Home » Articles posted by adminlm (Page 2)

Author Archives: adminlm

Ja som chlieb života

 Jn. 6,60.66.„Vtedy mnohí z jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?… Odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli a nechodili viac s ním.“

V Biblii sú texty, ktoré treba chápať doslovne (väčšia časť Písma), sú texty, ktoré treba brať symbolicky (kniha Daniel, Zjavenie Jána – symboly sú vysvetlené v iných častiach Biblie), sú podobenstvá, ktoré na známych skutočnostiach zo života (z prírody) vysvetľujú pre nás ťažko pochopiteľné skutočnosti napr. Božie kráľovstvo, posledný súd.

Židom bola známa aj obrazná reč, ktorú bežne požívali v určitých situáciách (u nás sa napr. používa výraz: tečie mu do topánok, má kamenné srdce, a pod.)

Jn. 6,60.66.„Vtedy mnohí z jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?… Odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli a nechodili viac s ním.“

Čo bolo také náročné na pochopenie, že sa „mnohí“ učeníci odrazu rozhodli odísť od Ježiša, o čom to Ježiš hovoril, že sa títo učeníci pohoršili hoci videli ako urobil množstvo zázrakov?

Stručný popis situácie, ktorá predchádzala spomínanému výroku učeníkov:

Ježiš sa nachádzal pri Galilejskom jazere, keď za ním prichádza veľký zástup ľudí. Tu ich uzdravoval, vyučoval a nakoniec nasýtil (5000 zástup). Na druhý deň prichádza so svojimi učeníkmi do Kafarnaum do synagógy a tu prichádzajú za ním aj tí, ktorí boli deň predtým nasýtení zázračným rozmnožením piatich chlebov a dvoch rybičiek.

Ježiš to využije, aby im niečo povedal. Nadviaže na predchádzajúci zázrak rozmnoženia 5-tich chlebov a povie im niečo dôležité o chlebe života. Ježiš má vyvážený prístup k ľuďom – urobí zázrak, naplní telesné potreby ľudí a potom  má kázanie s duchovným ponaučením do života.

Zázrak nie je cieľom sám o sebe. Je prostriedkom na pochopenie hlbšej pravdy (podobne ako podobenstvo).

Ježiš však prekukne príchodzích hneď na začiatku, keď im povie, že ho nehľadajú preto, že videli znamenia, ale preto, že sa nasýtili chlebom, čiže nemajú až taký záujem o duchovný chlieb.

To, že prišli kvôli zázraku, teda kvôli telesnému chlebu, nie je to až také zlé Aj my sme tu preto, že Boh v našom živote urobil niečo hmatateľné. No problém je, ak s tým nič neurobíme. Ak je vrcholom nášho kresťanstva to, že Boh bude vždy napĺňať naše potreby, tak to nie je dobré.

Výklad:

Ježiš vie, že ľudia majú telesné potreby, ale ukáže, že duchovné potreby sú aspoň tak dôležité. Viac ako telesnú potravu potrebujeme chlieb života.

(Podobne je to v 4. kap., kde Ježiš ukazuje Samaritánke, že potrebuje živú vodu.)

– Ježiš zdôrazňuje, aby nehľadali pominuteľný pokrm, ale živý chlieb, ktorý dáva nebeský Otec a zároveň povie „JA SOM ten chlieb života…“ (v.35)

V ev. Jána. 6. kap. je 7x uvedené, že Ježiš zostúpil z neba (v. 33-35, 38, 41, 42, 50, 51, 58). Ježiš sa všemožne snaží upriamiť ich pozornosť z manny – telesného chleba na „chlieb života“, manna sýtila telesné potreby (ich otcov), Ježiš sýti duchovný hlad. Manna bola pre jeden národ, Ježiš je pre každého. Manna padala 40 rokov, Ježiš je tu stále. Ježiš je viac než manna. Keď Boh dal mannu, dal svojmu ľudu dar. Keď dal Ježiša, dal seba. Manna ho nič nestála, dať Ježiša, ho stálo všetko. Manna bola predobrazom na skutočný chlieb, na Ježiša Krista. Skutočný nebeský chlieb je v osobe, nie v materiáli.

Tak ako hriech nie je materiálnej povahy (je to spôsob myslenia), ani riešenie hriechu nie je materiálne, je v osobe Ježiša Krista.

To, že Ježiš povedal „Zostúpil som z neba“ sa nepáčilo jeho poslucháčom (v. 41), ktorí ho poznajú ako syna tesára Jozefa, a ktorí poznajú aj jeho matku (v.42). Nasýtením zástupu a výrokom „JA SOM ten chlieb života“ Ježiš jasne ukázal, že je Boh. Ľudia však hovoria: Ale my vieme, odkiaľ je, poznáme jeho otca; (Ježiš bol adoptovaným Jozefovým synom, vyrástol v Nazarete.) a keďže vieme, odkiaľ je, nemôže byť pravda, že zostúpil z neba. V mene svojej pravdy odmietajú väčšiu pravdu.

V živote treba byť len natoľko presvedčený, aby bol človek ešte presvedčiteľný.

Ľuďom sa nepáčil Ježišov výrok o tom, že zostúpil z neba a tak reptajú.

Reptanie je známe už z pobytu na púšti (2 Moj 15,24; 17,3; 4 Moj 14,2). Reptať znamená hovoriť, že som múdrejší ako ten druhý. Znamená to hovoriť Bohu, že viem toho viac, než on, že poznám lepšie riešenie. Je to ako keď ovca hovorí pastierovi, kam má ísť…

Ježiš ďalej dopĺňa vyjadrenie „JA SOM ten chlieb života“ slovami  „Ja ho vzkriesim v posledný deň“ (v. 39) a opäť tento výrok niekoľko krát opakuje   (vv. 39, 40, 44, 54). Vzťah s Bohom nám nemôže vziať ani smrť. Najväčšou tragédiou života nie je zomrieť, ani zomrieť mladý, ale zomrieť bez správneho vzťahu s Ježišom, lebo potom nám nepomôže ani Pán Boh. Boh má na smrť riešenie. Pre neho vzkriesenie nie je problémom.

V závere kázania to graduje: vo v. 54 k predchádzajúcemu vyjadreniu o večnom živote pridáva ešte podmienku ako „získať“ večný život t.j. „jesť telo a piť krv“ Ježiša Krista.

Vo v. 51 Ježiš hovorí, že chlebom, ktorý dáva, je jeho telo, a v ďalších veršoch to rozširuje aj na pitie jeho krvi (v. 51,53,54,55,56,57). Opakuje to 6x a ľudia sa začínajú hádať: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo? Hádajú sa, lebo poznajú zákaz jedenia ľudského mäsa a krvi (Gen 9,4; Lev 3,17; 19,26).

Ľudia sa hádajú, lebo si duchovnú pravdu vysvetľujú doslovne a telesne.

Podobná situácia je uvedená v Jánovom evanjeliu niekoľkokrát (Jn 2,19-21-zbúrajte tento chrám a ja ho za 3 dni postavím; Jn 3- Nikodém: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý?; Jn 4,11-Samaritánka pri studni:  Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu).

Čo myslí Ježiš pod pojmom tela a krvi, ktorú máme prijímať? Čo je jeho telo a krv? Ježiš používa obraznú reč, aby vysvetlil duchovnú pravdu. Ježiš sa prirovnáva k chlebu, ktorým je Božie slovo, ktoré sa v duchovnom chápaní musí stať súčasťou celej našej bytosti – dáva nám múdrosť, motiváciu, silu konať to, čo je správne. Ježiš tu ponúka sám seba ako duchovný chlieb z neba, ktorý dokonale nasycuje a dáva večný život (v. 47). Obrazná reč, ktorú tu Kristus použil, bola Židom známa, veď ešte Mojžiš povedal: „Nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových“ (5 M 8,3)

Ľudia to však odmietajú, hoci rozumejú, čo Ježiš hovorí. Inými slovami Ježiš hovorí: „Ak mňa prijmete, stotožníte sa so mnou“, ale ľudia chcú ísť svojou vlastnou cestou a preto neprijímajú túto ponuku.

