Ako zvyčajne, aj v ten deň sa k Jánovi nahrnuli ľudia. Stáli na brehu a po jednom vchádzali do vody. Zrazu v dave uzrel neznámu tvár. Bola iná ako ostatné. Vyžarovala podmanivý pokoj a lásku. Niečo také ešte nikdy nevidel.  To je on! napadlo mu.  V tom okamihu sa neznámy začal predierať davom a vstúpil do rieky. “ Pokrsti ma!“, požiadal Jána zvučným hlasom. “ Ja teba?“ povedal Ján prekvapene. “ Ty by si mal pokrstiť mňa. Ja som nehodný človek.“  “ Urob, o čo ťa žiadam. Boh si to tak praje,“ povedal Ježiš vľúdne.  Ján poslúchol. Pristúpil k Ježišovi  a ponoril ho do chladných vôd Jordána.  Prečo to robí? uvažoval pritom Ján.  Veď v ňom nie je ani trochu zla. Nepotrebuje sa kajať ani nič ľutovať.

Ježiš sa nenechal pokrstiť preto, aby odstránil svoje previnenia. Urobil to preto, aby sa stotožnil s hriešnými ľuďmi a ukázal im príklad. Zaradil sa tým medzi padajúcich, nedokonalých, biednych. Stal sa jedným z nás. Keď Ježiš vystúpil z vody , doľahlo naňho bremeno jeho poslania …..  Ján naňho uprene hľadel z vody. Zdalo sa mu, že Ježišov pohľad preniká cez hradbu mračien  až k Božiemu trónu. Bolo to niečo nevídané. Ľudia sa rozostúpili. Vrava stíchla, šum hlasov pozvoľna slabol.  Ježiš sa modlil za celý svet. Prosil Otca, aby čo najviac ľudí prijalo ponuku večného života, aby zatúžili vrátiť sa k Bohu. Dobre vedel, že to nebude ľahké, že bude musieť prejsť veľkým utrpením. Zmietal sa v neistote. Zvládnem to?

Keď anjeli počuli jeho modlitbu, chceli zasiahnúť a povzbudiť ho. Otec ich však predbehol. Priamo zo svojho trónu vyslal lúče svojej slávy. Nebesia sa otvorili a na Ježišovu hlavu sa znieslo jasné svetlo v podobe holubice. Niektorí zo zhromaždených si uvedomili, že sa ocitli v Božej prítomnosti.  Z otvoreného neba zaznel hlas: “ Ty si môj milovaný Syn, moja radosť! Teba som si vyvolil.“ Pod Jánom sa podlomili kolená. Zmizli pochybnosti. Muž, ktorého práve pokrstil, je sľúbený Záchranca. Bez toho, aby si uvedomoval, čo robí, ukázal naňho prstom a zvolal:

“  To je Baránok, ktorý zmieri  svet s Bohom!“  Jeho hlas znel ako burácajúci hrom.   Prekvapení ľudia sa otočili za hlasom. “ Čo tým chce povedať?“ pýtali sa jeden druhého.  “ Čo  znamená, že tento muž je baránok?“  Táto záhadná veta skrývala tajomstvo Ježišovho poslania .  Ukázala na obeť, ktorú Boh prinesie za ľudí  –  položí svoj život, aby oni mohli žiť večne.

/ R.Daniel: Prišiel, zomrel zvíťazil. Úryvok z časti:  Krst, str.27-29/

 

Myslíte si, že to znamená , že máme celý deň kľačať na kolenách a odriekať modlitby alebo, že celý svoj život máme tráviť bez práce  len v zbožnom rozjímaní?

Alebo to môže znamenať, že v modlitebnom spojení  s Bohom mám prežiť celý deň-  odovzdávam sa Jeho vedeniu a a túžim po jeho prítomnosti- bez ohľadu  na to, kde som a ako práve trávim svoj čas –

pri práci, oddychu, vo vzťahoch s ľuďmi, v problémoch i radostiach?

