Jurko

„Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, čas plakať a čas smiať sa, čas žialiť a čas tancovať, čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie, čas hľadať a čas strácať, čas uschovávať a čas odhadzovať, čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, čas milovať a čas nenávidieť, čas vojny a čas mieru.“ (Kaz 3: 1-8)

Malý Jurko sa nevedel dočkať, kedy pôjde k babičke a dedkovi. „Ocko, ako dlho ešte musím čakať?“ spýtal sa raz večer. Pretože ešte nevedel počítať, ocko mu dal na stôl papier, na ktorom kolieskami vyznačil počet dní, ktoré ešte zostávajú do odchodu.

„Jurko,“ povedal mu, „každý deň, keď sa zobudíš, vymaľuj jedno koliesko. Keď vymaľuješ to posledné, pôjdeme.“ Jurko začal vymaľovávať. Na tretí deň sa mu čakanie zdalo veľmi dlhé a tak dostal geniálny nápad. Každý deň vymaľoval dve kolieska, jedno ráno a druhé večer. Vo svojej detskej hlavičke veril tomu, že tým čakanie skráti.

Čakanie si skrátil o týždeň. Keď vymaľoval posledné koliesko, pribehol k ockovi, ktorý ešte spal, a budil ho slovami: „Ocko, ocko, vstávaj, ideme k babičke a dedkovi!“ Ocko sa zobudil, pozrel sa do kalendára a zistil, že do odchodu ešte zostáva sedem dní.

V prvej chvíli si myslel, že sa splietol a nakreslil o sedem koliesok menej. Lenže počet koliesok bol správny. Keď zistil, v čom bol problém, nakreslil ďalších sedem koliesok a Jurko maľoval ďalej. Tentoraz už len po jednom koliesku, pretože sa naučil, že švindľovaním čas neurýchli.

„Všetko čaká na svoj čas, no čas nanič nečaká.“ (Gruzínske príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Tretia cesta

„A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.“ (Ján 14, 6)

„Tretia cesta“ je osvedčený spôsob, ako vyriešiť niektoré problémy.

V rodine často vznikajú situácie, keď muž a žena alebo jeden z nich, stojí pred veľkým „buď – alebo“.
Buď sa môj manžel úplne zmení, alebo sa s ním rozvediem!
Buď si musím nájsť inú ženu, alebo sa naša finančná situácia celkom zrúti!
Buď – alebo, buď – alebo!
Často sa nám zdá, že existujú iba tieto dve možnosti. No práve vtedy je potrebné uvedomiť si, že vždy existuje ešte „tretia cesta“.

Tretia cesta je úzka, obvykle zarastená tŕním a burinou. Zväčša musíme vynaložiť námahu, aby sme ju objavili a rozhodli sa ňou ísť. Spočíva v tom, že nebudeš chcieť „zvíťaziť“ nad tým druhým a nebudeš presadzovať, aby bolo po tvojom. Mnohé krízové okamihy v manželstve nie sú také zlé, ako sa zdajú, práve preto, že existuje „tretia cesta“. Na nej musí človek obetovať kus seba a svojich nárokov. Musí sa vedieť vzdať svojho práva. Musí sa naučiť vzdať „posledného slova“ a vedieť zmĺknuť. Nie zo vzdoru, ale z trpezlivej lásky.

„Najväčší podvod, ktorým ľudia trpia, sú ich vlastné názory.“ (Leonardo da Vinci)

Zdroj: O kráse človeka – M.Bieliková

 

Dôvera

„Obrátili sa ku mne chrbtom, nie tvárou, a hoci som ich stále poučoval, nepočúvali, neprijali výčitku…“ (Jer. 32, 33)

Wilhelm Busch spomína:

Jedného dňa som sedel oproti mužovi, ktorému pri nálete zomrela manželka. Vo vojne stratil dvoch synov. Keď som ho navštívil, spustil: „Pán farár, dajte mi pokoj s kresťanstvom. Toľko som toho prežil, že už nedokážem ničomu veriť. Mne už môžete rozprávať, čo chcete, ja už ničomu neverím.“

„Cestujete niekedy vlakom?“ spýtal som sa ho.