Prorok Jeremiáš napísal: „Keď sa vyskytli tvoje slová, zjedol som ich. Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu“ (Jer 15,16). Rabíni sami mali príslovie, že jedenie chleba v duchovnom zmysle znamená skúmanie zákona a konanie dobrých skutkov.

 

E.G. Whitová –Túžba vekov (267-268) píše obdobné vysvetlenie Rabíni teraz nahnevane volali: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo“ (Ján 6,52). Jeho slová chápali doslovne ako svojho času Nikodém, keď sa spýtal: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý?“ (Ján 3,4). Do istej miery chápali význam Ježišových slov, nechceli to však priznať. Prekrúcaním toho, čo povedal, hodlali medzi ľudom vyvolať proti nemu predsudky. Neveriaci Židia nechceli Spasiteľovým slovám okrem doslovného znenia priznať nijaký iný význam. Obradný zákon im zakazoval jesť krv, a preto obvinili Krista z rúhavých rečí.

Je jasné, že Ježiš nehovoril o kanibalizme. Ľudia to však nechápu, lebo nechcú. A ak ľudia nechcú, je už len krôčik k tomu, že odmietnu. Ježiš je cesta, ale ľudia odmietajú po nej kráčať.

Príklady z Písma:

Mohli ľudia vedieť, o čom Ježiš hovorí, existoval aj iný starozákonný text, okrem 5 M 8,3.?  Ez. 3,1-3.„Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela! Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.“

V novej zmluve nájdeme podobné vyjadrenie: Zj. 10,8-10„…Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi! Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med. Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.“

Čo pohoršilo učeníkov, že sa rozhodli odísť od Ježiša? Čo bolo tým „tvrdým pokrmom“? Bola to výzva jesť telo a piť krv Ježiša, alebo to bol iný dôvod?

Keď ľudia odchádzajú, hovoria: „Tvrdá je táto reč.“ Ľudia vedia, o čom Ježiš hovorí. Jeho učenie nie je ťažké pochopiť. Ťažké je prijať ho potom, keď ho pochopíme.

Títo ľudia sú učeníci, ale odmietnu chodiť s Ježišom. Tvrdia síce, že sa chcú učiť, ale odmietajú sa učiť. Ľudia odchádzajú od Boha, lebo sa nezachoval tak, ako si to predstavovali. Nechcú prijať to, čo im priniesol.

Vo v. 67 sa Ježiš pýta dvanástich, či aj oni chcú odísť? Peter hovorí: Poznali sme, že si Syn Boží. Aj učeníci trochu reptali proti Ježišovi, lebo odmieta robiť to, čo chcú, no rozhodnú sa aj napriek tomu zostať pri ňom, pretože nemajú kam ísť.

Som Ježišovým učeníkom len keď svieti slnko, alebo aj keď prší? Rozumieme tejto vete?  Som na Ježišovej strane len keď sa mi dobre darí, alebo aj keď niečo nejde tak, ako by som si to predstavoval?

V našom živote sú chvíle, keď sme Ježišom nadšení, ale sú aj situácie, keď nám veľa nechýba k tomu, aby sme povedali: Odchádzam! Nie je tragédiou, keď si človek uvedomí, že nemá kam ísť. Je dobré sa radovať z toho, aký je Boh. Keď budú situácie, v ktorých zistíte, že nemáte kam ísť, je to dobré, lebo potom doceníte to, aký je Boh a čo pre vás znamená.

Záver:

Náš Spasiteľ je chlieb života. Jesť chlieb, ktorý zostúpil z neba, znamená zaujímať sa o Kristovu lásku a prijímať ju do svojho srdca. Podobne ako fyzická stránka nášho života, ani naša duchovná bytosť nie je sebestačná. Chlieb, ktorý prijmeme a strávime, posilní naše telo. Tak isto je to aj v duchovnej oblasti – úzke spoločenstvo s Ježišom Kristom posilní duchovného človeka.

Každý deň potrebujeme „jesť“ Slovo života. Potrebujeme si všímať nádheru jeho lásky, kochať sa jeho cestami, potrebujeme silu, aby sme žili jeho život.


Vzkriesenie Jairovej dcéry

Príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry je opísaný v troch  evanjeliách.

Mt. 9,18„Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije“; Mk. 5,22 – Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám“; Lk. 8,41-56. – A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu.“

Stručný obsah príbehu o vzkriesení Jairovej dcéry:

Jairos, predstavený synagógy, príde s prosbou za Ježišom, aby pomohol jeho umierajúcej dcérke. Ježiš neváha a hneď ide spolu s učeníkmi do Jairovho domu. Na ceste stretávajú chorú ženu, ktorá sa dotkne jeho rúcha, vo viere, že bude uzdravená. Pri tejto krátkej zastávke stretnú poslov z Jairovho domu, ktorí prinášajú správu, že jeho dcéra zomrela. Vtedy ho Ježiš povzbudí, aby len veril, že jeho dcéra bude zachránená. Zakrátko prichádzajú spoločne do jeho domu, kde počuť už pohrebný nárek a hluk. Ježiš všetkých vyženie von, vstúpi dnu s troma učeníkmi a rodičmi dievčaťa a vzkriesi ju k životu.

1. Kto je to Jairos?

– Jairus je predstavený synagógy v Kafarnau (Jairos znamená „Prinášajúci svetlo“)

– predstavený synagógy má na starosti správne záležitosti, údržbu budovy, školské vyučovanie počas týždňa a vedenie bohoslužby, čiže môžeme ho nazvať jedným z popredných mužov v meste,

– pre tohto váženého muža – predstaveného synagógy, ktorý mal v meste určitú autoritu, bolo nezvyčajné, aby padol k nohám „potulného“ učiteľa a prosil ho o niečo,

– je tu ešte jeden argument, prečo mohol mať Jairos problém ísť za Ježišom:

Spomínaný príbeh nasleduje po povolaní Matúša. (Mt. 9,11-12.)

Zakrátko potom, čo Ježiš povolal colníka Matúša, prichádza k nemu na návštevu, kde spolu s spolu s ďalšími colníkmi (hriešnikmi) stoluje. Do tohto vôbec nie neutrálneho prostredia prichádza Jairos – jeden z popredných mužov mesta, ktorý mal určite aj úzke vzťahy s farizejmi…

E.G. Whitová v Túžbe vekov (236) o ňom píše ako o hrdom rabínovi.

Príklad:  Keby sme sa dostali do situácie, že by nám umieralo dieťa, určite by sme urobili čokoľvek pre jeho záchranu. Takže postoj Jaira  nevyznieva až tak neprirodzene. Z pohľadu predstaveného synagógy to môžeme nazvať ako posledný pokus vyriešiť neriešiteľnú situáciu alebo tiež ako skutok viery (asi z každého niečo).

2. Jairova viera v Pána Ježiša

– Jairus kvôli svojej jedinej dcérke, ktorá umiera, ako keby „odložil“ svoju hrdosť, námietky, možno tradíciu a prichádza za Ježišom, klania sa mu – padá mu k nohám  a prosí ho o pomoc.

– Jairov postoj nie je len zúfalým pokusom toho, kto nevidí už žiadne východisko, ale vidíme tu aj vieru v Ježiša ako všemocného lekára.

Mohol Jairus vedieť, že Ježiš môže uzdraviť jeho dcéru?

– Jairus je predstavený synagógy v Kafarnaum a ako taký si určite všimol, že Ježiš často chodil do synagógy, kde neraz čítal text Písma, či kázal naň. Pravdepodobne tam aj niekoho uzdravil.

– Jairos si určite všimol, že za Ježišom chodilo množstvo ľudí, ktorých trápili rôzne choroby, a ktorých Pán Ježiš uzdravoval. Možno sa Jairos  zúčastnil aj nejakého kázania Pána Ježiša.

– Tento stav trval dlhšie, veď náš príbeh je z asi 2. roku Ježišovho pôsobenia a tak sa už o Ježišovi mohol dozvedieť aj z iných zdrojov, i keď to bolo pravdepodobne ovplyvnené učením farizejov.

– Nastáva situácia, keď mu ťažko ochorie dcéra a on sa musí rozhodnúť, čo je dôležitejšie či tradícia, ktorú prezentujú farizeji a zákonníci, ale ktorá nezachraňuje,  alebo slová „potulného učiteľa“, ktorého skutky hovoria, že prišiel od Boha.

