Ako sladiť menej a nestratiť sladký život?

Poznámka na úvod:  Každý človek okolo nás zje priemerne každý deň vyše 30 čajových lyžičiek cukru. Že waw?!   No niektorí aj viac, pretože to je iba priemer. Niektorí iní  sa preto snažia cukor úplne vylúčiť, ale to nie je ani správne ani možné. Skúste radšej toto:
+ Uprednostnite komplexné sacharidy – obilniny a výrobky z nich / vločky, pečivo, cestoviny, chlieb, dezerty/
– strukoviny a výrobky z nich / nátierky, tofu, sojové „mäso“ a sojové „mlieko“/
+ Uprednostnite celozrnné výrobky: hnedú ryžu namiesto bielej, grahamové pečivo namiesto bieleho, grahamové cestoviny namiesto cestovín z bielej múky, celozrnnú múku namiesto bielej / do pečiva a dezertov/.
+ Jedzte čo najviac surového ovocia a zeleniny – regenerujú sliznice a chuťové vnemy, nejedzte veľa sladkého ovocia večer a v noci, ale jablko, pomaranč, kivi, trochu hrozna alebo marhule si pokojne dajte – lepšie ako horalky, čipsy a solené pražené arašidy.
+ Kontrolujte  si príjem jednoduchých cukrov- nepite sladené nápoje / nápoje cola, sladené minerálky a pod./
– vyhýbajte sa rôznym lacným alternatívam ovocných štiav /nektáre,ovocné nápoje/
– obmedzte príjem sladkostí – čokolády, džemy, zaváraniny, keksy, sirupy, zmrzliny
– prestaňte si sladiť kávu a čaj
– sladkosti si šetrite na špeciálne príležitosti – špeciálna príležitosť nie je 6-krát denne!
– ak zjete prvý koláč, neznamená to,že ste prehrali a že už môžete zjesť teda celý plech
– nemajte cukorničku na stole-všimnite si ako si mnohí členovia rodiny zbytočne sladia
čaj, kávu alebo kakao
+ Stres neriešte len a vždy jedením sladkostí – zavolajte radšej svojho partnera/partnerku, priateľa/priateľku a vyrozprávajte sa alebo sa skúste prejsť,  či ísť do obchodu a kúpte si tam nejakú dobrú knihu.

/Zdroj: Nová miniencyklopédia prírodnej liečby, I.Bukovský/

Dýchanie veľrýb a slonov

Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja!  Žalm 150,6

Napriek tomu, čo ste možno počuli, veľryby nevytrskujú vodu zo svojich nozdier a slony nepijú cez svoj chobot. Obe tieto zvieratá by sa utopili, keby sa im voda dostala do ich dýchacích ciest.

Keď sa veľryba chystá ponoriť, naplní svoje pľúca vzduchom a zadržiava ho, kým je pod vodou. Potom, keď sa vynorí, vydýchne vzduch, ktorý sa medzitým ohrial a zvlhol. Vydýchnutý vzduch pri kontakte s chladnejším okolitým vzduchom kondenzuje a vytvárajú sa prúdy pary, ktoré sa podobajú vode a dajú sa vidieť na veľkú vzdialenosť. Niekedy veľryba vyfukuje tesne pod hladinou, čím vymrští značný objem vody do vzduchu. Avšak táto voda nepochádza z nozdier veľryby.

I keď slon nepije vodu cez svoj chobot, v skutočnosti nasáva vodu do chobota, aby si ju vystriekol do úst. Chobot používa aj na sprchovanie, striekanie vody po svojom tele, aby sa schladil a očistil. Ak niekto dráždi slona v zoologickej záhrade, môže naplniť chobot vodou a ostriekať svojho mučiteľa rovno do tváre.

Voda a vzduch sú absolutne nevyhnutné pre život veľryby aj slona, ale rovnako ako iné cicavce, nemôžu dýchať aj piť naraz. A ani jedno z týchto zvierat nepije cez svoj nos, i keď jedno používa nos, aby si nabralo vodu do úst.

V 150. Žalme, v záverečnej piesni knihy Žalmov, žalmista pozdvihuje svoj hlas k veľkému vrcholu chvály, ako záverečné tóny veľkej symfónie. V tejto chvále poeticky pomýšľa na každú živú vec, na všetky zvieratá, aby vzdávali chválu Bohu. A svojim spôsobom veľryby a slony, vtáky i hmyz to aj robia. Avšak my, ktorým Boh dal oveľa väčšiu inteligenciu než týmto stvoreniam, by sme mu každý deň mali prinášať chválu vo svojom srdci i mysli za všetky nádherné veci, ktoré nám dal a ktoré pre nás urobil.

Žalm 23,6a

Boh sa o vás stará tak, ako sa jedna mama starala o svojho malého syna Timmyho. Nebola nadšená myšlienkou, že prvák Timmy bude chodiť do školy sám. Ale bol už príliš veľký na to, aby s ním chodila mama.
„Ale veď môžem ísť s kamarátom,“ vysvetľoval Timmy.
Urobila všetko preto, aby zostala pokojná a každé ráno mu citovala 23. žalm: „Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života…“ Jedného dňa jej niečo napadlo. Poprosila susedku, aby chodila za Timmym, keď pôjde ráno do školy, ale aby zostala v dostatočnej vzdialenosti, aby si ju nevšimol. Susedka jej to s radosťou prisľúbila. Aj tak každé ráno chodievala na prechádzku so svojím dieťatkom. Po niekoľkých dňoch si Timmyho priateľ všimol pani s dieťaťom.
„Poznáš tú pani, ktorá ide stále za nami, keď ideme do školy?“
„Ale áno“, odpovedal Timmy.
„To je Dorota a jej dcéra Mila.“
„Kto?“
„Moja mama o nich číta každý deň v 23. žalme.“ Vraví: „Dorota a Mila ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života.´ Vyzerá to tak, že si na ne budem musieť zvyknúť.“

Dobré jablká sú štepené

A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.

 

 

Vzývaj ma v deň súženia…

Vlny vyhodili na breh malého neobývaného ostrova jedného človeka, ktorý prežil stroskotanie lode. Vzýval Boha  a prosil, aby ho zachránil. Každý deň skúmavo hľadel na obzor, ale zdalo sa, že nijaká loď sa nepribližuje. Vyčerpaný si horko – ťažko postavil úbohú chatrč a nanosil si do nej to málo, čo si zachránil. Ale jedného dňa , keď sa vrátil z lovu, našiel chatrč v plameňoch. K oblohe sa dvíhal stĺp dymu. Stalo sa to najhoršie. Muža premkol veľký žiaľ a zúfalstvo.

Na druhý deň ráno priplávala k ostrovu loď a zachránila ho.   Prekvapene sa pýtal posádky:  “ Ako ste vedeli, že som tu?“  “ Videli sme váš dymový signál“, odpovedali mu.

Možno sa to v tejto chvíli nezdá, no naše súčasné ťažkosti môžu byť nástrojom budúceho šťastia. /Zdroj: Vitamín C od Boha/

“ Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“  /Žalm 50,15/  “ Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.  Plní želania tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc a pomáha im.“ / Žalm 145,18-19/  “ Naňho vložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ / 1.Petra 5,7/