Múdrosť sveta

„A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.“ (1. Kor. 13, 13)

Stará rozprávka hovorí o mladom vedychtivom kráľovi, ktorý si zavolal k sebe všetkých učencov svojej ríše a poveril ich osobitnou úlohou. Mali pre kráľa spísať všetky múdrosti sveta. Po štyridsaťročnom úsilí predložili kráľovi výsledok – tisíczväzkové dielo. Kráľ, ktorý medzitým zostarol a už mal šesťdesiat rokov, povedal: „Tisíc kníh už neprečítam. Skráťte to a obmedzte sa iba na to podstatné!“ Učenci pracovali ďalších desať rokov a dejiny ľudstva zhrnuli do sto zväzkov. Na to kráľ povedal: „Aj to veľa. Veď mám už sedemdesiat rokov! Napíšte iba to podstatné.“

A tak učencom nezostávalo nič iné, než sa znovu pustiť do usilovnej práce. Zhrňovali, zovšeobecňovali, obmedzovali sa iba na to najdôležitejšie, až napokon dali dohromady jednu knihu. Ale v tom čase bol už kráľ na smrteľnej posteli. Chcel sa z práce svojich vedcov konečne dozvedieť aspoň to najzávažnejšie. Predstúpil teda vedúci skupiny mudrcov a zhrnul najpodstatnejšie z celej histórie ľudstva do dvoch viet: „Žili, trpeli a umierali. Čo však stále platí a zostáva – je láska.“

„Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony.“ (Aristoteles)

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Raňajky

„Spravodlivý z viery bude žiť.“ (Rim. 1, 16)

George Müller sa usmieval a pozeral cez okno na osemročnú Abigail, ako sa spokojne hrá v záhrade. Zrazu ktosi zaklopal na dvere. Vošiel vedúci prvého sirotinca. „Nerád vám to hovorím, pán Müller, ale niečo sa stalo. Deti čakajú na raňajky a v dome niet ani kúsok chleba. Čo im mám povedať?“

„Pozriem sa na to. Dajte mi chvíľu čas,“ povedal a vyšiel von do záhrady. „Abigail, poď sem. Chcem, aby si videla, čo Pán Boh urobí,“ povedal jej a voviedol ju do jedálne.

Vnútri stálo tristo detí za stoličkami. Na stole pred každým dieťaťom bol tanier, hrnček a príbor. Ale žiadne jedlo. „Kde je jedlo?“ pošepky sa ho spýtala.

„Pán Boh sa postará,“ povedal jej potichu George. Potom oslovil deti: „Deti, nemáme veľa času a nechcem, aby ste prišli neskoro do školy. Pomodlíme sa spolu.“ Deti sklonili hlavy a George sa modlil: „Drahý Bože, ďakujeme ti za jedlo, ktoré nám dnes pošleš. Amen.“ Pozrel na deti a usmial sa. „Môžete si sadnúť,“ dodal. Nevedel odkiaľ príde jedlo, za ktoré práve poďakoval. Vedel však, že Boh deti nesklame.

O chvíľku všetkých tristo detí poslušne sedelo za svojimi prázdnymi taniermi. Len čo sa hluk v jedálni utíšil, ozvalo sa klopanie na dvere. George šiel otvoriť – vo dverách stál pekár a v rukách držal plech s čerstvým voňavým chlebom.

„Pán Müller,“ začal muž, „v noci som nemohol spať. Rozmýšľal som, že dnes ráno asi budete potrebovať chlieb a že mám vstať a upiecť ho pre vás. Tak som o druhej vstal a upiekol tri celé dávky. Dúfam, že vám bude stačiť.“ George sa naširoko usmial. „Pán Boh nás dnes cez vás požehnal,“ povedal a vzal od pekára plech s chlebom. „Na voze sú ďalšie dva plechy. Prinesiem ich,“ odvetil pekár.

O pár minút si už deti pochutnávali na čerstvo upečenom chlebe. Znovu niekto zaklopal. Bol to mliekar. „Potrebujem pomoc, pane. Zlomilo sa mi koleso na voze práve pred vaším domom. Musím zložiť náklad, aby som ho mohol opraviť. Mám na ňom desať kanví. Budú vám stačiť?“ Potom pozrel na siroty, ktoré sedeli pri stoloch, a zvolal: „Zadarmo, samozrejme. Len si ich rýchlo príďte vziať, lebo kým ich nezložím, nemôžem opraviť koleso!“

George poslal dvadsať starších detí pre kanvy s mliekom. O chvíľu sa už rozdeľovalo v kuchyni. Každé dieťa dostalo plný hrnček a dokonca sa aj zvýšilo.