Aj dnes mnohí ľudia zápasia medzi tradíciou a čestnosťou. Podobne ako Jairos, aj každý z nás si musíme vybojovať tento vnútorný zápas a rozhodnúť sa čomu dáme prednosť.

Keď Jairos vybojuje tento vnútorný boj, predsudky či tradíciu dáva bokom a ide za Ježišom. Jeho postoj (padne Ježišovi k nohám) hovorí jasne, že so svojou odovzdanosťou Ježišovi to myslí vážne, nehrá žiadne divadlo.

Jeho postoj kontrastuje napr. s postojom Nikodéma, ktorý cca 3 roky rozmýšľal o tom, či sa priznať k Ježišovi.

Ježiš oceňuje dôveru tohto muža a ide s ním aj s učeníkmi ihneď k jeho domu. Tu však nastáva neplánované zdržanie.

 

3. Skúška Jairovej viery

Jairova viera v Ježiša ako záchrancu jeho dcéry je preverená skúškou:

– nastáva neplánované zdržanie – v zástupe sa objaví chorá žena, ktorá chce byť uzdravená, ale bojí sa verejne vystúpiť a tak sa „tajne“ dotkne Ježišovho rúcha.

– Ježiš, ktorý je na ceste k Jairovmu domu sa zastaví a všimne si tento jej skutok viery a ocení ho,  a kým ešte hovorí s uzdravenou ženou,  prichádzajú poslovia od predstaveného synagógy, aby mu oznámili, neradostnú správu: „Tvoja dcéra umrela, je zbytočné obťažovať Majstra“ –  posolstvo znie dosť cynicky, ale práve vtedy sa prejaví Ježišov skutočný záujem o Jaira a povzbudzuje ho slovami „Neboj sa, len ver a bude zachránená“.  Pán Ježiš ho uisťuje, že smrť pre neho nie je problémom.

V dobe Pána Ježiša bolo dobrým zvykom, že keď niekto zomrel, že ho hlasno oplakávali a nariekali nad ním. V opačnom prípade sa to pokladalo za hanbu a prejav neúcty. Túto aktivitu vykonávali hlavne ženy a niekedy ju mali aj platenú (tzv. plačky).

– Keď Ježiš aj s učeníkmi prichádzajú do jeho domu je tam kvílenie a pohrebné nariekanie. Ježiš povie zhromaždeným v dome „Dievča neumrelo, ale spí“; ale odpoveďou mu je výsmechodmietnutie od prítomných.

– Ježiš svojimi slovami spochybnil účel prítomnosti nariekajúcich.

Určite mali pravdu v tom, že Jairova dcéra zomrela, ale v mene tejto svojej pravdy odmietajú väčšiu pravdu – totižto, že je tu niekto, kto má moc aj nad smrťou. Ježiš inými slovami hovorí – ďalšia prítomnosť plačúcich a bedákajúcich už nie je aktuálna.

Aplikácia:

– v dnešnej dobe sa väčšina ľudí vysmieva Bohu a jeho požiadavkám, pretože sa im zdajú smiešne a neaktuálne,

– aj my sa môžeme stať predmetom posmechu a znevažovania pre našu živú vieru v Ježiša Krista a nádej na večný život,

– niekedy to ani my sami nevieme pochopiť, ako to, že ľudia okolo nás nevidia také jednoduché a jasné veci,

Apoštol Pavol hovorí, že pre neveriacich sú duchovné veci bláznovstvom – nevidia skutočnosť z Božej perspektívy.

Záver:

Keď sa najbližšie budete cítiť ako Jairos, keď sa dostanete do neriešiteľnej situácie, keď vám tradícia bude hovoriť niečo iné ako Božie Slovo, nevzdávajte sa, pamätajte, že na problém sa treba dívať Ježišovým pohľadom, On je zdrojom každej nádeje, a tak ako pred 2000 rokmi aj dnes platia pre každého z nás jeho slová povzbudenia  Neboj sa, len ver a budeš zachránený.

 

 

Milosť za milosť

 

Jan 1,16.17„A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. (Roh)

 

1. Keď dostaneme niečo – nejaký tovar alebo službu – za niečo (nie za peniaze) hovorí sa tomu ľudovo výmenný obchod. Platí takýto výmenný obchod aj v duchovnej oblasti, tak ako o tom píše ap. Ján?

Jan 1,16.17„A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť.

Keďže milosť dostávame od Pána Boha zadarmo. Myšlienka „milosť za milosť“ v zmysle dar za dar znie nebiblicky; Božia milosť by sa tým pádom stala predmetom výmeny, obchodu a už by vôbec nebola zadarmo, ako je to uvedené na mnohých miestach v Biblii; napr. Zj. 22,17„Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života!“

 

2. To správne, teda biblické vysvetlenie musíme hľadať v Písme na obdobných výrazoch, ktoré sú jasne a zrozumiteľne podané.

2a) Ap. Ján vo svojom liste píše (1 Ján 4,19) „My milujeme, lebo on nás miloval ako prvý“. Keď niekto prejavuje milosrdenstvo a ochotu odpúšťať, nerobí tak z vlastnej vôle, ale pod vplyvom Božieho Ducha, ktorý ho oslovuje. Pretože ľudské srdce je od prirodzenosti chladné, tvrdé a neláskavé – (Jer.17,9.) „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná?“

 

E. G. Whitová ide na koreň veci. V knihe Myšlienky z hory blahoslavenstva (MB) (28-31) píše „Zdrojom všetkého milosrdenstva je Boh. Jeho meno je „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“ (Ex. 34,6-7). Nezaobchádza s nami podľa toho, ako si zaslúžime. Nepýta sa, či sme hodní jeho lásky, ale zahŕňa nás bohatstvom svojho zľutovania, aby sme sa jej stali hodnými. Nie je pomstivý. Nechce trestať, ale zachraňovať. Aj prejavy prísnosti v jeho opatreniach slúžia na záchranu hriešnikov“.

Prvotným zdrojom milosrdenstva vo vesmíre je Boh.

 

2b) Ako sa „obyčajný hriešnik“ stáva milosrdným teda znovuzrodeným hriešnikom? Ap. Pavol v liste Fil 4,19 píše „Môj Boh vám dá všetko, čo potrebujete, podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša“.

E.G. Whitová v knihe MB hovorí to isté slovami „Kto odovzdáva svoj život Bohu, aby mohol slúžiť jeho deťom, spája sa s Vládcom všetkých zdrojov vo vesmíre. Jeho život je spätý s Bohom zlatou reťazou nezmeniteľných zasľúbení. Boh ho neopustí v súžení ani v nedostatku“.

 

2c) Ako sa prejavuje takýto milosrdný hriešnik – znovuzrodený kresťan v praktickom živote?

Milosrdní sú tí, čo prejavujú súcit s chudobnými, trpiacimi a utláčanými.  Kto žije s Kristom (chodí s Bohom), ten sa snaží naprávať a nie odsudzovať, povzbudzovať nie kritizovať. Kristus prebývajúci v ľudskom srdci je zdrojom dobročinnosti a milosrdenstva.

 

2d) V blahoslavenstvách (Mt. 5,7) sa dočítame, že „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva“ (SEkP), „Šťastní sú milosrdní, lebo aj Boh bude k nim milosrdný.“(preklad NPK) Po predchádzajúcom vysvetlení to už nevyzerá, ako „výmenný obchod“. Pán Boh ako zdroj milosrdenstva a dobroty robí ako prvý iniciatívny krok k hriešnikovi – ponúka milosť, milosrdenstvo. My ho môžeme prijať alebo odmietnuť.

Keď hriešnik prijíma Božiu ponuku, otvára sa pôsobeniu Ducha Svätého,  stáva sa milosrdným a prejavuje svoje milosrdenstvo navonok vo vzťahu k svojim blížnym. Následne milosrdný kresťan dostáva ďalší prídel milosrdenstva, pokoja a spokojnosti; funguje tu princíp: čo si zasial, to aj zožneš.

