„Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu. Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.“ (Sof. 2, 1.3)

Mladý 16-ročný muž prežil na vojne otrasnú skúsenosť. Keď ako prvý vyšiel po bombardovaní z úkrytu, našiel človeka, ktorého dotrhali črepiny z granátu. Chcel mu pomôcť. On však povedal: „Zomieram. Nemusíš mi pomáhať. Potrebujem len niekoho, kto by sa so mnou pomodlil. Pomodlíš sa so mnou?“ Chlapec odvetil: „Ja patrím k Hitlerjugendu. Tam nás neučili modliť sa.“ Rozbehol sa za veliteľom. Veliteľ si kľakol k roztrhanému mužovi, ktorý zopakoval svoju prosbu: „Veliteľ, zomieram. Pomodlíš sa so mnou, prosím….“ „Nebesá! Ja sa neviem modliť.“ A tak zavolali nadporučíka. Stáli tam, ale ani jedeni z nich sa nevedel pomodliť. Mladý muž neskôr povedal: „Ako som tam stál, povedal som si: „Keď sa dostanem z tejto špinavej vojny, prvé, čo urobím – pôjdem niekam, kde sa naučím modliť. Nechcem zomrieť ako onen chlap.“

„Bolesť mení naše srdce. Niekedy len vďaka nej pochopíme, že je potrebné niečo zmeniť.“

Zdroj: Kurzy pre život 2025