„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. A Boh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno, šiesty deň.“ (1. Moj. 1, 1. 2. 3. a 31)
24. decembra 1968 vyniesla kozmická loď Apollo 8 astronautov Franka Bormana, Williama Andersa a Jima Lovella na obežnú dráhu Mesiaca. Bolo to prvýkrát, čo ľudia preleteli z gravitačného poľa Zeme do gravitačného poľa Mesiaca. Úlohou posádky bolo vyhotoviť snímky Mesiaca v rámci prípravy na prvé pristátie, ktoré sa tam malo asi o tri roky uskutočniť. Slávnou sa však stala snímka zhotovená náhodou. Keď obleteli odvrátenú tvár Mesiaca, uvideli, ako nad nehybným povrchom Mesiaca vychádza Zem. Borman a Anders zachytili tento okamih na film. Snímok prvýkrát ukázal Zem zo vzdialeného vesmíru. V porovnaní so šedivým a nehybným Mesiacom to bol veľmi okúzľujúci a nádherný svet. Jim Lovell vtedy povedal: „Obrovská osamelosť Mesiaca vzbudzuje posvätnú hrôzu. Ale vďaka tomu si uvedomíte, čo máte tam dolu.“
Snímok nazvaný „východ Zeme“ poskytol veľmi silnú, názornú predstavu o Zemi, ktorá v porovnaní s pustým Mesiacom pôsobí dojmom inteligentného organizmu.
„Všetko má svoju krásu, ale nie každý ju vidí.“ (Konfucius)
Zdroj: O kráse človeka – M.Bieliková