 

3. S podobným princípom „niečo za niečo“ sa stretneme aj v modlitbe Otče náš; Mt. 6,9-15 – „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!…“ Po skončení modlitby Ježiš dodáva: „Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich prestúpenia, ani váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky“ 

Máme odpúšťať svojím vinníkom, aby aj nám Pán Boh odpustil? Na prvé počutie to znie ako „výmenný obchod“. No aj v tomto prípade Pán Boh prichádza s ponukou odpustenia ako prvý.

Ef 4,32.Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi“, Rim. 5,8“Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

E. G. Whitová (MB 117) píše, že „Božie odpustenie môžeme prijať len vtedy, keď sme sami ochotní odpustiť vinu iným. Boh nás k sebe priťahuje svojou láskou. Len čo sa táto láska dotkne nášho srdca, prebudí v nás lásku k ostatným ľuďom“.

„Kto nie je ochotný odpúšťať, pretrháva jediné spojenie, ktorým môže dostať milosť od Boha. Nesmieme sa nazdávať, že ľuďom, ktorí nám ublížili, sme oprávnení odmietnuť odpustenie, kým sa nám neospravedlnia. Či sa pokoria, vyznajú a prežijú pokánie, to je nepochybne ich vec, my však máme byť milosrdní k všetkým, čo sa voči nám previnili, či svoju vinu uznajú, alebo nie.

 

4. Na základe predchádzajúceho výkladu môžeme interpretovať aj úvodný verš s výrazom „milosť za milosť“.

Jan 1,16.„A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť.“

Sám Hospodin sa predstavuje Mojžišovi ako (Ex. 34,6.7) „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“

Uvedené Božie vlastnosti predstavujú Boží charakter, inak nazvaný aj plnosťou Ježiša Krista. Z jeho plnosti brali najprv tí, čo počas troch rokov boli dennodenne pri prameni života, z ktorého prúdilo svetu všetko požehnanie! Ján hovorí, že všetci sme prijali z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, odpustenia, aby sme každý tento dar prezentovali vo svojom živote.

 

5. Príklady z Biblie

Ap. Pavol priznáva, že to čím je a za všetko dobré, čo sa mu v živote podarilo vďačí Božej milosti – mocnému pôsobeniu Ducha Svätého. 1.Kor.15,10Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“ Ale ap. Pavol nebol jedinou bytosťou na koho pôsobila Božia milosť.

Kráľ Nabuchodonozor v knihe Dan. 4,34 hovorí „Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.“

 

Brať z plnosti Ježiša Krista nebolo výsadou len pre spomínané historické postavy, Božích mužov a ženy. Táto prednosť brať z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, zhovievavosti, odpúšťania, vernosti je pripravená pre každého z nás, veď  Kristova plnosť je nevyčerpateľná a navyše je ponúkaná zadarmo. Ale nie len to. Ježiš Kristus chce na nás aj naďalej pracovať (ak mu to dovolíme) a posiela nás podľa obdarovania, konať dielo záchrany pre našich blížnych v zmysle v. Jan 20, 21. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.

 

Záver:

Milosť, odpustenie a zmierenie s Bohom nie je odmenou za naše skutky. Boh nám to nedáva za naše zásluhy, ale ako dar na základe Kristovej dokonalej spravodlivosti. Od samého začiatku našej cesty k Bohu nás musí viesť zásada, že ak prijímame milosť, milosrdenstvo, odpustenie od Boha, musíme ju zjavovať aj iným.

Pravda o homeopatii

HOMEOPATIA (svedectvo lekárky) 

Som detská lekárka. Mám 4 deti vo veku 14, 12, 9, 6

rokov. V rokoch l995 – 2000 som absolvovala školenia z homeopatie. Mám certifikát z Rakúskej školy homeopatie, navštevovala som prednášky z indickej – Revolučnej homeopatie a kurz BIHOST – metóda biochemickohomeopatickej regulácie metabolizmu. Pretože v tomto období som bola prevažne na materskej dovolenke, liečila som homeopatikami hlavne svoje deti a niektorých známych. Bola som touto liečbou nadšená. Verila som, že dávam neškodné guličky vyrobené z bylín. Deťom

som liečila hlavne infekty horných dýchacích ciest.

Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Niekedy mi u známych homeopatiká nezabrali, to

som si vysvetľovala mojou nevedomosťou Neskôr sa u detí začali objavovať problémy, ale ja som si to nevedela vysvetliť. Problémy nemali telesnú ale skôr psychickú povahu.

Aká bola moja ďalšia cesta s homeopatiou? Náš kňaz

ma upozornil, že hnutie New Age podporuje homeopatiu, ale pretože som obraňovala homeopatiu, nakoniec mi povedal, aby som skúmala

ďalej. A ja som šla na ďalšie školenia.

Kúpila som si i prístroje, ktoré nám odporúčali. Plánovala som, že sa budem homeopatii venovať po materskej dovolenke. Ale v mojom vnútri vládol veľký nepokoj, nevedela som z čoho pramení. Čítala som všetko dostupné o homeopatii, pýtala som sa rôznych ľudí na názor o homeopatii.

Ale nikto mi nedal uspokojivú odpoveď. Stanovisko

KBS v otázkach homeopatie som vnímala ako súhlas

Cirkvi s mojou liečbou. Ale i napriek tomu mi moje svedomie hovorilo nelieč! Odmietala som preto liečiť neznámych ľudí, liečila som len mojich známych a výlučne homeopatiou som liečila svoje deti .Moje deti boli pre mňa objektmi, na ktorých som skúšala liečbu homeopatikami.

Na jednej strane v mojom srdci stále pretrvával

nepokoj, na druhej strane ma homeopatia nadchýnala a priťahovala. Nevedela som to pochopiť a stále som hľadala pravdu ohľadom homeopatie.

Až prišlo spoznanie pravdy a zlom v mojich názoroch.

Prispeli k tomu 2 udalosti:

Známa mi hovorila vlastný zážitok z alkoholikom, ktorého našli v zime večer ležať na zemi. Odviedli ho domov a pritom sa modlili modlitbu za oslobodenie od ducha alkoholizmu.. O mesiac zistili, že dotyčný prestal piť a začal sa pripravovať k sviatostiam. Vysvetlila mi túto modlitbu.

Počula som ju prvýkrát. Dostala sa mi do rúk kniha

MUDr. Erdélyovej : Alternatívna medicína vo svetle Biblie (MSEJK, Bratislava, 2000). Autorka často spájala alternatívnu medicínu , kam patrí i  homeopatia, s okultizmom.

Premkla ma hrôza, aby som nemala i ja niečo spoločné s okultizmom. Pretože som bola doma, kľakla som si pred kríž a modlila sa: “ Pane Ježišu, prosím Ťa, zbav ma ducha mágie a okultizmu.“ Ďalej som prosila o dary Ducha Svätého. Táto modlitba vychádzala z môjho rozorvaného vnútra. Až neskôr som pochopila, ako veľmi zmenila orientáciu môjho života.

To, čo sa dialo s mojím myslením po tejto modlitbe je

doteraz pre mňa zázrakom. To, čo som nechápala sa mi odrazu začalo vyjasňovať. Prístroje! Na poslednom školení som si kúpila 2 prístroje s presvedčením, že sa budem venovať homeopatii a že ich využijem.

Merací prístroj založený na EAV – metóde.

Týmto prístrojom môžeme pacienta otestovať a nájsť

správne homeopatikum. Ušetrí sa tým veľa času, ktorý homeopat venuje vyhľadávaniu homeopatického lieku nad repetitóriom a materiou medicou. Dokonca sa dá na tomto prístroji vyrobiť homeopatikum z čistej vody. Stačí k tomu aby homeopat vlastnil diagnostické homeopatiká.

Pacienta potom vybaví vyrobenými homeopatickými

kvapkami alias čistou vodou, do ktorej preniesol informáciu homeopatika. Prístrojom sa dá merať i energia v jednotlivých akupunktúrnych bodoch.

