„Ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, ani zachovávať a uskutočňovať všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, doľahnú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať.“ (5. Moj. 28, 15)

Chlapci – bratia vo veku 3 a 5 rokov – sa hrali na dvore. Trošku na piesku…, ale keďže bolo mokro, tak ich lákalo aj blato. Hra s blatom bola čoraz zaujímavejšia. Popri hre sa stalo, že blato z rúk skončilo aj v ústach.

Keď to videl ich ocko, napomenul ich: „Chlapci, nejedzte blato!“ Chlapci sa chvíľu snažili, ale potom sa blato „akosi“ opäť dostalo do úst.

„Chlapci nejedzte blato!“ pripomenul ocko.

Opäť to chvíľu vydržali, ale blato bolo veľmi lákavé. Keď ich ocko upozornil tretíkrát, pridal hrozbu: „Ak neposlúchnete, dostanete blato na obed.“

Ale ako to pri deťoch býva, buď dobre nepočujú, alebo si myslia, že rodičia to nemyslia vážne. Blato bolo nielen na rukách, ale opäť aj v ústach.

Keď hra skončila a chlapci prišli hladní do kuchyne, na stole ich čakal obed – každý mal na tanieri kôpku blata.

Aj keď bolo ockovi ľúto, keď videl smutný výraz v očiach chlapcov, to, čo povedal, musel splniť. Aj Bohu bude ľúto, keď okrem pekných sľubov bude musieť splniť aj svoje hrozby.

„Od detí sa môžete veľa naučiť. Napríklad, koľko trpezlivosti máte.“ (Franklin P. Jones)

Zdroj: Dobré ránko

„Múdry bojovník je mocnejší než silák, učený prevyšuje toho, čo sa robí silným, lebo pod múdrym vedením budeš viesť svoj boj a v množstve poradcov spočíva záchrana.“ (Prísl. 24, 5 – 6)

1. júna 1940 Charles Lightoller so svojím synom Rogerom a mladým skautom Geraldom Ashcroftom vyplávali na svojej 17,5 m dlhej plachetnici smerom k Dunkerque, kde zostali na pobreží uväznené státisíce ustupujúcich spojeneckých vojakov. Britské námorníctvo totiž vydalo rozkaz, že všetci majitelia motorových plavidiel dlhých 9-30 metrov, majú poskytnúť svoje plavidlá námorníctvu za účelom záchrany týchto vojakov.

Na ich plachetnici mohlo byť oficiálne 21 osôb. Lightoller na ňu nalodil 127 britských vojakov. Pasažieri boli na sebe natlačení ako sardinky. Aj keď to bolo na takú malú loď príliš veľké množstvo ľudí, Lightoller by si neodpustil, keby na more vyplávali čo len s jedným prázdnym miestom na palube lode.

Nemci začali lietadlami záchranné člny ostreľovať, ale im sa pomocou šikovných manévrov podarilo všetkých zachrániť. Keď sa už blížili k prístavu, vojaci sa začali zhromažďovať na jednu stranu lode a takmer ju prevrátili. Vtedy im Roger prikázal, aby si ľahli na palubu a ani sa nehli, kým im to nepovolí. Napokon šťastne pristáli a nikomu sa nič nestalo.

„Všetci máme dva životy. Druhý sa začína, keď si uvedomíte, že máte iba jeden.“ (Tom Hiddleston)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková