“A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.”(Žalmy 90,12)

Mladé dievča nastúpilo do autobusu a posadilo sa. Na ďalšej zastávke nastúpila ušomraná, mrzutá staršia pani. Vtisla sa na sedadlo vedľa nej a zavalila ju svojimi taškami. Muž sediaci vedľa dievčaťa sa rozčúlil a spýtal sa, prečo sa nebráni.
Dievča mu s úsmevom odpovedalo: „Nie je nevyhnutné hádať sa kvôli niečomu bezvýznamnému, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Na ďalšej zastávke vystupujem.“
Krásna odpoveď. Netreba sa hádať kvôli niečomu bezvýznamnému, niečomu, čo nie je až natoľko dôležité, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Kiežby každý z nás pochopil, aký pominuteľný je náš čas. Nekazme si ho hádkami, zbytočnými argumentmi a dokazovaním svojej pravdy, neodpustením, prejavovaním nespokojnosti. To všetko je zbytočná strata času a energie. Písmo nám radí: „Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.“ (Filipanom 4,5) Rozčúlil vás niekto? Upokojte sa, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Niekto vás zradil, urazil alebo ponížil? Buďte pokojní a odpustite, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Nech budeme mať akékoľvek ťažkosti, nezabudnime, že naša spoločná cesta je krátka. Nikto nepozná dĺžku tejto cesty, nikto nevie, kedy sa zastaví.
Rešpektujme sa, odpúšťajme si, chráňme sa navzájom. Buďme plní vďačnosti a radosti.
Veď naša spoločná cesta je taká krátka.

„Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet. Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.“ (Žalmy 103,15.16)