“ … v zlý deň  ho vyslobodí Hospodin.“ Žalm 41,2

          Jeden starý muž mal oslíka, ktorý mu jedného dňa spadol do starej studne. Dedko sa snažil vymyslieť nejaký plán, akoby oslíka odtiaľ dostal, ale  nič nevyhútal.  Premýšľal: Studňa je stará a veľmi hlboká a aj tak som ju chcel  už zahádzať, aj oslík je už dosť starý a nedostanem  ho von ,tak zavolám susedov, aby mi pomohli zahádzať hlbokú studňu aj s oslíkom, aby sa tam netrápil.  A tak aj spravil.  Všetci sa chopili lopát a začali hádzať hlinu do studne. Starý oslík pochopil čo sa deje a začal hlasno nariekať. Po čase  si všetci uvedomili, že oslík stíchol. Dedko hneď zvedavo nakukol do studne  a zistil úžasnú vec – zakaždým, keď niekto hodil lopatu hliny do studne, oslík urobil niečo fantastické – otriasol rýchlo hlinu z chrbta a zadupal ju pod seba.  A tak sa dostával vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia teda pokračovali v práci, až oslík onedlho vyskočil zo studne a šťastne odkráčal do svojej stajne.

          Možno niečo podobné prežívaš práve teraz – a zdá sa ti, že život na teba hádže rôzne smeti a hlinu. Jediný spôsob ako sa dostať zo „studne“ , je otriasť sa  a vystúpiť vyššie. Každý problém je príležitosťou urobiť krok ďalej. Z každého problému je východisko- ak to nevzdáš a nepodľahneš.  Vztýč hlavu k nebu, nie si v tom sám. Možno je to príležitosť odkráčať silnejší a múdrejší do ďalších dní.

“ Hospodin zdobí pokorných spasením…“ Žalm 149,4  “ Hospodin dáva pokorným milosť…“  Prísl.3,34

“ P.Ježiš: … učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Mat.11,29

Mám priateľov, ktorých veľmi obdivujem.

Mohla by som ich obdivovať  ako dokážu hovoriť.

Mohla by som ich obdivovať ako rôznym spôsobom slúžia.

Mohla by som ich obdivovať ako sa vedia modliť.

Mohla by som ich obdivovať ako sa smejú a robia vtipy.

Mohla by som obdivovať ich schopnosť učiť sa –

avšak ja týchto ľudí neobdivujem ani za jednu z uvedených vecí …

To, čo na nich obdivujem je  p o k o r a ,  s ktorou žijú. Myslím, že pokora je skutočný kľúč  k tomu,  ž i ť   a k o  J e ž i š .

Prečo potom musím denne bojovať s túžbou byť uznaná, aby ma druhí videli ako dôležitú, s túžbou po chvále, a neustále chcieť, chcieť, chcieť …

 /A.Clifford/

          Keby ste len videli, ako vypadala jeho izba! Všade na stenách  viseli nie  moc pekné  fotografie a nevkusné plagáty. Raz prišiel k nemu na návštevu jeho strýko, akademický maliar. Rozhliadol sa po jeho izbe a bol smutný z toho, čo tam uvidel, ale nič nehovoril.  Za pár dní dostal  mladík od svojho strýka veľmi pekný obraz, majstrovské dielo.  Aby mohol prekrásny obraz zavesiť na čestné miesto vo svojej izbe, musel zložiť zo steny niekoľko fotografií. Zdalo sa mu, akoby teraz v miestnosti zavládla akási iná atmosféra, čistejšie ovzdušie. Za pár dní postupne skladal i ďalšie fotografie a plagáty. Pomaly šli pekne jeden za druhým všetky preč.  Vôbec sa totiž k tomu obrazu nehodili.

           Keď začneš čítať Bibliu, je tiež možné, že zo stien tvojej izby, z tvojej knihovničky, z tvojho počítača, z tvojho stojana DVD…  – pôjde tiež niečo preč.  A kto vie, možno i z temného zákutia svojho srdca, tiež niečo odstrániš – pretože Božie slovo hovorí: “ Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Čo je staré – pominulo, hľa,  je tu  –   n o v é  !“  / 2.Kor. 5,17/

“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Istý mladý muž, ktorý sa pripravoval  na cestu, povedal svojmu priateľovi: “ No, už mám hádam všetko zbalené. Musím si  však vziať ešte aj  sprievodcu, baterku, mikroskop, zbierku básní, zopár životopisov, nejaké staré listy, spevník, meč a púzdro s náradím.“ “ To všetko sa ti tam nezmestí“, namietal jeho priateľ.  “ Ale zmestí“. povedal mu s úsmevom mladý muž, kresťan. “ Pozri, to všetko mám tu“ – a položil svoju Bibliu navrch do kufra a zavrel ho.

Bibliu čítaj ako zamilovaný list,

nechaj sa ňou viesť ako automapou,

študuj ju pozorne ako učebnicu,

poslúchaj ju svedomite ako vojenský poriadok.

“ Všetko, čo nás môže urobiť lepšími a šťastnejšími, Boh postavil blízko nás.“  / Seneca/

“ Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ Žalm 119,105

 

Docent Leo Buscaglia raz vyhlásil súťaž o najláskavejšie dieťa. Mnohí rodičia prihlásili svoje podarené ratolesti, deti svojich najlepších kamarátov.
Víťazom sa nakoniec stal švorročný chlapec. Jeho susedovi, bol to starší pán, zomrela mu prednedávnom manželka. Keď raz tento chlapec videl, ako sused vo vedľajšom dvore plače, vybral sa k nemu. Mama, ktorá chlapca spozorovala na susedovom dvore sa najprv preľakla. Čo si sused pomyslí, že ich dieťa behá po cudzom dvore? A zvlášť teraz, keď má smútok. Ale keď uvidela, že chlapec vyliezol susedovi na kolená a spokojne pri ňom sedí, uspokojila sa. Keď sa chlapec vrátil domov, opýtal sa ho: „Čo si to tam rozprával pánu susedovi?“
Malý chlapec odpovedal: „Nič, len som mu pomáhal plakať.“

„Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mat..18,3)
„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. “
(Rim.12, 15)