Prístroj prišli predávať na školenie obchodní zástupcovia zo zahraničia. Musela som sa rýchlo

rozhodnúť. Kolegovia homeopati mi radili, že je dobré vlastniť nejaký prístroj. Pri kúpe som sa nezamýšľala nad spôsobom fungovania prístroja. Až po modlitbe autoexorcizmu ma napadlo – vyrába homeopatiká z čistej vody, veď to je mágia! Šla

som sa pozrieť, v akých jednotkách prístroj meria energiu v akupunktúrnych bodoch. Na číselníku neboli žiadne jednotky! Až vtedy som si uvedomila, že prístroj mi dáva len dve odpovede /podobne ako kyvadlo/. Prístroj mi dával odpoveď áno – keď na prístroji svietilo medzi 80- 90. Alebo odpoveď nie – keď prístroj svietil medzi 50 – 60.

S hrôzou som si uvedomila, že je to okultný prístroj.

Kyvadlom by sa liečitelia pri práci zosmiešnili. V našej

dobe je jednoduché zostrojiť prístroj s moderným dizajnom.

Prístroj som mala v záruke. Chcela som ho vrátiť a

dostať naspäť peniaze – stál 50 000 Sk.

Volala som obchodným zástupcom , že sa pokazil.

Vysmiali má, že čo sa tam môže pokaziť!

Druhý prístroj – vreckový diár Psion, sa podobá

väčšiemu mobilnému telefónu. Na displej sa dá napísať názov homeopatika, meno pacienta… Stlačením klávesy Mode pošleme informáciu čiže homeopatický liek priamo pacientovi do organizmu. Táto informácia sa dá poslať i na diaľku, ak vieme dátum narodenia pacienta.

Neuveriteľné!!! Tomuto som uverila!!! Prístroj som nie

koľkokrát použila. Fungovalo to! Nepotrebovala som

homeopatiká. Stačilo mať pri sebe prístroj. Na mojich

posledných školeniach nám prednášateľka tvrdila, že či nevieme, že v homeopatii neúčinkujú chemické látky, ale že sa jedná o prenos informácie.

Pripadala som si vtedy veľmi hlúpo, lebo 5 rokov som chodila po školeniach a až tak neskoro som

sa to dozvedela.

Pýtala som sa brata, elektrotechnického inžiniera , akú informáciu vysiela prístroj, keď to funguje?

Brat ma nazval naivnou, že verím na tie veci. Po prezretí prístroja skonštatoval – to je obyčajný

diár vyrobený v roku 1989. Nerozumela som tomu.

Až po modlitbe mi prebleslo hlavou. Nič v prístroji nie je a funguje, to musí byť mágia. Musí to byť okultný prístroj! Neskôr, rozhorčená sama na seba pre spústu

peňazí, ktoré som dala za prístroje, som volala do zahraničia. Chcela som prístroj vrátiť a dostať naspäť peniaze. Dotyčnej homeopatke na otázku prečo to chcem vrátiť, som odpovedala, že som prišla na to, že je to biela mágia a nechcem to používať. Ona mi na

to odpovedá: „Kolegyňa a čo ste si myslela, že to je?“. Ostala som omráčená.

Homeopatka vedela o tom, že sa jedná o mágiu, ale na školení o tom nepadlo ani slovko!

Ale ešte stále som nechápala podstatu homeopatie. Prečo práve homeopatia sa dá používať i okultnými prístrojmi, mi nebolo stále jasné. Ja som vlastne ani nevedela čo je to mágia. Tak som sa pustila do štúdia. Prvú knihu, ktorú mi kúpil manžel a ja som ju otvorila bol Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska: „Mágia, veštenie a démonské vplyvy“ (Jas, 2001). Na 11. strane čítam, že existuje mágia napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí zasa podobné. V tom okamihu som si spomenula na l. princíp homeopatie – podobné sa lieči podobným. Vtedy som

pochopila, že princípy homeopatie vychádzajú z mágie!!!

Moje rozhodnutie ohľadom homeopatie bolo jednoznačné – žiadna homeopatia!

Ani francúzska škola! Veď tu neúčinkujú byliny a nerasty, tu sa jedná o mágiu, o bielu mágiu!!! Postupne sa mi začali vyjasňovať veci, ktoré mi zo školení v homeopatii neboli jasné, začala som chápať súvislosti.

Bola som na spovedi. Prišli problémy s deťmi. Najstaršia, v tej dobe 9-ročná dcéra, keď brala  homeopatiká, mala sny, pri ktorých sa budila a bála. Hľadala som rôzne príčiny, na homeopatiká som ani nepomyslela. Vyvrcholilo to tým, že vo sne videla diabla, ktorý chcel, aby mu povedala áno a neskôr diabla, ktorý jej chcel odseknúť ruky a nohy. Modlila som sa s dcérou modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie.

Sny sa viac neopakovali, ale strach pri zaspávaní ešte dlho pretrvával.

Moja druhá dcéra nemohla v noci dýchať a stále sa jej to zhoršovalo.

Nemala nádchu, nemala výtok z nosa, nemala alergiu. Boli to strašné stavy – nemohla dýchať, fúkala nos, hnevala sa, na posteli kopala nohami, pobudila súrodencov.

Raz ma napadlo: Skús sa modliť! Keď bola v takomto stave, položila som na ňu ruku a modlila sa modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie. Na moje prekvapenie zaspala a kľudne spala i ďalšie noci.

Syn, vtedy 3 ročný sa dostával do strašných stavov agresivity, keď som mu odmietla dať sladké tesne pred obedom alebo raňajkami. Zhodil veci z poličiek, vyhádzal všetko zo skrine. Nijaké výchovné metódy nepomáhali.

Raz ma tiež napadlo modliť sa. Po modlitbe sa ukľudnil, najedol sa. Doteraz má rád sladké, ale vie

si sladkosť odložiť. Vie sa nahnevať, ale popritom poslúchne. Modlitbu za oslobodenie som sa nemodlila len nad mojou najmladšou dcérou.

Mala 6 mesiacov, keď som skončila s homeopatiou. Dávala som jej nízke riedenia homeopatík. Nepoužila som konštitučné homeopatikum.

Predo mnou bola ďalšie otázka, čo robiť ďalej. Veľmi mi pomohli duchovné cvičenia za vnútorné uzdravenie. Pochopila som tu stav v ktorom som sa nachádzala.

Veľa som čítala Sv. Písmo. Na základe Sk 19,19:

“ A mnohí z tých čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili…,“ som spálila homeopatické knihy. Nevedela som čo s prístrojmi. Asi 7 mesiacov mi trvalo, aby som pochopila, že i prístroje musím spáliť. S manželom sme ich rozobrali a spálili. A v mojom vnútri zavládol pokoj.

Podobenstvo o 10 pannách

Jedného dňa, na konci Ježišovho verejného pôsobenia sa ho jeho učeníci pýtali: Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta.“ (Mat. 24,3.) Keď im dal na to odpoveď, pokračuje rozprávaním podobenstiev O vernom a nevernom sluhovi, O desiatich pannách, O hrivnách (talentoch). Celý oddiel končí popisom posledného súdu. Ja sa chcem teraz zaoberať príbehom o 10 družičkách. Je uvedený v Ev. Mat. 25,1-12.

 

Určite ste toto podobenstvo čítali veľa krát, mňa však zaujal jeden moment, o ktorom sa v súvislosti s týmto podobenstvom tak často nehovorí.

 

Svadba v Oriente vyzerá trochu inak, ako u nás. Ženích prichádza tiež pre nevestu do jej rodičovského domu. Ale keďže cez deň je veľmi horúco, svadba sa začína až večer. Spolu s nevestou čakajú na príchod ženícha aj družičky. Len čo sa ohlási, že ženích sa so svojou družinou približuje k domu nevesty, je úlohou družičiek vyjsť ženíchovi v ústrety. Keďže príchod ženícha sa deje už večer teda za tmy, musia mať so sebou lampáše, aby svietili na cestu. Tieto lampy sú menšie ako tie, ktoré sa používajú na svietenie v dome a preto treba častejšie dopĺňať olej. Družičky si preto musia vziať so sebou nádoby s olejom.

V krajine, kde sa odohráva tento príbeh je bežné, že ženích prichádza neskoro večer, dokonca to patrí k „dobrým“ svadobným zvykom. V  podobenstve musia panny čakať nezvyčajne dlho, a tak prichádzajú na ne driemoty až zaspia. Určite si všimnete, že nikde nie je spomenutá výčitka desiatim pannám, preto že zaspali.

