Prezident Calvin Coolidge raz pozval svojich priateľov na večeru. Robili si z toho starosti, pretože nevedeli, aké zvyky má prezident pri jedle. Rozhodli sa preto robiť všetko tak, ako to bude robiť aj on. Všetko bolo v poriadku do chvíle, kým mu neodniesli kávu. Prezident ju vylial do tanierika. Hostia urobili to isté. Potom do nej pridal cukor a smotanu. Hostia to urobili tiež. Potom pán Coolidge vzal tanierik a položil ho na zem pred mačku! Ako často napodobňujeme niekoho, o kom si myslíme, že sa pred ním predsa nesmieme zhodiť! Premýšľaj o tom, koľko nezmyselných vecí robia ľudia len preto, aby sa podobali niekomu významnému. A koľko dobrých skutkov robia i kresťania len preto, aby ich ľudia videli!

„Keď sa modlíme, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem…. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ ( Mat. 6, 5.6)

 

“ Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom.“ Žid. 10,24

Starý farmár sa pokúšal skrotiť svojho divokého a nepokojného poníka. Chcel ho prinútiť, aby ťahal náklad, no poník sa vzpieral a neposlúchal. Farmár ho bil a nadával mu, no nič však nepomáhalo. Jeho žena každý deň pozerala cez okno  opakujúcu sa scénu a rozhodla sa, že to s poníkom sama skúsi, ale inak.  Vzala si pár kociek cukru a vošla do ohrady ku poníkovi. Ponúkala mu cukor a pritom sa mu milo prihovárala. Farmár na ňu kričal, aby sa ku poníkovi nepribližovala, že je veľmi divoký, neposlušný a kope. No žena na jeho slová nedbala a ďalej sa poníkovi pekne prihovárala, až sa zviera upokojilo – a o chvíľu už ťahalo naložený vozík po dvore.

Mnohí ľudia sa podobajú tomuto poníkovi. Keby sme sa k nim správali lepšie a láskavejšie, určite by zareagovali inak a začali by s nami spolupracovať.

“ Prívetivosť je signál, ktorý môžu počuť aj hluchí a prečítať aj slepí.“ / Mark Twain/

“ Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán  je blízko!“ / Fil. 4,5/

Obvykle pomáham svojej mame , ktorá je už v pokročilom veku, v chôdzi po schodoch. Niekedy sa tak pevne chytí a drží zábradlia, že sa nemôžeme ani pohnúť. Vtedy jej poviem: “ Mami, musíš sa pustiť! Inak sa nikam nedostaneme.“  Vtedy sa na mňa pozrie vystrašenými očami a povie: “ Keď ja sa bojím, že ti spadnem.“  “ Ale mami, skôr spadneš, keď sa budeš takto kŕčovito držať a stáť na jednom mieste“, poviem jej. “ Napočítam do troch a keď sa nepustíš, tak proste odchádzam!“  A tak sa mama chtiac-nechtiac  pustí, ale po dvoch schodíkoch sa zase drží zábradlia. Keby nás tak niekto pozoroval, muselo by mu to pripadať  veľmi komické.

Tak nejako  vypadá aj môj vzťah a moja denná komunikácia s Bohom.  Ja sa držím pevne “ zábradlia života“ – držím sa malých vecí, ktoré mi dávajú pocit istoty, namiesto toho, aby som sa nechala viesť v dôvere môjmu Pánovi a kráčala s ním stále -krok po kroku-vpred.Boh ma miluje viac, ako ja milujem svoju matku , a tiež nedovolí aby som si ublížila. Tiež to musí vyzerať smiešne, ako sa tak kŕčovito držím tých malých zbytočností v živote/a len stagnujem na mieste a moja sila slabne/.Boh má však so mnou trpezlivosť, on vie kam sa uberám a ako ma môže ochrániť a viesť.  “ VIERA JE AKO LÁSKA- NEDÁ SA VYNÚTIŤ.“ /A.Schopenhauer/

„Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.“ Iz. 26,4  „… vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.“ Iz.48,17 “ Hospodin  sa ti stane oporou…“ Prísl.3,26

“  /Hospodin povedal/ : Ja neposudzujem tak  ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ 1.Sam.16,7

Pred niekoľkými rokmi bol v Londýne vystavený zaujímavý obraz. Keď ste sa naň dívali z väčšej vzdialenosti, zdalo sa vám, že vidíte mnícha, ktorý sa modlí so zopnutými rukami a sklonenou hlavou. Keď ste však prišli bližšie a skúmali ste obraz celkom zblízka, videli ste, že v skutočnosti sa ten mních vôbec nemodlí, ale vytláča citrón do nádoby, v ktorej sa miešaním pripravuje punč!

Je to výstižný obraz ľudského srdca! Na prvý pohľad sa nám častokrát môže zdať, že naše srdce je sídlom všetkého, čo je dobré, šľachetné a príjemné. Ale skutočnosť je taká, že ak nie je obnovené Svätým Duchom, je zdrojom všetkého zla.

“ Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha.“ Ž 51,12 “ Blahoslavení čistého srdca, lebo oni  uvidia Boha.“ Mat.5,8   “ Dám vám nové srdce  a nového ducha do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa… a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ Ezech.36,26-27

“ Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ Mat.22,37

Francois Fenelon bol dvorným kazateľom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Keď raz v nedeľu prišiel kráľ so svojím sprievodom do kaplnky na pravidelnú bohoslužbu, nikto iný okrem kazateľa tam nebol. „Čo to znamená?“ spýtal sa kráľ a požiadal kazateľa, aby mu to vysvetlil. „Nechal  som vyhlásiť, že dnes na bohoslužbu neprídete. Chcel som, aby Vaše Veličenstvo videlo, kto naozaj slúži Bohu a kto sa chce páčiť kráľovi.“

Premýšľaj o tom, či by si prišiel na bohoslužbu, keby si sa dozvedel, že tam nebude nikto z tvojich kamarátov, priateľov, niekto kto je pri bohoslužbu pre teba dôležitý – alebo by si prišiel aj vtedy, keby si tam bol sám – len  so svojím Bohom!

“ Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi. Pozdvihnime srdcia na dlaniach  k Bohu na nebesiach.“ Plač Jer.3,40-41