„Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja;“ (Žalm 103,13)
Zaleusus žil okolo roku 500 pred Kristom. Vládol prísne, ale spravodlivo. V jednom zo svojich dekrétov zakázal užívať víno. Výnimkou bolo len to, ak ho dotyčný človek užíval na predpis lekára ako liek. V ďalšom dekréte nariadil, aby každý, kto sa dopustí cudzoložstva, bol potrestaný tak, že príde o obe oči. Keď jeho vlastný syn prestúpil toto nariadenie a mal byť potrestaný, otec – aby udržal autoritu svojich zákonov, a súčasne bol ako rodič zhovievavý k svojmu dieťaťu – niesol trest spolu so svojím synom. Prikázal, aby jedno oko vypichli jemu a jedno oko jeho vinnému synovi. Takýmto spôsobom si vládca udržal vznešenosť svojej vlády a v očiach svojich podriadených nadobudol väčšiu vážnosť a úctu. Všetci si ho vážili ako kráľa, ktorý je spravodlivý a má dobrý charakter. Aj Pán Ježiš sa rozhodol niesť trest za naše hriechy spolu s nami. On však nevzal na seba len časť viny, ale vinu celú. Práve preto si ho vážime a chceme ho poslúchať ako spravodlivého kráľa, ktorý si zaslúži našu úctu.
„Dieťa nenájde otca v Bohu, kým nenájde niečo z Boha vo svojom otcovi.“ (Anonym)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 15