Dora Rappardová to pekne vyjadrila v jednej svojej piesni / niekoľko myšlienok z nej/:

Máš starosti, ktoré ťa oberajú o pokoj a o spánok?  – Ježišovo srdce je ti k dispozícii. Vlož svoje starosti do modlitby!

Cítiš sa opustený a sám, horkosť na duši ťa tlačí ako ťažký kameň? – Tvoj Vykupiteľ ti rozumie. Hľadaj potešenie v modlitbe.

Hrozia ti tvoji nepriatelia, spôsobujú ti bolesť a trápenie? – Utiekaj sa k Tomu, ktorý je Víťazom. On je zdroj sily, príď v modlitbe k Nemu, a on ťa posilní.

Vlož do pokornej modlitby vo dne aj v noci všetko, čo máš na srdci – radosť aj žiaľ.

Modli sa, brat môj, hneď z rána,  modli sa i v jasný deň,  modli sa aj keď už večer rozprestiera svoj tieň.

Počuje ťa Pán  hneď z rána, vyslyší i v jasný deň,  počuje ťa aj keď večer rozprestiera svoj tieň.

Ježiš môže prísť hneď z rána, môže prísť i v jasný deň,  môže prísť Pán aj keď večer rozprestiera svoj tieň.

Ev. Matúša 20,1-16  ROBOTNÍCI  VO  VINICI/ pozorne si prečítajte tento príbeh! /

Nie je to zváštny  príbeh?  Chápeme, že majiteľ vinice  predstavuje Boha, a to je na tom ešte divnejšie. Áno, môžeme súhlasiť , že Boh má právo robiť si s tým,  čo  vlastní – čo on chce. Prečo ale hospodár   diskriminoval tých, ktorí pracovali tak dlho?  Ak chcel dať svoje dary tým, ktorí si ich nezaslúžili, prečo ich obmedzil len na tých,ktorí pracovali len tak krátko? Prečo nedal všetkým  10 denárov, alebo sto?  Zdá sa, akoby bol veľkorysý iba k niektorým- a to nás znepokojuje.

Hádanku podobenstva nachádzame v tom – čo predstavuje   d e  n á r . Aký plat dostávajú Boží pracovníci? Dostávajú výhody a požehnania už v tomto živote? Dostávajú za odmenu – príbytky, hviezdy na korunách alebo zvláštne miesta v nebeskom kráľovstve? Ak tomu tak je – nebolo by lepšie počkať až do poslednej chvíle a až potom sa zapojiť do služby Bohu?  Nezakúsili by sme potom jeho štedrosť, namiesto pocitu, že sme boli oklamaní /ošudení/ ?

Je celkom zrejmé, že Boh má iný hodnotový systém, ako máme my. Ak je to pravda, snažme sa toto podobenstvo lepšie pochopiť.  Ak nie sme spokojní so spôsobom odmeňovania teraz- určite nebudeme spokojní ani neskôr.

Aká je teda odmena?  ČO  J E  T O  D E N Á R  ?   D E N Á R  T O  J E   J E Ž I Š !      Nemôže dať pracovníkom za dvanásť hodín viac ako pracovníkom za jednu hodinu – pretože im nemôže dať viac ani menej  – ako je  O N  S Á M !    Prečo?  Pretože tým dáva  S ÁM  S E B A , dáva všetko bohatstvo vesmíru. Ak si toto u uvedomíme , poznáme, že v určitom zmysle pracovníci najatí na dvanásť hodín dostali nakoniec predsa len viacej ako tí, ktorí pracovali len jednu hodinu – lebo sa tešili z   c e l o d e n n e j  výsady  s p o l o č e n s t v a   a   p r i a t e ľ s k é h o  v z ť a h u   s    Majiteľom vinice!

