„Hospodine, môj Bože, k tebe sa utiekam; zachráň ma od všetkých tých, ktorí ma prenasledujú, a vytrhni ma!“ (Žalm 7, 2)
(Príbeh z vojny)
“Počas 2. svetovej vojny bol vojak oddelený od svojej jednotky na ostrove. Boje boli intenzívne a v dyme a krížovej paľbe stratil kontakt so svojimi kamarátmi. Sám v džungli počul nepriateľských vojakov prichádzať jeho smerom. Vyhrabal sa z úkrytu a našiel cestu na vysoký hrebeň k niekoľkým malým jaskyniam v skale. Rýchlo vliezol do jednej z jaskýň. Hoci bol pre túto chvíľu v bezpečí, uvedomil si, že akonáhle nepriateľskí vojaci, ktorí ho hľadajú, dosiahnú hrebeň, rýchlo prehľadajú všetky jaskyne a on bude zabitý.
Ako čakal, modlil sa: „Pane, prosím, ušetri môj život. Čokoľvek sa stane, milujem ťa a verím ti. Amen.“ Po modlitbe ticho ležal a počúval, ako sa nepriateľ pomaly začína približovať. Pomyslel si: „No, myslím, že ani Pán mi z tohto už nepomôže.“ Potom uvidel pavúka, ktorý si nad prednou časťou jaskyne vytváral sieť. „Ách,“ pomyslel si, „veď to, čo potrebujem, je tehlová stena a to, čo mi Pán poslal, je pavučina. Boh má ale zmysel pre humor.“ Keď sa nepriatelia približovali, sledoval z tmy svojho úkrytu a videl, ako prehľadávajú jednu jaskyňu za druhou. Keď prišli k nemu, pripravil sa na posledný boj, ale potom začul, ako vodca vojakov povedal:
„Môžeš tiež ignorovať prehladávanie tejto jaskyne…ak by sem vstúpil, táto pavučina by bola prerušená!“ Tak odišli a on bol záchránený! Zrazu si uvedomil, že s pavučinou nad vchodom vyzerá jeho jaskyňa, ako keby tam už dlho nikto nevstúpil.
„Pane, odpusť mi,“ modlil sa. „Zabudol som, že u teba je pavučina silnejšia ako tehlová stena. Použiješ aj tie najmenšie veci na tomto svete, aby si zmiatol múdrych! Boh je aj tvoj ochranca, ak v neho veríš.”
„Môj štít je u Boha, ktorý zachraňuje úprimných srdcom.“ (Žalm 7, 11)