Hlavný bod, o ktorom sa tu hovorí, je dôvod na rozdelenie družičiek na múdre a nerozumné (v niektorých prekladoch Biblie sú pomenované ako bláznivé alebo pochabé). V čom to je, že jedny sú označené ako múdre a druhé ako nerozumné?

Vo verši 3. je  jasne povedaný dôvod „…lebo si nevzali olej“ čo bola v danej situácii dosť podstatná „maličkosť“.

Ako som už uviedol, do vtedajšej lampy sa dalo naliať len málo oleja, preto vedľa lampy stál vždy aj krčah s olejom (tvorili  spolu akoby jednu súpravu) a bolo samozrejmé, že ho brávali so sebou, ak sa išlo na dlhšiu cestu, alebo ak sa na niekoho dlho čakalo. Kto tak neurobil bol považovaný za ľahkomyseľného, neporiadneho, pochabého, hlúpeho,…

A práve táto vlastnosť sa prejavila u piatich družičiek.

Tradičný zjednodušený výklad tohto podobenstva hovorí, že olej predstavuje Ducha Svätého a tak, keď si tých 5 panien nezobralo nádobky s olejom nemali zásobu Ducha Svätého. Na prvý pohľad je to jasné a zrozumiteľné, až nato … Ako si môžem urobiť zásobu Ducha Svätého? Nemôžem ho predsa zavrieť do fľaše a nosiť so sebou? Ako si 5 múdrych družičiek urobilo zásobu Ducha Svätého? Ten výraz „mať Ducha Svätého“ znie veľmi vlastnícky.

Poďme späť k textu podobenstva – „panny spoločne vyšli naproti k ženíchovi, spoločne sa rozprávajú, čakajú, ale keď ženích nechodí (v.5), podriemkavajú až nakoniec všetky zaspia, ženích má zrejmemeškanie“ resp. podľa nich mal prísť podstatne skôr.

Vsuvka:

Kedy prišiel Pán Ježiš prvý krát na túto zem? V liste ap. Pavla  Gal.4,4. je napísané „Ale keď prišla plnosť času…“ (…keď sa naplnil čas…)

A v tomto vidím základný problém družičiek – ženích sa neomeškal – ženích neprišiel v tom čase, kedy sa družičky domnievali, že príde.

 

Čo nám chce Pán Ježiš povedať týmto podobenstvom?

Obráťme svoju pozornosť na múdre družičky, ktoré vošli so ženíchom na svadbu. Prečo si k lampám vzali aj rezervný olej, resp. čo to znamenalo?

Päť múdrych panien sa dôkladne pripravilo na stretnutie so ženíchom, urobili všetko čo bolo potrebné, aby stretnutie so ženíchom dopadlo dobre aj keby z nejakého dôvodu meškal (boli oblečené ako družičky, vzali si  lampy, vzali si aj zásobu oleja, vyšli naproti ženíchovi a čakali a nakoniec tiež zaspali).

V podobenstve je rozdiel medzi múdrymi a nemúdrymi družičkami daný len jednou vecou a tou je nádoba s olejom.

Pán Ježiš chce týmto zdôrazniť dôležitosť resp. nevyhnutnosť prípravy a keďže v podobenstve je hlavným bodom diskusie „olej“,(ktorý symbolizuje Ducha Svätého), ktorý jedny majú a druhé nie, jedná sa o duchovnú prípravu – prijatie Ducha Svätého, (prítomnosť Ducha Svätého).

 

Príklad zo života:

Príprava na hocijakú záchrannú akciu, či už sa to týka požiarnikov, horolezcov alebo lekárov zahŕňa nielen materiálnu ale aj psychickú prípravu.

Kým materiálnu výbavu si môžeme kúpiť, resp. zaobstarať podobným spôsobom, tak psychická príprava sa nedá kúpiť, ani naučiť v škole či naštudovať z literatúry. Dá sa získať sa len v praktických skúškach. Ani duchovná príprava sa nedá kúpiť alebo získať len teoretickým štúdiom Písma, bez pôsobenia Ducha Svätého.

Elen G. Whitová podáva v knihe Kristove podobenstvá (str. 406-410) nasledovné vysvetlenie:

–       5+5 družičiek v podobenstve predstavuje dve skupiny ľudí, ktorí očakávajú svojho Pána, nie sú to žiadni pokrytci.

–       Družičky sú nazvané pannami, pretože sa hlásia k čistej viere.

–       lampy predstavujú Božie slovo v zmysle Žalmu 119,105.„Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ (Roh.).

–       Olej je symbol Ducha Svätého v zmysle Zachariášovho proroctva – (Zach. 4,1-4). „Z dvoch olív vytekal zlatistý olej zlatými trubicami do svietnika a odtiaľ do zlatých lámp, ktoré osvetľovali svätyňu. Podobne dostávajú prostredníctvom svätých v Božej prítomnosti Ducha Svätého tí, čo sa posvätili Božej službe. Poslaním dvoch pomazaných je oznámiť Božiemu ľudu, že jedine nebeská milosť môže z Božieho slova urobiť sviecu našim nohám a svetlo nášmu chodníku.“

Inými slovami – Duch Svätý dáva veriacim Božiu milosť, ktorá jediná urobí Božie Slovo svetlom našim nohám.

–       Bez Božieho Ducha nám poznanie Písma svätého nepomôže, teória pravdy bez Ducha Svätého nás neoživí ani neposvätí. Človek môže poznať biblické prikázania i zasľúbenia, ale ak mu Boží Duch nevštepí pravdu do srdca, jeho povaha sa nezmení. Bez osvietenia Duchom Svätým ľudia podliehajú bludu a stávajú sa obeťami satanových pokušení.

 

Príklad: Farizeji v dobe Pána Ježiša síce poznali Písma, ale podľa nich nežili; odmietali pôsobenie Ducha Svätého a nakoniec dali zabiť Mesiáša.

Duchovná pripravenosť na druhý príchod Pána je prvoradou myšlienkou podobenstva.

 

Ja tu vidím však ešte jeden prvok, ktorý tiež súvisí s duchovnou prípravou, a ktorý s pribúdajúcim časom nadobúda stále väčší význam. Je naznačený v poslednom verši podobenstva Mat. 25,13.„Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“

Pán Ježiš nás na záver podobenstva nabáda, aby sme bdeli. Bdenie sa netýka  nočného bdenia, ale pozorného sledovania situácie okolo nás s neustálou prípravou na druhý príchod Ježiša Krista t.j. trpezlivé očakávanie nášho Pána.

Ako trpezlivo resp. netrpezlivo očakávame druhý príchod Ježiša Krista?

Robili ste si niekedy v minulosti taký súkromný výpočet približného možného konca sveta a teda vlastne príchodu Pána Ježiša?

To čo mňa oslovilo v podobenstve je zdôraznené v jeho závere:

Mat. 25,13.„Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.“ Pán Ježiš už tretí krát v tomto rozhovore s učeníkmi varuje pred určovaním dátumu jeho príchodu – inak povedané, aby sme neboli pripravení len k určitému dňu a keď sa nič neudeje jednoducho prestaneme „svietiť“.

Parafrázovane povedané – múdre panny boli pripravené, pretože mali „zásobu“ trpezlivosti až do príchodu ženícha.

Múdre panny sa pripravili (po materiálnej aj duchovnej stránke) na trpezlivé očakávanie ženícha a počítali tiež s možnosťou jeho oneskorenia a preto investovali niečo viac „do nákupu oleja na svietenie“ – do duchovnej prípravy, ktorá zahŕňa aj trpezlivosť.

Čo má spoločné zásoba oleja – prítomnosť Ducha Svätého s trpezlivosťou?

Uvediem dva argumenty pre trpezlivosť:

V liste ap. Pavla Gal. 5,22 sa hovorí o ovocí Ducha – láska, radosť, pokoj…

V liste 1. Kor. 13,4. ap. Pavol píše ako sa skutočná láska prejavuje – „Láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevystatuje sa …“

Ak skutočne milujeme nášho Pána, budeme naňho trpezlivo očakávať i keď si niekedy myslíme, že už je najvyšší čas, aby prišiel.