Ak pochopíte, že odmenou je JEŽIŠ – a nebo vám nemôže dať nič lepšie a nič väčšie, potom začnete dostávať svoju odmenu ihneď , ako sa zapojíte do jeho sklužby. Skrze Ježiša prežívame pokoj ,  a tu sa  začína pre tých, ktorí s ním spolupracujú –  n e b o . Tým, že kladne odpovedáme na Ježišove pozvanie: „poďte  a učte sa odo mňa“ , začína náš večný život.  Nebo – to je stále približovanie sa k Bohu skrze Krista.Čím dlhšie prežívame nebeské blaho, tým sa pred nami otvára stále viac Božej slávy. A čím viac poznávame Boha a jeho slávu, tým intenzívnejšie je naše šťastie.

M.Venden: Podobenstvo o Božej milosti

Dokážu nepríjemné skúsenosti dnešného dňa úplne naplniť tvoju myseľ a zastrieť tvoj výhľad do budúcnosti? Niekedy nie sme schopní vidieť ponad a poza utrpenia,  ktoré na nás prichádzajú. Zaujímavé je však vidieť, do akej miery môžu veci vyzerať inak, keď sa na ne pozrieme o týždeň alebo o mesiac neskôr. Neskôr môžeme zistiť, že tá najťažšia skúsenosť, ktorú sme prežili, bola pre nás vlastne  tým najlepším požehnaním. Zamyslite sa nad nasledujúcimi slovami: “ Pre všetkých, ktorí dôverujú Bohu a Jeho vedeniu, je chvíľa najväčšieho zúfalstva chvíľou, keď je Božia pomoc najbližšie. Pán vie vytrhnúť pobožných.“ /2.Pet.2,9/ Vyvedie ich z každého pokušenia a z každej  skúšky s upevnenou vierou a bohatšími skúsenosťami.  „/ EGW/

Je našou výsadou, že môžeme stále dúfať, že temnota  sa stratí a prídu jasné dni. Poučenie z nasledujúceho malého príbehu by nás malo povzbudiť!

Jedného chladného rána sa začal slimák šplhať na čerešňu. Vrabce, ktoré sedeli na neďalekom strome, nemohli sa zdržať toho, aby sa z neho nevysmievali. Nakoniec jeden z nich priletel až k čerešni a povedal: “ Počúvaj, ty nevieš, že na tomto strome nie sú ešte žiadne čerešne?“ Maličký slimáčik sa ani na chvíľu nezastavil. Pokračoval  ďalej a iba tak na pol úst odpovedal vrabcovi: “ Pravdaže to viem – ale kým sa naň dostanem, už tam budú.“

Jedno malé dievča muselo často chodiť  do pivnice po zemiaky. Jedného dňa bol otec pri tom, keď vyberalo zemiaky. “ Čo to robíš?“ opýtal sa jej. “ Snažím sa vyberať čo najmenšie zemiaky, aby sme ich mohli použiť a neskôr  budeme mať tie najväčšie“, povedala.  Otec sa zasmial, vzal jej zemiaky z rúk a vysypal ich naspäť. “ Nezdá sa ti, že ak  to budeš robiť takýmto spôsobom, budeme stále jesť iba malé zemiaky? Vyber tie veľké! Tie najlepšie, čo dnes môžeš zjesť! Tak budeme vždy jesť tie najväčšie zemiaky.“

Nemali by sme odkladať to najlepšie, čo môžeme spraviť dnes, na neskôr – „príležitosť budúcnosti“ nemusí nikdy prísť. k sa snažíme žiť čo najlepšie  už teraz, nemusíme sa trápiť o to, čo budeme schopní zvládnuť neskôr.  TERAZ SA ROZHODNI PRE TO NAJLEPŠIE  A VŽDY LEN PRE TO NAJLEPŠIE!

“ Dobre  viem, že tento svet prejdem iba raz. Kiežby som preto vykonal každú dobrú vec, ktorú môžem vykonať a preukazoval v každom okamihu dobrotu svojím spolublížnym. Kiežby som využil každú príležitosť , pretože touto cestou už nikdy znovu nepôjdem.“/ Stephen Grellet/

“ V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa teraz deň spasenia!“ 2.Kor.6,2