Keby ste len videli, ako vypadala jeho izba! Všade na stenách  viseli nie  moc pekné  fotografie a nevkusné plagáty. Raz prišiel k nemu na návštevu jeho strýko, akademický maliar. Rozhliadol sa po jeho izbe a bol smutný z toho, čo tam uvidel, ale nič nehovoril.  Za pár dní dostal  mladík od svojho strýka veľmi pekný obraz, majstrovské dielo.  Aby mohol prekrásny obraz zavesiť na čestné miesto vo svojej izbe, musel zložiť zo steny niekoľko fotografií. Zdalo sa mu, akoby teraz v miestnosti zavládla akási iná atmosféra, čistejšie ovzdušie. Za pár dní postupne skladal i ďalšie fotografie a plagáty. Pomaly šli pekne jeden za druhým všetky preč.  Vôbec sa totiž k tomu obrazu nehodili.

           Keď začneš čítať Bibliu, je tiež možné, že zo stien tvojej izby, z tvojej knihovničky, z tvojho počítača, z tvojho stojana DVD…  – pôjde tiež niečo preč.  A kto vie, možno i z temného zákutia svojho srdca, tiež niečo odstrániš – pretože Božie slovo hovorí: “ Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Čo je staré – pominulo, hľa,  je tu  –   n o v é  !“  / 2.Kor. 5,17/

“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Istý mladý muž, ktorý sa pripravoval  na cestu, povedal svojmu priateľovi: “ No, už mám hádam všetko zbalené. Musím si  však vziať ešte aj  sprievodcu, baterku, mikroskop, zbierku básní, zopár životopisov, nejaké staré listy, spevník, meč a púzdro s náradím.“ “ To všetko sa ti tam nezmestí“, namietal jeho priateľ.  “ Ale zmestí“. povedal mu s úsmevom mladý muž, kresťan. “ Pozri, to všetko mám tu“ – a položil svoju Bibliu navrch do kufra a zavrel ho.

Bibliu čítaj ako zamilovaný list,

nechaj sa ňou viesť ako automapou,

študuj ju pozorne ako učebnicu,

poslúchaj ju svedomite ako vojenský poriadok.

“ Všetko, čo nás môže urobiť lepšími a šťastnejšími, Boh postavil blízko nás.“  / Seneca/

“ Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ Žalm 119,105

Docent Leo Buscaglia raz vyhlásil súťaž o najláskavejšie dieťa. Mnohí rodičia prihlásili svoje podarené ratolesti, deti svojich najlepších kamarátov.
Víťazom sa nakoniec stal švorročný chlapec. Jeho susedovi, bol to starší pán, zomrela mu prednedávnom manželka. Keď raz tento chlapec videl, ako sused vo vedľajšom dvore plače, vybral sa k nemu. Mama, ktorá chlapca spozorovala na susedovom dvore sa najprv preľakla. Čo si sused pomyslí, že ich dieťa behá po cudzom dvore? A zvlášť teraz, keď má smútok. Ale keď uvidela, že chlapec vyliezol susedovi na kolená a spokojne pri ňom sedí, uspokojila sa. Keď sa chlapec vrátil domov, opýtal sa ho: „Čo si to tam rozprával pánu susedovi?“
Malý chlapec odpovedal: „Nič, len som mu pomáhal plakať.“

„Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mat..18,3)
„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. “
(Rim.12, 15)

Prezident Calvin Coolidge raz pozval svojich priateľov na večeru. Robili si z toho starosti, pretože nevedeli, aké zvyky má prezident pri jedle. Rozhodli sa preto robiť všetko tak, ako to bude robiť aj on. Všetko bolo v poriadku do chvíle, kým mu neodniesli kávu. Prezident ju vylial do tanierika. Hostia urobili to isté. Potom do nej pridal cukor a smotanu. Hostia to urobili tiež. Potom pán Coolidge vzal tanierik a položil ho na zem pred mačku! Ako často napodobňujeme niekoho, o kom si myslíme, že sa pred ním predsa nesmieme zhodiť! Premýšľaj o tom, koľko nezmyselných vecí robia ľudia len preto, aby sa podobali niekomu významnému. A koľko dobrých skutkov robia i kresťania len preto, aby ich ľudia videli!

„Keď sa modlíme, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem…. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ ( Mat. 6, 5.6)