„Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol umnosti. Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato. Môj synu, nech neodídu tie veci zpred tvojich očí: ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť.“ (Prísl. 3, 13.14.21)

1.január 2009.

Airbus A320-214 je pripravený na štart. Cieľ – asi dve hodiny vzdialené mesto Charlotte v Severnej Karolíne. Niekoľko minút po štarte dostala kontrolná veža v New Zorku hlásenie z kokpitu pilota: „Zrážka s kŕdľom vtákov vyradila obidva motory. Lietadlo vo výške zhruba štyristo metrov prestalo fungovať.“ 57-ročný kapitán Chesley Sullenberger zostal pokojný. Rozhodol sa pokúsiť o pristátie na hladine rieky Hudson. Vydeseným pasažierom a členom posádky oznámil: „Pripravte sa na náraz.“ Lietadlo v rýchlosti 230 km/h nasmeroval do kilometer širokého kanála medzi Manhattanom a Hobokenom. Hoci bolo pristátie veľmi tvrdé, nikto na palube neutrpel vážne zranenie. Kapitán vyšiel z potápajúceho sa lietadla posledný. Predtým ešte dvakrát prešiel po palube, aby sa uistil, v bezpečí. Ešte aj v nemocnici rozmýšľal iba o jednej veci: „Zachránil som skutočne všetkých?“

„Silou, múrom i štítom múdreho je rozvážnosť.“ (Menandros)

Zdroj: SKK 2025

„Dobrý človek sa zmilováva a požičiava (riadi svoje veci spravedlivým súdom), lebo sa nepohne na veky; spravedlivý bude vo večnej pamäti. Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi.“ (Žalmy 112, 5-7)

„Keď som v auguste 1939 odchádzal, nikto netušil, že je to posledný vlak. Môj malý brat bol vtedy chorý. Povedali mu: „Zostaň doma. Odídeš o mesiac, keď sa uzdravíš: Ale ďalší vlak už neodišiel. Mamička mi na stanici povedala: Za dva-tri mesiace Hitlera porazia a ty sa vrátiš domov.“ Myslel som si, že pôjdem na malé drobrodružstvo do Británie a potom sa vrátim. Netušil som, že mamu už nikdy neuvidím. Spolu s cestovnými dokladmi som dostal aj visačku na krk s číslom 652,“ povedal Thomas Graumann. Všetci z jeho rodiny, ktorí zostali v Československu, zomreli v koncentračnom tábore. Po poslednom transporte odložil Nicolas Winton album s fotografiami detí, ktoré sa mu podarilo prepraviť do Anglicka, na povalu. O svojom hrdinstve 50 rokov mlčal. Náhodou to zistila jeho manželka, keď v roku 1988 našla na povale kufor plný tajných dokumentov. Winton zachránil 669 detí. Charitatívnej činnosti sa venoval do konca života. Zomrel 1. júla 2015 vo veku úctyhodných 106 rokov.

„Naším poslaním na tomto svete je žiť pre dospelých.“ (Ellen Gould Whiteová)

Zdroj: Kurzy pre život 2025

„Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený.“ (Rim. 10, 11)

Ben Carson vstúpil do histórie medicíny ako vedúci operačného tímu, ktorý po prvý raz oddelil simaské dvojčatá spojené temenom hlavy. Vo svojej knihe Zlaté ruky napísal: Prvé roky môjho štúdia medicíny boli poznačené nedostatkom peňazí. Raz sa stalo, že som nemal nič. Rozoberal som situáciu zo všetkých strán, ale v blízkej budúcnosti som nevidel nijakú možnosť, ako prísť k peniazom. Bol som zúfalý. Večná finančná tieseň ma už unavovala. „Pane,“ modlil som sa, „pomôž mi, prosím. Pošli mi nejaké peniaze.“ Bezcieľne som sa túlal medzi školskými budovami, až som sa ocitol pred študentskou kaplnkou. Pohľad mi padol na zem. Tri kroky predo mnou ležala pokrčnaá desaťdolárová bankovka. „Ďakujem, Pane,“ pomyslel som si vďačne, keď som ju dvíhal. Nechcelo sa mi veriť, že v ruke držím peniaze.

„Modlím sa, keď chodím, keď si ľahám a keď vstávam. A odpovede vždy prichádzajú.“ (George Müller)

Zdroj: Kurzy pre život 2025