texte 1.Tes. 5,16-18 „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“?
Z kontextu vyplýva, že apoštol Pavol píše list do zboru v Tesaloníke (Solúnu). Zbor bol veľmi mladý – založený 2 – 3 roky dozadu. Tesalonickí kresťania potrebovali ešte dozrieť vo viere. Mali určité nejasnosti v otázke Kristovho druhého príchodu. Apoštol Pavol na záver listu robí krátku rekapituláciu a povzbudzuje členov zboru na ceste s Ježišom do nebeského kráľovstva (5. kap.) a tu pripomína aby sa „stále radovali, neprestajne modlili a za všetko boli vďační“
Radosť kresťana je spojená s nájdením nebeského kráľovstva, s istotou, že jeho meno je zapísané v knihe života a z duchovného spoločenstva s veriacimi.
To, čo robí túto aktivitu problematickou je slovíčko „stále“ podobne ako pri modlitbe „neprestajne“. Dá sa stále radovať resp. modliť? Ako sa to dá resp. čo tým apoštol Pavol myslí?
Nie je to radosť vyplývajúca z vonkajších okolností, z materiálneho zabezpečenia, bezproblémového života, aj keď toto môže a často krát aj spôsobuje radosť.
Apoštol Pavol píše, že naše vnútorné postoje nemusia byť závislé od vonkajších podmienok. Radosť kresťana nie je niečím náhodným, je to jeho životným štýlom, je založená na presvedčení, že Ježiš Kristus je mojím Pánom, že je mojím Obhajcom na nebeskom súde, že sa ma zastane, a že počíta so mnou vo svojom kráľovstve.
Radosť je poznávacím znakom človeka chodiaceho s Kristom. Je to radosť z toho, že ma Ježiš pozná, a predsa ma prijal a stále prijíma. To sa potom prejaví aj vo vzťahu k druhému človeku ako jedinečnej bytosti, ktorá si zaslúži lásku, pochopenie a prijatie. Táto radosť však vie aj o nešťastí a zlyhaní toho druhého.
Stála radosť je resp. mala by byť jednou z charakteristík obrátených – znovuzrodených kresťanov.
Elen G. Whitová hovorí, že – Kresťania sú jedinou skupinou ľudí, ktorí majú dôvod na radosť, ostatní sa radujú, lebo nevedia, čo ich čaká.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V ďalšej časti textu nás apoštol Pavol nabáda, aby sme sa neprestajne modlili. Iste modlitba je dôležitá, ale nedá sa modliť 24 hodín denne.
Čo týmto výrazom „neprestajne“ apoštol Pavol myslí?
Neprestajne nie je len časový údaj, skôr je to v tom, že nezostáva v mysli alebo v srdci nič, čo by nemohlo byť predložené Pánu Bohu. Neustála modlitba predovšetkým znamená, že človek je trvale nasmerovaný na Boha. (je to podobné ako s trvalou radosťou – je to presvedčenie, že Ježiš Kristus je stále so mnou). Neustála modlitba je skôr modlitebný postoj (nie však zopnuté ruky), ktorý vychádza z vedomia úplnej závislosti od Boha, z jeho prítomnosti v nás a z rozhodnutia bezpodmienečne ho počúvať.
Modlitba a radosť spolu súvisia. Modlitba obnovuje radosť a dáva silu veriť, povzniesť sa nad to, čo vidno, čo pred nami stojí ako obrovská hora a tešiť sa z neviditeľného.

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
Obyčajne ďakujeme za dobré veci, za dobré správy, za pomoc, za povzbudenie. Ďakovali sme aj za zlé veci, ktoré sa nám prihodili v živote? Pravdepodobne nie. Prečo nám teda apoštol Pavol hovorí, že máme ďakovať za všetko, za každých aj nepriaznivých okolností? Podobný texte nájdeme aj žalmoch napr. Žalm 42,12 „Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“
1) Toto doporučenie je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh určite nechce, aby sme mu ďakovali za niečo, čo by nám škodilo. Avšak aj v ťažkej situácii môžeme byť Bohu vďační za to, aký je a za všetko dobré, čo je schopný pre nás urobiť aj ťažkých chvíľach.
2) Pavlovo napomenutie „za všetko ďakujte“ je hradbou proti nariekaniu, sťažovaniu sa, reptaniu – pretože máme byť začo vďační. V živote prijímame viac, než si vôbec vieme predstaviť a to je vážny dôvod na to, aby sme tieto výzvy prijali a naplnili ich v svojich životoch.
Záver:
Apoštol Pavol sa vo svojich listoch často zaoberá teologickými problémami, ale svoje posolstvo vždy končí praktickou aplikáciou t.j. napomenutím alebo povzbudením, alebo dobrou radou, pretože správna teológia by mala viesť k správnemu konaniu. Aj v liste do Tesalonik píše o povzbudení, ktoré sa dajú ľahko zapamätať. Sú to radosť, modlitba a vďačnosť, tri veci, ktoré sú charakteristické pre obráteného kresťana, sú Božou vôľou pre každého kresťana.
Naša radosť, modlitby a vďačnosť Bohu by nemali byť závislé od našich pocitov ani od okolností, v ktorých sa práve nachádzame. Ak máme poslúchať tri príkazy – stále sa radovať, nepoľaviť v modlitbách a byť za všetko vďační – často budeme musieť zaprieť svoje prirodzené sklony. Keď sa však vedome rozhodneme počúvať Boha a plniť Božiu vôľu začneme ľudí vidieť z nového zorného uhla a bude pre nás ľahšie byť šťastnými, radostnými a vďačnými bez ohľadu na okolnosti aké nastanú v roku 2012.

