Autor adminlm

Naše zmysli

adminlm

„Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch. Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.“ (Žalm 50, 10 – 11)

Zvieratá potrebujú čuch, sluch a zrak pre život oveľa viac ako človek. Napríklad čuch poskytuje človeku len asi jedno percento údajov z okolia, zvieratám často až 99 percent informácií. Pre zvieratá sú pachy ich kráľovstvom, ich dorozumievacím jazykom. Čuch majú v niektorých prípadoch – napríklad pes – až stotisícnásobne dokonalejší ako človek.

Človeku sa najlepšie podarilo preskúmať čuch psa. Psy majú doslova zázračný čuch. Pes zacíti kvapku krvi v 5 litroch vody a odtlačky prstov aj po 6 týždňoch. Naozaj ho môžeme nazvať čuchovým rekordérom. Tento jeho zázračný zmyslový orgán človek využíva už dávno – pri hľadaní rozličných nerastov, chemických prvkov, unikajúceho plynu, na colniciach pri hľadaní pašovaného tovaru, v záchrannej službe, aj v úlohe pátračov a detektívov.

Pes má aj obdivuhodný sluch. Zvuk, ktorý človek ledva zachytí na vzdialenosť 4 m, pes bezpečne zaregistruje na 25 m. Dôkazom bude aj ďalší príbeh.

„Sláva stvorenia je v jeho nekonečnej rozmanitosti.“ (Anonym)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

Neloviť!

adminlm

„Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora. (Mich. 7, 19)

Chlapec s mamou boli spolu na nákupe vo veľkom supermarkete. Nedopadlo to však dobre, pretože chlapec bol veľmi nespokojný. Raz chcel, aby mu mama kúpila toto, o chvíľu už chcel tamto, vždy od nej niekam odbiehal…. Mamu jeho správanie veľmi znervózňovalo.

Keď už sedeli v aute vracali sa domov, chlapec vycítil mamino rozhorčenie. Nesmelo sa jej preto spýtať: „Keď poprosíme Boha, aby nám odpustil, že sme boli zlí, odpustí nám, však?“

„Áno, tak je to v Biblii napísané,“ odpovedala mama.

Chlapec pokračoval: „A keď nám odpustí, pochová naše hriechy na dno mora, však mami?“

„Áno, tak je to v Biblii napísané,“ odpovedala mama.

Chlapec bol chvíľu ticho a potom povedal: „Poprosil som Boha, aby mi odpustil a pochoval to na dno mora. Ale stavím sa, že keď prídeme domov, ty tie hriechy budeš loviť, však mami?“

Príliš často „lovíme“ z morského dna hriechy iných ľudí, ktoré Boh už dávno pochoval.

„Žiadny človek nie je taký múdry, aby vedel o všetkom zle, ktoré koná.“ (R. de la Rochefoucauld)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

Slúžka

adminlm

„Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (Heb. 13, 5)

Lord Congleton, veľmi zbožný muž, raz začul, ako si jedna z jeho slúžok v kuchyni vzdychla: „Keby som mala len päť libier, bola by som úplne spokojná!“

Lord dlho premýšľal o tom, čo táto žena povedala, a napokon sa rozhodol, že by naozaj veľmi rád videl človeka, ktorý by bol celkom spokojný. Zašiel preto za ňou a povedal jej, že počul jej poznámku a rozhodol sa pre to niečo urobiť. Vytiahol z vrecka päťlibrovú bankovku a podal jej ju. Žena bola nesmierne šťastná a vďačná za tento dar.

Lord Congleton odišiel z kuchyne, ale chvíľu ešte zostal stáť za dverami. Len čo žena videla, že je preč, začala nariekať: „Prečo som len vtedy nepovedala, že chcem desať libier?!“

„Šťastný človek je ten, ktorý chce to, čo má.“

„Nešťastný človek tiež dostane to, po čom túži, ale problém je v tom, že nikdy neprestane túžiť po niečom ďalšom.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

Ťažká úloha

adminlm
„Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; shromažduje svoju potravu včas žatvy.“ (Prísl. 6, 6-8)

Bol raz jeden mravec, ktorý mal pocit, že ho druhí využívajú. Myslel si, že je preťažený a prepracovaný. Dostal totiž pokyn preniesť kúsok slamy cez rozsiahlu betónovú plochu. Slama bola taká dlhá a ťažká, že sa pod jej váhou neraz zapotácal. Mravcovi sa zdalo, že to neprežije. Keď ho už ťarcha bremena takmer premohla, začal si lámať hlavu nad tým, či život vôbec stojí za to. Medzitým však prišiel na miesto, kde bola v betóne veľká štrbina. Cez túto štrbinu neviedol nijaký mostík, po ktorom by mohol prejsť na druhú stranu. Bolo celkom jasné, že ísť cez túto veľkú „priepasť“ by bola hotová smrť. A tak tam stál celkom bezradný.