 

Podľa znamení doby vidíme, aj počujeme a aj cítime na vlastnej koži, že druhý príchod Pána Ježiša je veľmi blízko. Kedy nastane tento okamih to nevieme, ale určito to bude už čoskoro. Ale aj v prípade, keby sa ten termín oddialil Pán Boh chce, aby sme stále trpezlivo svietili.

Druhý argument hovoriaci o trpezlivosti Božieho ľudu v záverečnej dobe nájdeme u ap. Jána. On sa učil trpezlivosti počas svojho pobytu na ostrove Patmos. Na jednej strane mu Pán Ježiš ukazoval ďalekú budúcnosť, ale nevedel, čo s ním bude zajtra. Možno si dával otázku: uvidím ešte niekedy svojich bratov a sestry z Efezkého zboru? Ako vyzerá zbor ? Neodpadli od viery? Keď Ján píše o trpezlivosti v Zjavení Jána, vie o čom hovorí.

Ap. Ján tu 2 krát spomína trpezlivosť svätých, ako jednu z charakterových vlastností Božieho ľudu v poslednej dobe. Tu píše známe slová o trpezlivosti svätých počas posledného súženia na tejto zemi Zj. 13,10.V tom je trpezlivosť a viera svätých.“ (SEvP),  Zj. 14,12. –  „V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša.“ (SEvP).


Stále sa radujte, neprestajne sa modlite, za všetko ďakujte

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“

Dôvodov na radosť môže byť viacej – niekomu sa podarí dokončiť nejaký projekt, iný sa raduje z dobrého jedla alebo stretne starého priateľa …
Je takto prejavená radosť aktuálna aj pre kresťanov, alebo sa týka len neveriacich, môžeme sa resp. máme sa ako kresťania radovať len z duchovných vecí ?
Pri stretnutí s jednou známou ma prekvapil jej výrok: Veď kresťania sú jediní ľudia, ktorí majú dôvod na radosť, lebo budú zachránení Ježišom.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V Biblii je viac ako 220 uvedený výraz radosť, radovať sa, radostný.
V SZ časti Biblie sa dočítame o troch oblastiach života, ktoré boli úzko späté s radosťou či plesaním:
a) v časti Dt. 14,22-26 sa píše o prinášaní desiatkov Hospodinovi v.26 „Za peniaze kúp všetko, čo sa ti zažiada: dobytok a ovce, víno alebo opojný nápoj a všetko, čo sa ti zachce, a jedz tam, pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty i tvoja domácnosť.“ Radovať sa, veseliť sa pred Hospodinom znamenalo mať účasť na bohoslužbe spojenej s obetovaním.
b) V 1. Kraľ. 1,39-40. sa píše o korunovácii – „Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.“ Obdobne 1.Pa. 29,22.
c) Okrem týchto príkladov sú radostné prejavy v SZ spojené aj so sviatkami.
Mnohé texty v žalmoch potvrdzujú, že služba Hospodinovi by mala byť radostná Žalm 100,2 – „S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“, Žalm 98,4. – „Pokrikujte Hospodinovi s radosťou celá zem! Volajte hlasite, plesajte a spievajte žalmy.“
V NZ radosť prechádza často do duchovnej oblasti.
d) V podobenstvách u Luk. 15. kap. je radosť pri nájdení stratených vecí – (podobenstvá o stratenej ovci, stratenej minci, stratenom synovi) obrazom radosti v nebi nad jedným hriešnikom, ktorí robí pokánie.
e) Sedemdesiati učeníci sa vracajú z misie zvestovania Božieho kráľovstva celý naradostení, lebo sa im poddávali aj démoni. Ale Pán Ježiš usmerní ich radostné emócie Lk. 10,20 – „Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

O akej oblasti radosti hovorí apoštol Pavol v texte 1.Tes. 5,16-18 „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“?
Z kontextu vyplýva, že apoštol Pavol píše list do zboru v Tesaloníke (Solúnu). Zbor bol veľmi mladý – založený 2 – 3 roky dozadu. Tesalonickí kresťania potrebovali ešte dozrieť vo viere. Mali určité nejasnosti v otázke Kristovho druhého príchodu. Apoštol Pavol na záver listu robí krátku rekapituláciu a povzbudzuje členov zboru na ceste s Ježišom do nebeského kráľovstva (5. kap.) a tu pripomína aby sa „stále radovali, neprestajne modlili a za všetko boli vďační“
Radosť kresťana je spojená s nájdením nebeského kráľovstva, s istotou, že jeho meno je zapísané v knihe života a z duchovného spoločenstva s veriacimi.
To, čo robí túto aktivitu problematickou je slovíčko „stále“ podobne ako pri modlitbe „neprestajne“. Dá sa stále radovať resp. modliť? Ako sa to dá resp. čo tým apoštol Pavol myslí?
Nie je to radosť vyplývajúca z vonkajších okolností, z materiálneho zabezpečenia, bezproblémového života, aj keď toto môže a často krát aj spôsobuje radosť.
Apoštol Pavol píše, že naše vnútorné postoje nemusia byť závislé od vonkajších podmienok. Radosť kresťana nie je niečím náhodným, je to jeho životným štýlom, je založená na presvedčení, že Ježiš Kristus je mojím Pánom, že je mojím Obhajcom na nebeskom súde, že sa ma zastane, a že počíta so mnou vo svojom kráľovstve.
Radosť je poznávacím znakom človeka chodiaceho s Kristom. Je to radosť z toho, že ma Ježiš pozná, a predsa ma prijal a stále prijíma. To sa potom prejaví aj vo vzťahu k druhému človeku ako jedinečnej bytosti, ktorá si zaslúži lásku, pochopenie a prijatie. Táto radosť však vie aj o nešťastí a zlyhaní toho druhého.
Stála radosť je resp. mala by byť jednou z charakteristík obrátených – znovuzrodených kresťanov.
Elen G. Whitová hovorí, že – Kresťania sú jedinou skupinou ľudí, ktorí majú dôvod na radosť, ostatní sa radujú, lebo nevedia, čo ich čaká.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V ďalšej časti textu nás apoštol Pavol nabáda, aby sme sa neprestajne modlili. Iste modlitba je dôležitá, ale nedá sa modliť 24 hodín denne.
Čo týmto výrazom „neprestajne“ apoštol Pavol myslí?
Neprestajne nie je len časový údaj, skôr je to v tom, že nezostáva v mysli alebo v srdci nič, čo by nemohlo byť predložené Pánu Bohu. Neustála modlitba predovšetkým znamená, že človek je trvale nasmerovaný na Boha. (je to podobné ako s trvalou radosťou – je to presvedčenie, že Ježiš Kristus je stále so mnou). Neustála modlitba je skôr modlitebný postoj (nie však zopnuté ruky), ktorý vychádza z vedomia úplnej závislosti od Boha, z jeho prítomnosti v nás a z rozhodnutia bezpodmienečne ho počúvať.
Modlitba a radosť spolu súvisia. Modlitba obnovuje radosť a dáva silu veriť, povzniesť sa nad to, čo vidno, čo pred nami stojí ako obrovská hora a tešiť sa z neviditeľného.