„Áno.“

„Tak dúfam, že zakaždým skôr, ako nastúpite do vlaku, zájdete k rušňovodičovi a vyzvete ho, aby vám ukázal svoje vodičské oprávnenie.“

„Nie, nie,“ povedal, „toľko predsa železniciam dôverujem, že rušňovodič…“

„Čože? Vy zveríte svoj život chlapovi, o ktorom nemáte záruku, že je rušňovodič? Tak to ja volám ´viera´. Odteraz už nikdy nepovedzte, že ničomu neveríte, ale: Neverím ničomu, okrem Železničnej spoločnosti…“ Potom som mu vysvetlil: „Jedného dňa som stretol toho, ktorý má na svojich rukách stopy po klincoch, ktoré svedčia o tom, že ma miloval až na smrť. Nikto na tomto svete neurobil pre mňa toľko, ako Ježiš. Nikto nie je taký vierohodný ako on. Ježiš ma nikdy nesklamal. Preto som sa rozhodol zveriť mu svoj život. Vy veríte všeličomu, len tomu jednému, ktorému môžete skutočne veriť, tomu neveríte!“

„Ak chceš byť múdry, nauč sa rozumne pýtať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.“ (Johann Kaspar Lavater)

Zdroj: dobreranko.sk

Večer

„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Kor. 5, 17)

Na naliehanie manželky Louie Zamperini neochotne súhlasil, že si pôjde vypočuť evanjelistu Billy Grahama. Ale nevydržal do konca. Na ďalší deň manželka opäť naliehala, aby šli na Grahamovo kázanie. Vzpieral sa, ale napokon šiel. Graham hovoril o Bohu, ktorý dáva človeku silu vydržať v utrpení. Keď chcel odísť, odrazu si spomenul, ako sa modlil, keď ho v záchrannom člne a vo väzení trápil neznesiteľný smäd a hlad. Vtedy dal Bohu sľub, že ak ho zachráni, bude mu slúžiť. Keď sa v ten večer vrátili domov. Louie vylial všetok alkohol do kuchynského drezu. Prvýkrát od konca vojny nemal chut piť. Pozbieral všetky balíčky cigariet a nahádzal ich do odpadovej šachty. V tú noc prvýkrát po takmer piatich rokoch nemal nočné mory – v sne sa neocitol vo väzení a nikto ho netĺkol palicou. Keď ráno vstal, vyhrabal svoju zabudnutú Bibliu a začal čítať. Vo svojom vnútri pocítil hlboký pokoj. Strach, zloba i nenávisť boli preč. A nikdy sa už nevrátil.

„Boh, ktorý bol tridsať rokov tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše.“ (Hans Balthasar)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

Balón

„A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.“ (1. Moj. 1, 14-18)

Predstavte si, že máte gumový balón. Vezmete si fixku a na balón nakreslíte bodky vzdialené od seba asi jeden centimeter. Čo sa stane so vzdialenosťou medzi bodkami, keď balón nafúknete? Ako sa balón napína, bodky sa od seba vzďaľujú. Vedci zistili, že niečo podobné sa deje vo vesmíre. Hviezdy sa od seba čoraz viac vzďaľujú. Je zrejmé, že vesmír sa rozpína, podobne ako balón plnený vzduchom.

Astronaut EdwinPowellHubble 1. januára 1925 vyhlásil, že vesmír je oveľa väčší, než sa dovtedy predpokladalo. Ukázal tiež, že sa rozpína, čo znamená, že ostatné galaxie sa od nás vzďaľujú. V roku 1929 zistil, že rýchlosť, ktorou galaxie ustupujú, sa zvyšuje úmerne ich vzdialenosti od nás (Hubbleov zákon) a vypočítal pomer medzi rýchlosťou a vzdialenosťou (Hubbleova konštanta).

Ak sa vesmír rozpína, musel byť v minulosti menší. Čím viac sa vrátime do minulosti, tým menší bol vesmír. Keď sa vrátime dostatočne ďaleko, vesmír sa scvrkne natoľko, že z neho zostane jeden takmer neviditeľný bod. Na základe toho vedci prijali hypotézu, že vesmír má svoj začiatok.

Najnepochopiteľnejšia vec na vesmíre je tá, že je pochopiteľný. Albert Einstein

Zdroj: O kráse človeka – Marcela Bieliková