„Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.“ (Prísl. 23, 22)

Tehotná žena čaká na zastávke na autobus, vedľa nej sedí starší muž a začne sa jej pýtať bežné otázky.

„V ktorom mesiaci ste?“ spýta sa jej starček.

„V utorok budem v 21. týždni,“ odpovedala mu.

„To už nemáte veľa,“ hovorí jej s úsmevom.

Ona sa zapozerá do diaľky a so zvesenými ramenami povie: „To sa vám ľahko hovorí.“ Na otázku, či je to náročné, len prikývne hlavou a na vetu, že sa musí na bábätko veľmi tešiť, nahodí len jemný úsmev. „Bojím sa. Všetkého,“ priznala tehotná žena starčekovi, ktorý ju uistil, že všetko bude v poriadku.

„Ľudia to hovoria, ale čo ak nie? Čo potom?“ posťažovala sa, no starček ju opäť uistil, že všetko bude v poriadku, veď má vedľa seba určite manžela a rodinu. „Je to komplikované. Mám len môjho otca, ktorý je chorý. Takže…“ povedala a nahrnuli sa jej slzy do očí.

„Bude to v poriadku,“ povedal jej znovu starček.

Žena sa rozplakala, no snažila sa odvrátiť tvár, aby muž vedľa nej nevidel jej smútok. Po chvíli ticha príde autobus, žena sa postaví a starčekovi povie: „Ten je náš, poď oci.“

Dcéra s otcom, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou, nastúpia do autobusu a tým sa končí krátky film s názvom „The Wait“ (Čakanie). Film režiséra Jasona McColgana získal množstvo ocenení. „Ten otec síce zabudol, kým je, ale nezabudol, ako byť dobrým človekom,“ odkázal jeden z komentujúcich.

„Ohľaduplnosť je taká vlastnosť srdca, ktorá prehliada rozbitú bránu a pozornosť venuje kvetinám na dvore za bránou.“ (H. C. Risner)

Zdroj: Dobré ránko