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
Obyčajne ďakujeme za dobré veci, za dobré správy, za pomoc, za povzbudenie. Ďakovali sme aj za zlé veci, ktoré sa nám prihodili v živote? Pravdepodobne nie. Prečo nám teda apoštol Pavol hovorí, že máme ďakovať za všetko, za každých aj nepriaznivých okolností? Podobný texte nájdeme aj žalmoch napr. Žalm 42,12 „Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“
1) Toto doporučenie je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh určite nechce, aby sme mu ďakovali za niečo, čo by nám škodilo. Avšak aj v ťažkej situácii môžeme byť Bohu vďační za to, aký je a za všetko dobré, čo je schopný pre nás urobiť aj ťažkých chvíľach.
2) Pavlovo napomenutie „za všetko ďakujte“ je hradbou proti nariekaniu, sťažovaniu sa, reptaniu – pretože máme byť začo vďační. V živote prijímame viac, než si vôbec vieme predstaviť a to je vážny dôvod na to, aby sme tieto výzvy prijali a naplnili ich v svojich životoch.
Záver:
Apoštol Pavol sa vo svojich listoch často zaoberá teologickými problémami, ale svoje posolstvo vždy končí praktickou aplikáciou t.j. napomenutím alebo povzbudením, alebo dobrou radou, pretože správna teológia by mala viesť k správnemu konaniu. Aj v liste do Tesalonik píše o povzbudení, ktoré sa dajú ľahko zapamätať. Sú to radosť, modlitba a vďačnosť, tri veci, ktoré sú charakteristické pre obráteného kresťana, sú Božou vôľou pre každého kresťana.
Naša radosť, modlitby a vďačnosť Bohu by nemali byť závislé od našich pocitov ani od okolností, v ktorých sa práve nachádzame. Ak máme poslúchať tri príkazy – stále sa radovať, nepoľaviť v modlitbách a byť za všetko vďační – často budeme musieť zaprieť svoje prirodzené sklony. Keď sa však vedome rozhodneme počúvať Boha a plniť Božiu vôľu začneme ľudí vidieť z nového zorného uhla a bude pre nás ľahšie byť šťastnými, radostnými a vďačnými bez ohľadu na okolnosti aké nastanú v roku 2012.

Zelená korytnačka

Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají. Žalm 77,20

Náš text hovorí o tajuplnných Božích cestách. Takisto možeme povedať, že hovorí o jeho cestách, ktoré sa dajú vidieť na jeho stvorení. Jedným z takýchto stvorení, ktoré ilustruje túto tajuplnosť, je zelená korytnačka.

Väčšina korytnačiek žije na súši alebo v sladkovodných jazerách a tokoch. Ale je niekoľko druhov, ktoré sa prispôsobili životu v mori. Zelená korytnačka je z nich najbežnejšia. Jedna z tajuplných vecí , o ktorých sme hovorili sa týka spôsobu, ako táto korytnačka kladie vajíčka. Keď príde čas kladenia vajec, korytnačka  – samica musí zdolať niekoľko vážnych problémov. Po prvé , niečo v jej vnútri jej hovorí, že existuje len jedno miesto, kde môže naklásť svoje vajíčka. A to na pobreží, na ktorom sa vyliahla sama. Nezáleží ,kde sa nachádza v šírom oceáne, raz sa v nej prebudí nutkanie naklásť vajíčka na svojom domácom piesku. To, ako sa dokáže navigovať po oceánskych hĺbkach bez cestičiek a prísť na svoje miesto, zostáva nevyriešenou záhadou. Ona to jednoducho dokáže – a to len preto, aby musela čeliť ďaľšiemu problému – dostať sa čo najďalej na breh, aby vajíčka boli v bezpečí.

Plutvy na plávanie nie sú vhodné na pohybovanie sa po zemi, a tak korytnačka využíva príliv, aby si v tomto úsilí pomohla. Na súš vychádza v noci a keď sa dostane čo najďalej na breh, za pomoci prílivu , tlačí sa a ťahá ešte ďalej.

Plutvami vykope dieru, aby do nej naložila svojich vyše sto vajec. Potom ich opatrne prikryje pieskom a ťahá sa spať do mora. Tento proces trvá od troch do šesť hodín.

Mladé vyliahnuté korytnačky sa vyštverajú z piesku tiež v noci, aby sa vyhli dennej páľave slnka a dravcom, ako sú čajky a jastraby. Ponáhľajú sa k vode a ponoria sa do nej. Vedci, ktorí študujú život týchto korytnačiek nevedia nič o ich zvykoch, ani mieste pohybu potom, keď zmiznú v mori. ich prvý rok zostáva tajomstvom.

Cestu korytnačiek v mori pozná len stvoriteľ. On ich živí rovnako, ako živí vás i mňa v cudzom svete.

 

Dýchanie veľrýb a slonov

Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja!  Žalm 150,6

Napriek tomu, čo ste možno počuli, veľryby nevytrskujú vodu zo svojich nozdier a slony nepijú cez svoj chobot. Obe tieto zvieratá by sa utopili, keby sa im voda dostala do ich dýchacích ciest.

Keď sa veľryba chystá ponoriť, naplní svoje pľúca vzduchom a zadržiava ho, kým je pod vodou. Potom, keď sa vynorí, vydýchne vzduch, ktorý sa medzitým ohrial a zvlhol. Vydýchnutý vzduch pri kontakte s chladnejším okolitým vzduchom kondenzuje a vytvárajú sa prúdy pary, ktoré sa podobajú vode a dajú sa vidieť na veľkú vzdialenosť. Niekedy veľryba vyfukuje tesne pod hladinou, čím vymrští značný objem vody do vzduchu. Avšak táto voda nepochádza z nozdier veľryby.

I keď slon nepije vodu cez svoj chobot, v skutočnosti nasáva vodu do chobota, aby si ju vystriekol do úst. Chobot používa aj na sprchovanie, striekanie vody po svojom tele, aby sa schladil a očistil. Ak niekto dráždi slona v zoologickej záhrade, môže naplniť chobot vodou a ostriekať svojho mučiteľa rovno do tváre.

Voda a vzduch sú absolutne nevyhnutné pre život veľryby aj slona, ale rovnako ako iné cicavce, nemôžu dýchať aj piť naraz. A ani jedno z týchto zvierat nepije cez svoj nos, i keď jedno používa nos, aby si nabralo vodu do úst.

V 150. Žalme, v záverečnej piesni knihy Žalmov, žalmista pozdvihuje svoj hlas k veľkému vrcholu chvály, ako záverečné tóny veľkej symfónie. V tejto chvále poeticky pomýšľa na každú živú vec, na všetky zvieratá, aby vzdávali chválu Bohu. A svojim spôsobom veľryby a slony, vtáky i hmyz to aj robia. Avšak my, ktorým Boh dal oveľa väčšiu inteligenciu než týmto stvoreniam, by sme mu každý deň mali prinášať chválu vo svojom srdci i mysli za všetky nádherné veci, ktoré nám dal a ktoré pre nás urobil.

Dobré jablká sú štepené

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.

 

 

Babôčka osiková

Daj, aby som išiel chodníkom tvojích prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. Žalm 119,35

Babôčka osiková je motýľ, ktorý žije na britských ostrovoch. Ako húsenica obľubuje brezové listy a nebude jesť nič iné. Ale keď príde čas a prejde do štádia kukle, opustí brezový strom a veľmi zaujímavým spôsobom si na najde iný strom v istej vzdialenosti. Tu strávi obdobie pokoja predtým, než sa objaví ako zrelá urastená babôčka osiková. Podľa modelu, húsenice spadnú zo stromu , keď príde pravý čas a vydajú sa priamou čiarou v  rychlosťou asi meter za minutu. Pre húsenicu je to veľmi rýchly krok. Istý vedec, ktorý tieti húsenice študoval uviedol, že bez ohľadu na to ktorým smerom sa začali plaziť, vždy šli priamym smerom takmer 100 metrov. V tomto mieste značne spomalili, zahli a zamierili k najbližšiemu stromu, bez ohľadu na to akého bol druhu. Po niekoľkých dňoch na strome sa zmenili na visiace kukly.

Tento vedec bol zvedavý, ako húsenice dokázali cestovať priamym smerom. Nám sa to môže zdať jednoduché. Ale pamätajte, že húsenice sú veľmi malé v porovnaní s terénom okolo nich, a vzdialenosť, ktorú prejdu je, ako by sme my mali ísť asi tri kilometre – vždy rovno a bez kompasu.

Odpoveď prišla počas jedného oblačného a tmavého dňa. V ten deň si vedec všimol , že keď húsenice spadli zo stromu, nešli priamou cestou. Bezcieľne blúdili sem a tam. Ale o chviľku vyšlo slnko, a húsenice sa náhle vydali priamym smerom. Tak sa teda zistilo, že húsenice pri plazení udržujú priamy smer za použitia slnka ako kompasu. Takto dokážu nájsť svoj cieľ a môžu prejsť do štádia spánku, z ktorého sa vykuklia ako babôčky osikové.

Ľudia bez osvetlenej cesty nevedia, čo sa od nich požaduje. Avšak keď svetlo Božej lásky im svieti na cestu jeho zákona, môžu nájsť svoj skutočný cieľ.