George odviedol Abigail späť do záhrady. Vedel, že bude rozmýšľať o tom, čo práve videla. O niekoľko týždňov jej mama povedala Georgovi, že Abigail končí každú svoju modlitbu slovami „…tak, ako si to urobil pre Georga Müllera. Amen.“ Georga to potešilo. Práve o to mu šlo, aby Abigail videla, že Boh odpovedá na modlitby.

„Skúšky trénujú našu vieru a učia nás, ako sa modliť.“ (A. Simpson)

Zdroj: Dobré ránko

Balvan

„A tvoja spravedlivosť, ó, Bože, sahá až na výsosť. Ktože je rovný tebe, Bože, ktorý činíš také veľké veci?! Ty, ktorý si nám bol dal vidieť mnohé a veľké súženie a zlé veci, zase nás oživíš a zase nás vyvedieš z priepasti zeme.“ (Žalm 71, 19-20)

Aron Ralston sa vydal do národného parku Canyonlands v Utahu na túru. Počas zostupu sa nad ním uvoľnil balvan a padol mu rovno na ruku. Pravá ruka zostala pod kameňom zakliesnutá. Nikomu nepovedal, kam odišiel. Nemal telefón, ktorým by si zavolal pomoc. Uväznený v rokline sa po piatich dňoch lúčil so životom. Keď sa na šiesty deň zobudil, že ruka sa začala kvôli nedostatku krvi rozkladať. Vtedy mu napadlo, že by si ju nemusel odrezať, ale zlomiť krútením proti paži. Z hadičky na flaši vyrobil škrtidlo a zastavil si krvný obeh. Vreckovým nožíkom si prerezal kožu a svaly a kliešťami precvakol šľachy. Tepny nechal nakoniec. Keď sa oslobodil, vyliezol zo štrbinového kaňonu a zlanil dolu 65 m vysokým útesom. Bol na slobode. Dehydrovaný, bez jednej ruky a s veľkou stratou krvi. V takom stave ho našli turisti z Holandska, ktorí mu ihneď zavolali pomoc. Film „127 hodín“ je dráma o prežití tohoto horolezca.

„Tvoj život môže zmeniť jediná sekunda. Len nikdy nevieš, ktorá.“ (Anonym)

 

Zdroj: Kurzy pre život 2024

Božie načasovanie

„Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?“ (Žalmy 89, 47)

Pre ľudskú povahu je prirodzená netrpezlivosť. Človek nechce stáť v rade pri pokladni alebo sedieť v čakárni a premýšľať, kedy bude zavolané jeho meno. Je pre neho frustrujúce, keď posiela e-mail a potom musí čakať na odpoveď. A keď musíte čakať na výsledok testu, ktorý určí váš osud – desať minút sa môže javiť ako celá večnosť! Ale verte, že Božie načasovanie je dokonalé, pretože koniec koncov On je Stvoriteľom aj času! On sám pozná koniec od začiatku aj to, čo je pre nás najlepšie. Vie aj to, kedy sú naše srdcia pripravené prijať požehnanie, ktoré pre nás pripravil. V knihe Kazateľ 3, 11 je napísané: „Vo svojej dobe urobil všetko krásnym. Do ich sŕdc vložil večnosť, až na to, že nikto nemôže vystihnúť dielo, ktoré Boh robí od začiatku do konca.“

Nie je našou úlohou „poznať“ budúcnosť. Našou úlohou je „dôverovať“ Bohu, že urobí to, čo je pre nás najlepšie. Božie slovo jasne ukazuje, že načasovanie človeka a načasovanie Boha je úplne odlišné! V 2. Petrovom liste 3, 8 je napísane: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné; že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“

To najlepšie, čo musíte urobiť, je dôverovať Bohu vo všetkých veciach – áno, zahŕňa to aj Jeho dokonalé načasovanie!

„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom.“ (Kazateľ 3, 1)

 

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes – Zamyslenie na každý deň

Aby bolo s vami dobre

„Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (1. Tim. 4,12)

„Je príjemné byť dôležitý, ale dôležitejšie je byť príjemný.“ (R. Federer) Hovorí to o tom, že láskavosť je znakom muža veľkého, nezdvorilosť malého…a pretože veľkou kvalitou človeka je slušnosť a zdvorilosť, dôležitejšie ako to, či je obľúbený a je mu dobre, je pre neho to, či je s ním dobre.

Preži aj ty ďalší deň tak, aby si bol príjemným spoločníkom a bolo s tebou dobre, a vôbec pri tom nemusíš vyzerať dôležito.

„Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1. Petrov list 1, 13-16)

 

Zdroj: Večnosť sa začína už dnes – Zamyslenia na každý deň