– Ex. 15,17. – „Dovedieš ho (Hospodinov ľud) a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili.“

Úvod – Dobré ránko – 15.5.2011 – List vo fľaši

Richard M. a Jo Ann Davidsonovci – BT2011 v Hrabove téma svätyňa

– čo má svätyňa spoločné s naším budúcim domovom?

– Čo by ste si želali od P.B., ak by ste mali len 1 možnosť? Akú otázku mu položiť?

– čo si žiadal Dávid ?

Žalm 27,4. – „Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.“

Žalm 23,6. – „Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“

– pre Dávida bola svätyňa resp. dom Hospodinov srdcovou záležitosťou, preto chcel Dávid postaviť Hospodinovi príbytok – 2.Sam. 7,1-2 – „Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi.“

– Hospodin ho však napomenul: 1.Pa.22,8. – „… Prelial si mnoho krvi a viedol si veľké boje. Nepostavíš môjmu menu dom, pretože si prelial predo mnou mnoho krvi na zem.“

– Hospodin mu oznámi že „príbytok“ pre Hospodina postaví jeho potomok

– keď teda Dávid zistil, že on sám nebude môcť vybudovať Hospodinov dom, začal zhromažďovať materiál (zlato, striebro, drevo, kameň, bronz, železo, drahokamy,..), pripravil kňazov a učiteľov, 288 spevákov, 4000 muzikantov, Dávid vymyslel aj nové hudobné nástroje….

– nie len Dávid mal svätyňu v úcte

– Mojžiš venuje svätyni 50 kapitol

– Ján v Zjavení popisuje 7 scén, ktoré  sú zamerané na svätyňu

– aj adventní priekopníci mali pozornosť upriamenú na svätyňu

– je aj pre nás dnes svätyňa dôležitá, alebo je to niečo čo bolo v minulosti spojené s obetným systémom a pre nás to má skôr historický význam, aby sme lepšie pochopili minulosť Izraelského ľudu?

– ako to bolo medzi P.B. a jeho stvorenstvom pred ich pádom do hriechu ?

– Jer. 17,12 – „Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne.“ (SEP) – text hovorí, že svätyňa existovala od počiatku, ešte pred pádom do hriechu

– žalospev nad kráľom Týru Ez. 28,13.14. – „Bol si v Božej záhrade, v Édene, rozličnými drahokamami bol si pokrytý: … Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal.“

Job 1,6. –„Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan.“

– svätyňa v nebi bola od počiatku a princípy, ktoré vidíme u pozemskej svätyne boli a sú aj v nebeskej svätyni – hovoria o tom hore uvedené verše => P.B. chce bývať so svojím stvorenstvom

– prvá zmienka o svätyni v Biblii – zasľúbenie do budúcna (Mojžišova Pieseň)

– Mojžišova pieseň – Ex. 15,17. – „Dovedieš ho (Hospodinov ľud) a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili.“

– svätyňa = vytvorená Božími rukami, Boží príbytok, kde bude prítomný – privedený Hospodinov ľud (Boží ľud)

– verš nehovorí len o svätyni, ale naznačuje že to bude Boží príbytok spolu so svojím ľudom t.j. P.B. mal/má záujem byť, prebývať uprostred svojho ľudu    –  je to tak?

– čo hovorí Hospodin, keď prikázal Mojžišovi postaviť svätostánok

Ex. 25,8. – „Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich.“

P.B. chce bývať so svojim ľudom už tu na zemi

– svätyňa je symbolom Božej prítomnosti na zemi, centrom bohoslužby, miestom stretávania sa Boha so svojim ľudom – bohoslužby a v (SZ) aj centrom obetného systému, ktorý symbolizoval plán záchrany

– čo obsahovala pozemská svätyňa: (EGW PP 352-353)

– posvätný chlieb sa predkladal Hospodinovi ako stála obeť – predstavoval skutočnosť, že človek je svojimi telesnými aj duševnými potrebami závislý od Boha – telesný i duševný pokrm = Chlebom života je J.K.

– sedemramenný svietnik – svetlo = svetlom sveta je J.K.

– kadidlový oltár – dym z kadidla, ktorý sa vznášal k Bohu s modlitbami Izraela symbolizuje Kristove zásluhy, jeho príhovor za ľudí i jeho dokonalú spravodlivosť

–truhlu zmluvy s kamennými doskami, na ktorých bol napísaných BZ – 10BP boli základom zmluvy medzi Bohom a Izraelcami – zákon vyjadroval Boží charakter

– zlatý vrchnák nazývaný zľutovnica bol na truhle zmluvy a po oboch stranách boli na ňom zlatí cherubi; každý z nich mal jedno krídlo rozpäté nahor a jedným si zakrýval telo na znamenie úcty a pokory – tým bola zvýraznená úcta nebešťanov k Božiemu zákonu a aj ich záujem o plán vykúpenia =

– BZ – 10BP vynášal rozsudok smrti nad hriešnikom, ale nad zákonom bola zľutovnica, nad ktorou sa zjavovala Božia prítomnosť a z ktorej kajúcemu a po zmierení túžiacemu hriešnikovi prichádzalo odpustenie.

– ako fungovala pozemská svätyňa?

–obeť za jednotlivca – kajúcny hriešnik priviedol svoju obeť (ovečka) k dverám svätostánku – predsieň, položil ruku na hlavu obet. zvieraťa a vyznal svoje hriechy; tým svoje viny symbolicky preniesol na nevinnú obeť; keď potom zviera sám zabil kňaz preniesol krv do svätyne a kropil ňou pred oponou, za ktorou, bola truhla zmluvy so zákonom, ktorý hriešnik prestúpil; týmto obradom sa hriech prostredníctvom krvi obrazne dostal do svätyne

– denné obetovanie baránkov (tzv. ustavičná zápalná obeť) malo naučiť ľudí, že neustále potrebujú Boha a že od neho závisia

– len Boh môže darovať odpustenie hriechov,

– len Boh nás môže svojou milosťou prijať za svoje deti,

– celý obetný systém symbolizoval plán spásy – smrť J.K.

– (EGW-PP 353-354) každodenné obetovanie baránkov nemalo byť len formálnym rituálom, mal to byť čas, keď sa veriaci zhromaždili pred svätostánkom a rozjímali. Skôr ako prostredníctvom kňaza a jeho bohoslužby prišli do Božej prítomnosti, spytovali si svedomie a vyznávali svoje hriechy. Obrátení tvárou k svätyni sa spoločne ticho modlili. Ich prosby sa s vôňou kadidla vznášali k Bohu a ich viera sa utiekala k zásluhám Vykupiteľa, ktoré znázorňovala zmierna obeť.

– význam svätostánku (IPB 176-178)

– Hlavný význam svätostánku – svätyne

Ex. 29, 43-46. – „Tam sa budem stretať s Izraelcami; bude to miesto posvätené mojou slávou. Posvätím aj svätostánok i oltár; Árona i jeho synov si vysvätím na kňazskú službu. Prebývať budem uprostred Izraelcov a budem ich Bohom. Poznajú, že ja, Hospodin, som ich Bohom, ktorý som ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval uprostred nich; ja som Hospodin, ich Boh.“

Pán v svojej sláve skutočne prišiel prebývať medzi svoj ľud a urobil všetko preto aby bol ich Bohom

– Hospodinovi nešlo len o obete a zápaly, chce bývať so svojím ľudom

(zamýšľaný 3. chrám v Jeruzaleme na chrámovej hore)

– mení to trošku pohľad na SZ svätyňu – dom Hospodinov

Aplikácia do života :

– ako si predstavujete svätyňu v budúcnosti, bude ešte vôbec?

– kde budú bývať vykúpení zo zeme (niekde v samostatných chalúpkach mimo hlavného diania, mimo Božieho trónu, alebo v prepychovom paláci.?

– čo hovoril J.K. keď sa pripravoval na odchod k svojmu Otcovi?

