Povrazolezec

„Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.“ (Jakub 2, 20-22)

Známy povrazolezec Charles Blondin prešiel ponad Niagarské vodopády prvýkrát 30. júna 1859. Kráčal po lane dlhom 400 metrov vo výške asi 50 metrov nad rozbesnenou vodou. Počas svojho života absolvoval tento prechod niekoľko stokrát. Raz to vraj dokonca urobil so zaviazanými očami. Usporiadatelia vyzývali divákov, aby sa prihlásili ako dobrovoľníci a dovolili Blondinovi, aby ich cez Niagarské vodopády preniesol na chrbte. Všetci síce verili, že by to dokázal, ale nenašiel sa nikto, kto by to chcel naozaj vyskúšať. Nakoniec sa do Blondinových rúk zveril len jeho agent a manažér. Pevne sa chytil povrazolezcových ramien a ten ho bezpečne preniesol na druhý breh.

Poznať Ježiša je pre vieru nevyhnutné, ale je to len začiatok. Je nutné dôverovať mu a úplne odovzdať život do jeho rúk.

„Naša viera sa posilňuje cvičením.“ (George Müller)

Zdroj: Kurzy pre život 2024

V mestskom parku sedela na lavičke starenka. Bola upravená, očividne spokojná, ruky zložené v lone. Skúmala okoloidúcich, ktorí sa náhlili po chodníkoch, holuby, ktoré tu a tam zobali medzi kamienkami, psa, ktorý za sebou ťahal svojho pána. Pozerala sa. Na ňu sa nepozrel nikto. Prišlo akési dievča. Bolo mladé, vyzeralo trochu bezočivo, malo roztrhané džínsy s veľkými dierami na kolenách a vlasy krikľavo zelené. Dievča sa rozhliadlo okolo seba a potom si sadlo na lavičku vedľa starenky. Obe mlčali. Zrazu starenka svojím slabým hlasom prelomila ticho:

„Máš odvážne zafarbené vlasy! A koľko náušníc máš na ušiach! Bolelo to, keď ti ich dávali?“
„Len trochu.“ Povedalo dievča.
Znovu zavládlo ticho.
Zdalo sa, že starká je zvedavá. Opýtala sa: „A ten klinec v líci – nebolí ťa pri jedení?“
„Nie.“
Ticho.
Opäť ho prerušila starenka. „Prečo to robíš?“
Dievča zdvihlo zrak: „Aby si ma všimli. Chcem, aby sa na mňa pozerali.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom jemne dodala: „A možno, aby ma trochu mali radi.“
Vrátilo sa ticho.
Po chvíli starenka povedala: „Zajtra prídem aj ja so zelenými vlasmi.“

autor: Bruno Ferrera

Skateboard

„Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.“(Prísl. 20,29)

Thomas Carroll stratil zrak ako dvojročný. Zriedkavý druh rakoviny na sietnici lekári diagnostikovali príliš neskoro. Keď mal desať rokov, postavil sa na skateboard. Napriek odhováraniu sa rozhodol, že adrenalínu na doske dá šancu. Dnes sa z vysokých rámp púšťa bez strachu a orientuje sa podľa sluchu.

Na rampu najradšej chodieva skoro ráno, keď ostatní ešte spia. Vtedy sa nemusí báť, že do niekoho narazí. Celé ihrisko patrí len jemu. „Stále počúvam zvuk koliesok, aby som zistil, či niečo nemám v ceste,“ povedal. Za sebou má mnoho pádov, rozbitých kolien a dokonca aj zlomených zubov. O tom, že by sa kvôli tomu vzdal svojej vášne, nikdy nepomyslel.

„Myslím si, že ľudia by si mali uvedomiť, že všetko, čo sa deje, má svoj dôvod a že vždy existuje spôsob, ako prekážky prekonať, ak to skutočne chcete,“ dodal odvážny športovec.

„Jediná vec je horšia ako slepota – mať zrak, ale nevidieť.“ (Helen Kellerová)

 

Zdroj: Kurzy na každý deň 2024

Modlitba

„Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá. Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.“ (Plač Jeremiášov 3, 25-26)

Keď sa G. G. McMillanová ocitla 11. septembra 2001 pod troskami Svetového obchodného centra, kládla si otázku: „Čo by na mojom mieste robila mama?“ Modlila by sa. A tak začala: „Bože, viem, že si tam. Nie vždy som v teba verila. Za mnohé veci som ťa obviňovala. Teraz ťa prosím, aby si mi pomohol.“ Keď otvorila oči, prenikal k nej slabý lúč slnka. Stmievalo sa. Na ďalší deň to vzdala. Vedela, že bez vody a jedla dlho nevydrží.

„Zrazu som počula, ako niekto volá moje meno. „Konečne ťa mám, Volám sa Paul.“ Chytil ma pevne za ruku a povedal mi: „Budeš v poriadku. Nenechám ťa zomrieť.“ opísala Genelle stretnutie s svojím záchrancom a strážnym anjelom.

Keď sa zotavila, chcela Paula vyhľadať a poďakovať mu. „V našom tíme nemá nikto meno Paul,“ vysvetľovali jej záchranári. Po neúspešnom hľadaní dospela k záveru, že to musel byť jej strážny anjel. V roku 2011 vydala knihu Anjel v troskách, v ktorej opisuje tento svoj zážitok.

„Odvaha nepodlieha panike, ale sa modlí; nenarieka, ale verí; neochabuje, ale počúva.“ (Max Lucado)

 

Zdroj: Kurzy pre život 2024

Musím sa najprv pomodliť

„Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. (Žalmy 62,9)

Malé dievčatko muselo v nemocnici podstúpiť ťažkú a nebezpečnú operáciu. Keď malú pacientku položili na operačný stôl, prv ako začali s operáciou, lekár sa jej prihovoril takto: „Predtým, ako urobíme, aby si bola zdravá, musíš tu zaspať.“

Týmito slovami ju pripravoval na narkózu. A malá pacientka na to odpovedala: „Dobre. Ale keď mám zaspať, , musím sa najprv pomodliť, ako to robievam doma pred spaním.“ A pomaličky si na operačnom stole kľakla a vlastnými slovami sa modlila: „Milý Ježiš, teray mám zaspať. Daj mi taký spánok, aby ma títo dobrí ujovia a tety uzdravili. Pomáhaj im, aby som sa zo spánku prebrala zdravá a svieža. A poteš, Ježiš, moju mamičku aj otecka.“

V tej chvíli sa oči prítomných lekárov a sestier zarosili slzami. Ako keby sa čosi dotklo ich sŕdc. Jeden z lekárov neskôr povedal: „Večer po tej operácií som sa po tridsiatich rokoch prvý raz pomodlil. Odvtedy sa modlievam každý deň, a to takým spôsobom, ako naša malá pacietka na operačnom stole; na kolenách, nahlas a vlastnými slovami. Odvtedy som iným človekom.“

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Matúš 5, 16)

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes (zamyslenie na každý deň) – Bohumil Kern