Sára už od mladosti túžila stať sa misionárkou: odcestovať do ďalekej krajiny, kde bude môcť pomáhať miestnym ľuďom a hovoriť im o Ježišovi Kristovi, Stvoriteľkovi a Záchrancovi všetkých ľudí. Po rokovaní s misijnou spoločnosťou sa rozhodla odcestovať do Malajzie. Ženy v tejto krajine zastávajú rôzne pozície a jedným z úradných jazykov je angličtina. Sára preto s radosťou prijala ponuku na niekoľkoročné pôsobenie na misijnej dedinskej stanici.

Pred začiatkom monzúnového obdobia dažďov sa všetci pracovníci stanice chystali na návrat do Spojených štátov na dovolenku, zotaviť sa. Aj Sára sa pripravovala na cestu domov. Znepokojovala ju však bolesť brucha, ktorá sa ustavične zhoršovala. Navyše jej stále neprichádzal šek od vedenia misijnej spoločnosti, takže nemala financie na cestu.

Každý deň chodila na poštu, aby zistila, či jej konečne prišli peniaze, ktoré tak nutne potrebovala. A vždy sa vracala na opustenú misijnú stanicu naprázdno. Okrem toho ju brucho bolievalo každý deň čoraz viac a navyše aj jej zásoby potravín povážlivo ubúdalo. Nakoniec jej zostal už len súdok ovsených vločiek – jedlo, ktoré nemohla ani cítiť. Zato malajziské jedlá milovala: tak rada by si dala ryžu s kari a so zeleninou, vyprážané rezance alebo kari polievku s chlebovými plackami. Ale nemala na výber.

Sára urobila to, čo mnoho iných ľudí v podobnom prípade – začala sa za svoju situáciu modliť. Prosila Boha, aby ju uzdravil a aby jej konečne prišli peniaze. Potrebovala ich na spiatočnú cestu a na poriadne jedlo.

Týždne ubiehali. Sára jedla každý deň ráno, na obed a večer ovsenú kašu a čakala na šek. Jej zdravotný stav sa pomaly začal zlepšovať. Ako sa zdalo, Boh vypočul prvú časť jej modlitby. Po čase na stanicu dorazili noví pracovníci a priniesli so sebou aj peniaze na Sárinu cestu. Šla si kúpiť letenku a hneď potom zašla do reštaurácie a po týždňoch jedenia ovsených vločiek si konečne dopriala „normálne“ jedlo.

Po príchode domov sa okamžite objednala k lekárovi a dala sa vyšetriť. Lekárovi opísala priebeh choroby aj to, ako bola nútená sa stravovať.

Lekár ju poslal na dôkladné vyšetrenie do nemocnice, pretože chcel mať istotu, že je všetko v poriadku. Keď dostal výsledky, neveriacky krutil hlavou. Sára prekonala prudký zápal, ktorý by tu lekári riešili operačne. Práve ovsená diéta jej pravdepodobne  zachránila život a tiež ju uchránila od operácie. Bola tu tá najlepšia liečba. Komu by napadlo, že to, čo Sára zo všetkého najviac neznáša, je odpoveďou na jej modlitby.

Ani my často nevieme, čo je pre nás skutočne dobré a prospešné, o čo máme Boha prosiť. Preto by sme sa mali odovzdať do jeho rúk s dôverou, že vie, čo je pre nás najlepšie. Raz mu budeme ďakovať za to, že naše modlitby nespnili tak, ako sme chceli my, ale tak, ako chcel On. Po takej skúsenosti, akú prežila aj Sára, zistíme, že nič nie je náhoda: že vládca vesmíru vie, čo robí a prečo to robí.

 

Zdroj: Cesta ku Kristovi s príbehmi – Ellen G. Whiteová