„Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (Heb. 13, 5)

Lord Congleton, veľmi zbožný muž, raz začul, ako si jedna z jeho slúžok v kuchyni vzdychla: „Keby som mala len päť libier, bola by som úplne spokojná!“

Lord dlho premýšľal o tom, čo táto žena povedala, a napokon sa rozhodol, že by naozaj veľmi rád videl človeka, ktorý by bol celkom spokojný. Zašiel preto za ňou a povedal jej, že počul jej poznámku a rozhodol sa pre to niečo urobiť. Vytiahol z vrecka päťlibrovú bankovku a podal jej ju. Žena bola nesmierne šťastná a vďačná za tento dar.

Lord Congleton odišiel z kuchyne, ale chvíľu ešte zostal stáť za dverami. Len čo žena videla, že je preč, začala nariekať: „Prečo som len vtedy nepovedala, že chcem desať libier?!“

„Šťastný človek je ten, ktorý chce to, čo má.“

„Nešťastný človek tiež dostane to, po čom túži, ale problém je v tom, že nikdy neprestane túžiť po niečom ďalšom.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

„Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? ….“ (Mat. 25, 34-38)

Istý muž z vidieka sa v predvolebnej kampani uchádzal o miesto v parlamente. Jedného večera, keď bolo daždivé počasie, ktosi zaklopal na dvere jeho domu. Pred dverami stál neznámy muž a bol celý premočený. „Potrebujem pomoc,“ povedal cudzinec. „Pokazilo sa mi auto. Stojí dolu na ceste a nemôžem ho naštartovať. Boli by ste ochotný pomôcť mi?“

„Samozrejme,“ povedal domáci pán.

Keď prišli k autu, jeho majiteľ si sadol za volant a otočil kľúčom. Auto bez problémov naštartovalo.

„Nerozumiem,“ povedal domáci pán. „Veď tomu autu nič nie je!“

Cudzinec sa usmial. „Viem. A viem aj to, že naša krajina potrebuje mať v parlamente dobrých ľudí,“ vysvetľoval. „Chcel som len vedieť, či ste láskavý človek a či vás môžem voliť. Teraz to už viem. Mate môj hlas.“

 

„Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých ľudí.“ (Abraham J. Heschel)

Zdroj: Život je zaujímavý

 

„Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (Ján 14, 8-9)

Malý syn pokorného a Bohu odovzdaného kazateľa ochorel. Keď chlapec podstúpil celý rad odborných vyšetrení, lekári oznámili otcovi šokujúcu správu – jeho syn trpí nevyliečiteľnou chorobou. Aj keď chlapec uveril Ježišovi a prijal ho za svojho Spasiteľa, kazateľ nevedel, ako mu povedať, že čoskoro zomrie. Veľmi sa modlil, aby mu Boh pomohol a Duch Svätý dal tie správne slová. A potom sa s ťažkým srdcom vybral za chlapcom do nemocnice. Sadol si k nemu na posteľ. Najprv mu prečítal niečo z Biblie a potom sa s ním pomodlil. Veľmi jemne mu povedal, že lekári robia, čo môžu, ale všetko, čo mu sľubujú, je len niekoľko dní života. Potom bude dlho spať, až kým sa Ježiš nevráti druhýkrát na našu zem.

„Nebojíš sa stretnúť sa s Ježišom, chlapče?“ spýtal sa zbožný otec.

Chlapec so slzami v očiach statočne odpovedal: „Nie, nebojím sa, ak je taký, ako si ty, otec.“

 

„Môj život maľuje mojim susedom portrét Ježiša Krista.“ (Peter Homes)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.“ (Rim. 2, 13)

Keď začal misionár Ludwig Nommensen pracovať medzi kmeňmi Batak v juhovýchodnej Ázii, náčelník dediny mu dal dva roky na to, aby sa naučil ich zvyky a presvedčil ich o tom, že posolstvo, ktoré prináša, sa oplatí počúvať. Keď sa určený čas skončil, náčelník sa ho spýtal: „Čím sa vlastne kresťanstvo vo svojich morálnych hodnotách líši od tradicií a pravidiel kmeňa Batak? Vieme, čo je pravda, pretože aj my máme zákony, ktoré hovoria, že nesmieme kradnúť, klamať ani si vziať susedovu ženu.“

„To je pravda,“ odpovedal misionár, „ale môj Pán mi dáva silu, ktorú potrebujem, aby som tieto zákony mohol dodržiavať.“

Náčelník zostal prekvapený. „Naozaj môžeš môj ľud naučiť žiť lepšie?“ spýtal sa.

„Nie, ja to nedokážem. Ale ak uveria a prijmú Ježiša Krista, Boh im dá silu robiť to, čo je správne.“

A tak mohol misionár zostať v dedine ďalších šesť mesiacov. Nommensen kázal evanjelium a učil dedinčanov, ako Duch Svätý pôsobí v živote tých, ktorí mu uveria. Keď čas uplynul, náčelník mu povedal: „Môžeš zostať dlhšie. Tvoje náboženstvo je lepšie ako naše, pretože tvoj Boh chodí s ľuďmi a dáva im silu robiť dobré veci, ktoré od nich žiada.“

„Najhlbší dojem na iných zanechá svätý život. Maják predsa netrúbi, len svieti.“ (D. L. Moody)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“

Mama písala pri stole listy a jej malá dcérka sa hrala vo vedľajšej izbe s bábikou. Po nejakej chvíli zavolala mama svoju dcérku, aby prišli k nej a sadla si jej na kolená. Dievčatko povedalo: „Mami, som taká rada, že si ma zavolala k sebe. Mám ťa tak veľmi rada.“

„Ty ma máš rada, zlatko moje?“ spýtala sa mama a nežne objala svoju päťročnú dcérku. „Mám radosť z toho, že ma máš rada. Dúfam, že si sa necítila sama, kým som písala list. Zdalo sa mi, že sa s bábikou krásne spolu hráte.“

„Bolo nám spolu dobre, ale už ma prestáva baviť stále jej vravieť, že ju mám rada. Ona mi to nikdy nevráti.“

„Je toto dôvod, prečo máš rada mňa?“

„To je len jeden dôvod, mami, ale nie ten najlepší.“

„A aký je ten najlepší?“

Jej žiarivé modré očká zvážneli, keď odpovedala: „Ach, mami, ty to netušíš? Mám ťa rada. Veď ty si ma mala rada a starala si sa o mňa už vtedy, keď som ja bola ešte príliš malá na to, aby som ti tvoju lásku opätovala.“

Aj Pán Boh nás mal rád skôr, ako sme dokázali jeho lásku opätovať. Ba dokonca aj vtedy, keď sme o ňom ešte nič nepočuli, alebo ho vedome odmietali. Dnes, keď to vieme, máme príližitosť vyjadriť mu za to svoju vďačnosť a jeho lásku mu opätovať.

„Na to, aby človek dobre videl, nestačí mať otvorené len oči. Treba otvoriť aj srdce.“ (P. Cezanne)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11