Manžel

„Láska zhovieva, je dobrotivá, láska nezávidí, láska nechlubí, nenadúva sa, všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.“ (1. Kor. 13, 4.7)

Legendárny herec Chuck Norris hral v mnohých hollywoodských filmoch zväčša postavu silného a tvrdého muža, ktorého nič nedokážalo zastaviť. Od roku 2012 však nenatočil žiaden nový film. Odišiel spred kamier a hlavnú úlohu hrá teraz doma – na plný úväzok sa stará o svoju chorú manželku Genu O Kelly. V roku 2013 jeho manželke diagnostikovali ochorenie kĺbov, kvôli ktorému musela ísť niekoľkokrát na magnetickú rezonanciu. Po tomto vyšetrení začala trpieť veľkými bolesťami. V priebehu niekoľkých rokov sa zo zdravotného a energetického človeka stala osoba odkázaná na pomoc iných. V tomto ťažkom a náročnom období sa Chuck Norris rozhodol dodržať manželský sľub – v zdraví i chorobe – a odišiel z filmového sveta, aby sa stal opatrovateľom svojej manželky. Po rokoch liečby a starostlivosti sa jej stav výrazne zlepšil. Dôležitou súčasťou jej liečby je práve pomoc manžela. „Môj muž stál vždy po mojom boku. Za to mu budem do smrti vďačná.“

„Zdravý človek má tisíc prianí. Chorý iba jedno.“ (Indické príslovie)

Na stanici

„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám.“ (Ev.Jána 14, 1-3,18)

Jedenásťročná Viera Diamantová sedela s kufrom sama na lavičke na londýnskej vlakovej stanici. Na krku mala zavesenú ceduľku s identifikačným číslom. Čakala na pestúnskej rodine, ktorá si ju mala vziať. Všetky ostatné deti už odišli a jej sa zmocnil strach. Čo keď na ňu zabudli? Alebo si to rozmysleli a rozhodli sa, že si ju nevezmú? Nemala žiadnu adresu, nevedela po anglicky. Bola vydesená. Viera patrila k židovským deťom, ktoré boli tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránené z krajín, ktoré obsadili nacisti. Po dvoch dňoch konečne dorazili jej budúca pestúnka. „Bola to útla žena, ktorá nemala na kabáte všetky gombíky. Ale mala ten najkrajší úsmev,“ spomína Viera. Žena sa rozbehla k Viere, objala ju a povedala jej:“Budeme ťa mať radí.“ Svoj sľub splnili. Aj k nám možno niekedy príde Boh neskôr, ako by sme chceli. Vždy však prichádza so slovami: „Budem ťa mať rád.“

„Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre.“ (André Maurois)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

 

Niečo viac

„Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túl. Nezahanbia sa, keď budú hovoriť s nepriateľmi v bráne.“(Žalmy 127, 3-5)

Keď mal 52, bol slobodný a nemal deti. Každému zo svojich štrnástich najlepších priateľov sa rozhodol poďakovať. „Všetci boli uvedení ako dediči v závete, keby ma niekedy zrazil autobus. Potom som si ale uvedomil, prečo čakať, kým ma zrazí autobus?“ Prenajal si starú dodávku s nápisom „kvetinárstvo“ a do kufra naložil štrnásť tašiek – v každej bol milión doláro v hotovosti. Pár mesiacov po 53. narodeninách a oženil. „Môj život bol úžasný a plný. Ale keď som stretol Amal, zistil som, že môj život bol dovtedy vlastne prázdny. Potom prišli deti a ja som si ešte viac uvedomil prázdnotu dovtedajšieho života…. Otcovstvo mi dáva pocit, že niekam patrím. Našiel som domov a bezpodmienečnú lásku. Dúfate, že váš život naplní dobrá práca a pes. A zrazu si uvedomíte, že byť otcom je niečo oveľa viac, než ste si mysleli,“ povedal George Clooney, hollywoodsky herec, držiteľ Zlatých glóbusov a Oscarov.

„Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

 

 

Náš Boh je taký úžasný!!!

„Hospodine, môj Bože, k tebe sa utiekam; zachráň ma od všetkých tých, ktorí ma prenasledujú, a vytrhni ma!“ (Žalm 7, 2)
(Príbeh z vojny)
“Počas 2. svetovej vojny bol vojak oddelený od svojej jednotky na ostrove. Boje boli intenzívne a v dyme a krížovej paľbe stratil kontakt so svojimi kamarátmi. Sám v džungli počul nepriateľských vojakov prichádzať jeho smerom. Vyhrabal sa z úkrytu a našiel cestu na vysoký hrebeň k niekoľkým malým jaskyniam v skale. Rýchlo vliezol do jednej z jaskýň. Hoci bol pre túto chvíľu v bezpečí, uvedomil si, že akonáhle nepriateľskí vojaci, ktorí ho hľadajú, dosiahnú hrebeň, rýchlo prehľadajú všetky jaskyne a on bude zabitý.
Ako čakal, modlil sa: „Pane, prosím, ušetri môj život. Čokoľvek sa stane, milujem ťa a verím ti. Amen.“ Po modlitbe ticho ležal a počúval, ako sa nepriateľ pomaly začína približovať. Pomyslel si: „No, myslím, že ani Pán mi z tohto už nepomôže.“ Potom uvidel pavúka, ktorý si nad prednou časťou jaskyne vytváral sieť. „Ách,“ pomyslel si, „veď to, čo potrebujem, je tehlová stena a to, čo mi Pán poslal, je pavučina. Boh má ale zmysel pre humor.“ Keď sa nepriatelia približovali, sledoval z tmy svojho úkrytu a videl, ako prehľadávajú jednu jaskyňu za druhou. Keď prišli k nemu, pripravil sa na posledný boj, ale potom začul, ako vodca vojakov povedal:
„Môžeš tiež ignorovať prehladávanie tejto jaskyne…ak by sem vstúpil, táto pavučina by bola prerušená!“ Tak odišli a on bol záchránený! Zrazu si uvedomil, že s pavučinou nad vchodom vyzerá jeho jaskyňa, ako keby tam už dlho nikto nevstúpil.
„Pane, odpusť mi,“ modlil sa. „Zabudol som, že u teba je pavučina silnejšia ako tehlová stena. Použiješ aj tie najmenšie veci na tomto svete, aby si zmiatol múdrych! Boh je aj tvoj ochranca, ak v neho veríš.”
„Môj štít je u Boha, ktorý zachraňuje úprimných srdcom.“ (Žalm 7, 11)