„A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.“ (1. Moj. 1, 14-18)

Predstavte si, že máte gumový balón. Vezmete si fixku a na balón nakreslíte bodky vzdialené od seba asi jeden centimeter. Čo sa stane so vzdialenosťou medzi bodkami, keď balón nafúknete? Ako sa balón napína, bodky sa od seba vzďaľujú. Vedci zistili, že niečo podobné sa deje vo vesmíre. Hviezdy sa od seba čoraz viac vzďaľujú. Je zrejmé, že vesmír sa rozpína, podobne ako balón plnený vzduchom.

Astronaut EdwinPowellHubble 1. januára 1925 vyhlásil, že vesmír je oveľa väčší, než sa dovtedy predpokladalo. Ukázal tiež, že sa rozpína, čo znamená, že ostatné galaxie sa od nás vzďaľujú. V roku 1929 zistil, že rýchlosť, ktorou galaxie ustupujú, sa zvyšuje úmerne ich vzdialenosti od nás (Hubbleov zákon) a vypočítal pomer medzi rýchlosťou a vzdialenosťou (Hubbleova konštanta).

Ak sa vesmír rozpína, musel byť v minulosti menší. Čím viac sa vrátime do minulosti, tým menší bol vesmír. Keď sa vrátime dostatočne ďaleko, vesmír sa scvrkne natoľko, že z neho zostane jeden takmer neviditeľný bod. Na základe toho vedci prijali hypotézu, že vesmír má svoj začiatok.

Najnepochopiteľnejšia vec na vesmíre je tá, že je pochopiteľný. Albert Einstein

Zdroj: O kráse človeka – Marcela Bieliková