Ján 14,2. – „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“

– J.K. hovorí o príbytkoch v dome svojho Otca,

– dom neb. Otca je jeden, ale príbytkov je mnoho

– dom už existuje ale aj príbytky už ako keby boli „skoro hotové – „ hrubá stavba“ ešte nie sú „skolaudované“

– možno to, čo ešte chýba na príbytku je vizitka s našim menom

– je veľmi odvážne nazvať miesto, o ktorom hovorí J.K. ako dome svojho Otca „svätyňou“ alebo Novým Jeruzalemom

– jediná existujúca svätyňa je teraz v nebi a J.K. tam súži ako náš Obhajca…

Zid. 9, 11.24 – „Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,… Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca.“

– dnes môžeme povedať že J.K. je ako veľkňaz v nebeskej svätyni a koná pre nás službu zmierenia

– keď sa skončí v nebi vyšetrovací súd, niečo sa zmení, ale princíp zostáva

Ján 14,2. – „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“

– prečo príde J.K. pre svojich, keď im pripraví príbytky?

– chce bývať s nimi, bez nich by v nebi niečo, niekto chýbal/o, bolo by mu bez nich smutno, veď kvôli nim prišiel na túto zem, aby ich vykúpil

– Ján 17,24. –„Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu,…“

– aj pre nový Jeruzalem bude platiť, že P.B. chce bývať so svojim ľudom?

– čo má Nový Jeruzalem a svätyňa spoločné

Zj. 21,116. – „Mesto je postavené do štvorca, jeho dĺžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké.“ –   svätyňa svätých mala tiež podobu kocky (10 resp. 20 lakťov)

Zj. 21,3. – „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi,…“

Zj. 21,22.23. – „Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou.„

– Nový Jeruzalem, neobsahuje chrám, chrám nahrádza prítomnosť P.B. a J.K (Boh Otec a Baránok)

– P.B. chce bývať so svojim ľudom

– Hospodin hovorí Iz. 56,7. – „..lebo môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Mt.21,13-14. – „a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, (pre všetky národy Mk 11,..) ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich.“

– J.K. pri vyčistení chrámu hovorí: Dom môj sa bude volať domom modlitby – čo znamenalo že na tomto mieste sa veriaci mali stretávať s P.B. (či už cez obete, modlitby, chválením, piesňami) a to pre všetky národy

– ako sa volá náš stánok – modlitebňa

– čo to znamená ?

EGW – Z pokladu svedectiev 2 (140) – modlitebňa je svätyňou pre cirkevný zbor

– modlitba – rozhovor s P.B. – stretnutie so svojím Bohom

– P.B. chce mať tu so svojim ľudom spoločenstvo, chce byť s nami

– chce nám odovzdať požehnanie, ktoré má pre nás pripravené – zasľúbil to

– chce nás uzdraviť nie len telesne, ale predovšetkým duševne – duchovne

– chce, aby sme boli pripravovaní na stretnutie s ním už tu na zemi

– chce nám povedať, že nám odpúšťa a že nás má stále rád

Pretože aj život v novom Jeruzaleme bude o spoločenstve s Bohom a s J.K.

„…tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli.“ (Ex. 15,22-25)

Existuje príslovie, ktoré hovorí: Ak ti život ponúkne citrón, urob z neho limonádu. Často vidíme problémy ako neriešiteľné. Skúsme však za každým problémom vidieť možnosti. Iná ľudová múdrosť hovorí: Pesimista vidí v každej príležitosti problém, kým optimista vidí každý problém ako príležitosť.

Nasledovný príbeh sa odohral v jednom kláštore. Jedno odpoludnie dvaja mnísi tak intenzívne pracovali, že nasledujúce ráno zaspali a neprišli na spoločnú modlitbu. Opát rozčúlený takýmto bezbožným chovaním, im obom nariadil tvrdý trest. Celý deň budú chodiť s hrachom v topánkach a nesmú povedať ani jedno slovo. Brat Jeroným krivkal celý deň s bolestivým výrazom v tvári a snažil sa nevydať ani jediný ston. Zato brat Antonín akoby nemal žiadne problémy. Pohyboval sa s ľahkosťou a v pohode.

Konečne vypršala doba trestu. Brat Jeroným dokrivkal k bratovi Antonínovi a pýta sa ho: “Ako si to dokázal vydržať? Ten tvrdý sušený hrach mi spôsoboval neuveriteľnú bolesť. Alebo si snáď neposlúchol opátov príkaz?“ „Vôbec nie“, odpovedal brat Antonín s úsmevom, „len som hrach najprv uvaril.“

Často sme aj my, podobne ako brat Jeroným zahľadení do svojich problémov, trpíme a vôbec neuvažujeme nad ich riešením. Problémy sú často ako tvrdý, vysušený hrach. Prijímame ich s odovzdanosťou a rezignáciou a oni nám budú spôsobovať bolesť.

Existuje však aj iný spôsob riešenia problémov. Pán Ježiš zasľúbil „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt. 28,20.) To v praxi znamená, že ani v tej najproblémovejšej situácii nie sme sami. Ak nás aj hneď nenapadne nejaká spásna myšlienka, je tu stále možnosť pýtať si múdrosť zhora (podobne ako Mojžiš) od nášho Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista. A ak mu budeme úplne dôverovať, tak ako o tom hovorí žalmista Dávid : „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ čoskoro zistíme, že existuje aj iné riešenie, než s bolestivým výrazom v tvári krivkať po ceste života.

Počul som od Panovníka, že je koniec s celou zemou

„…lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou.“ (Iz 28,22)

Videli ste už film 2012…? Jeho pôsobivé scény zániku všetkého živého veľkou prírodnou katastrofou sa prelínajú s bezmocnosťou nič netušiacich ľudí a silnou zodpovednosťou tých, ktorí boli dopredu informovaní. Rozsah a intenzita apokalypsy, ktorá prekonala očakávania, sa strieda s pudovou túžbou jednotlivcov zachrániť sa.
Reálny námet filmu a dlho známy fakt, že majský kalendár končí rokom 2012, odštartoval sériu nových úvah o konci sveta. Navyše podobnosť s niektorými biblickými správami zo Zjavenia – napríklad rozpálené slnko (Zj 16,8), obrovské zemetrasenie (Zj 16,8) alebo zánik ostrovov a hôr (Zj 16,20) vedie k otázke, či je možné, aby v roku 2012 mohol naozaj nastať koniec?
Majská kultúra sa datuje približne od roku 2000 pred naším letopočtom až do roku 1541. Vrchol dosiahla v 7. až 9. storočí nášho letopočtu. Majovia patrili medzi tajomných obyvateľov Strednej Ameriky a venovali sa predovšetkým astronómii a matematike.
Za zmienku stojí ich zvláštna číselná sústava. Miesto základných desať číslic (od nuly po desať, ako sme zvyknutí my) používali číselnú sústavu, kde bolo základných číslic dvadsať (teda od nuly po dvadsať). Asi by sme si na to nezvykli, ale pre nich to bolo prirodzené. Počítali skôr s biologickým než s abstraktným metrickým delením a ich sústava vznikla ako nevyhnutný dôsledok tvorby kalendára. Ten bol veľmi dômyselný. Najvýznamnejšia skutočnosť, ktorá ich kalendár charakterizuje, je cykličnosť, keď jednotlivé časové periódy menili svoj charakter a zároveň sa pritom stále opakovali.
Čas hral v majskej filozofii a v pohľade na svet kľúčovú úlohu. Podľa ich kalendára bude končiť ľudská civilizácia rokom 2012. Celá Zem má byť v tomto roku úplne očistená, vrátane ľudských sŕdc. Potom ľudstvo vstúpi do novej civilizácie, úplne odlišnej od tej, ktorú poznáme teraz.
Mohli mať starí Majovia spoľahlivejšie informácie o trvanlivosti vecí okolo nás, než máme my dnes?
Okrem toho, že Majovia mali vyspelú civilizáciu, treba pripomenúť i skutočnosť, že to bola pohanská kultúra s mnohými kultmi a obradmi, ktoré sa neobišli bez krutých ľudských obetí – žiadny „svätci“.
Na druhej strane je ale pravda, že zásadný pohľad na vývoj ľudských dejín až k samotnému záveru, ktorý dodnes uznávame ako dôležité posolstvo pre našu vieru, nepovedal Boh žiadnemu „svätému mužovi“, ale pohanskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Len vďaka Danielovmu výkladu máme dnes v Biblii jeho 2. kapitolu. Babylonský kráľ si z prorockého sna berie poučenie a robí opatrenia. Stavia sochu celú zo zlata, aby zaistil nesmrteľnosť svojej ríši.
Aké poučenie si vezmeme my a aké urobíme opatrenia?
Čas našej planéty Zemi sa naozaj blíži ku koncu – „je rozhodnuté“ (Iz 28,22) – a návrat Ježiša Krista je pred nami. A aj keď podľa Božieho posolstva nepoznáme dňa ani hodiny, každý podnet a každá príležitosť k príprave na túto udalosť je dôležitá…
Dobrou správou je, že skutočná záchranná „ARCHA“ je spoľahlivá, už dávno pripravená a je dostatočne „veľká“ pre všetkých, ktorí chcú prežiť večnosť v úplne inej civilizácii, než je tá naša.