„Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.“ (Prísl. 17,6)
Na Olympijských hrách v španielskej Barcelone v roku 1992 mohol celý svet sledovať nádherný príklad otcovskej lásky, ktorý sa odohrával priamo pred televíznymi kamerami. Keď zaznel výstrel, ktorý odštartoval preteky v behu na 400 metrov, Derrick Redman z Veľkej Británie si uvedomil, že teraz nastala chvíľa, keď sa jeho celoživotný sen získať zlatú medailu môže stať skutočnosťou. Keď však Redman vbehol do cieľovej rovinky, pocítil silnú bolesť, ktorú vyvolalo natrhnutie šľachy pod kolenom. Silou vôle a v mučivej bolesti začal skackať posledné desiatky metrov v cieľovej rovinke. Z tribúny sa zrazu vyrútil Derrickov otec a prebehol okolo ochrannej stráže. Jednou rukou objal svojho syna okolo ramien a chvejúcim sa hlasom mu zašepkal: „Poďme a bežme do cieľa spolu!“ Nadšené ovácie a krik zaznieval z plných tribún, keď ľudia sledovali, ako otec napoly nesúc svojho raneného syna skackavo beží spolu s ním k cieľu.
„Dobrý otec ovplyvní svoje dieťa na celý život.“ (James C. Dobson)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 15