Potom dostal nápad. Opatrne položil svoju slamku cez štrbinu v betóne a bezpečne po nej prešiel na druhú stranu. Jeho ťažký náklad sa zrazu zmenil na výborného pomocníka. Bremeno sa stalo požehnaním.

„Ťažkosť a radosť sú rodní bratia.“ (Tim Hansel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

Semienko

adminlm

„Úprimným zasvitne svetlo v tme, veď Boh je milostivý, milosrdný a spravodlivý.“ (Žalm 112, 4)

„Zachovávaj bezúhonnosť a dbaj o úprimnosť, lebo budúcnosť patrí pokojamilovnému.“ (Žalm 37, 37)

Kedysi bol vo východnej časti Ázie cisár, ktorý si uvedomoval, že mu roky pribúdajú, a preto by bolo dobré hľadať si nástupcu. Jedného dňa zavolal do paláca všetkých mladých ľudí a povedal im: „Nastal čas, aby som odstúpil a vybral nového vládcu. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Mládenci boli šokovaní. Cisár však pokračoval: „Každému dám dnes jedno semienko. Je to veľmi zvláštne semienko. Chcem, aby ste šli domov, zasadili ho, polievali a presne o rok sa sem vrátili s tým, čo ste z tohto semienka vypestovali. Posúdim rastlinky, ktoré mi prinesiete, a určím spomedzi vás nového vládcu našej ríše.“

Medzi mládencami bol aj chlapec menom Ling, ktorý tiež dostal semienko. Vrátil sa domov, zasadil ho a starostlivo polieval. Každý deň pozoroval, či ešte neklíči. Ale stále nič.

Kamaráti sa už chválili svojimi rastlinami, ale Ling stále nič nemal. Trápilo ho to, no nič nevravel. Stále dúfal, že aj jeho semienko raz vzklíči.

Rok uplynul. Všetci mládenci priniesli cisárovi ukázať, čo vypesovali. Lingovi bolo zle, dokonca ho rozbolelo aj brucho, pretože do paláca kráčal s prázdnou nádobou.

Keď tam prišiel, čudoval sa, aké rôzne rastliny chlapcom narástli – mali rôzne tvary, veľkosť a niektoré aj kvitli. Cisár vstúpil dnu, všetkých pozdravil a skúmavo si prezrel, čo vypestovali. Ling sa snažil ukryť sa niekde vzadu. „Aké veľké rastliny, kry a kvety vám vyrástli,“ poznamenal cisár. „Dnes bude jeden z vás ustanovený za môjho následníka!“

V tej chvíli cisár zazrel vzadu Linga s prázdnym kvetináčom. Prikázal svojim strážcom, aby ho priviedli dopredu. Ling sa triasol od strachu. „Cisár zistil, že sa mi nepodarilo nič vypestovať! Možno rozkáže, aby ma popravili!“ pomyslel si. Keď kráčal dopredu, cisár sa spýtal na jeho meno. „Volám sa Ling,“ odpovedal. Všetci sa smiali a uťahovali si z neho.

Cisár požiadal mládencov, aby sa utíšili. Pozrel na Linga a vyhlásil: „Hľa, váš nový vládca! Volá sa Ling!“

Ling tomu nemohol uveriť. Čo sa to deje? Ako to, že práve jeho cisár ustanovil za nového vládcu?

Potom cisár povedal: „Pred rokom som dal každému z vás jedno semienko. Povedal som vám, aby ste ho zasadili, polievali a o rok sa ku mne vrátili. Dal som vám však uvarené semienka, ktoré nikdy nevyklíčia. Vy všetci, okrem Linga, ste mi priniesli kvety, rastliny a stromy. Keď ste zistili, že vám moje semienko nevzklíčilo, zasadili ste si namiesto neho nejaké iné. Ling bol jediný, kto zostal čestný a mal odvahu priniesť mi kvetináč s tým semienkom, ktoré som mu dal ja. On je tým človekom, ktorý sa stane novým cisárom!“

 

„Mať odvahu neznamená nemať strach, ale vzoprieť sa strachu a zvíťaziť nad ním.“ (Mark Twain)

Zdroj: Život je zaujímavý