Ja som chlieb života

Jn 6,60.66. – „Vtedy mnohí z jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá
je táto reč, kto ju môže počúvať?… Odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli
a nechodili viac s ním.“

V Biblii sú texty, ktoré treba chápať doslovne (väčšia časť Písma), sú texty,
ktoré treba brať symbolicky (kniha Daniel, Zjavenie Jána – symboly sú
vysvetlené v iných častiach Biblie), sú podobenstvá, ktoré na známych
skutočnostiach zo života (z prírody) vysvetľujú pre nás ťažko pochopiteľné
skutočnosti napr. Božie kráľovstvo, posledný súd.
Židom bola známa aj obrazná reč, ktorú bežne požívali v určitých situáciách
(u nás sa napr. používa výraz: tečie mu do topánok, má kamenné srdce, a pod.)
Jn. 6,60.66. – „Vtedy mnohí z jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá
je táto reč, kto ju môže počúvať?… Odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli
a nechodili viac s ním.“
Čo bolo také náročné na pochopenie, že sa „mnohí“ učeníci odrazu rozhodli
odísť od Ježiša, o čom to Ježiš hovoril, že sa títo učeníci pohoršili hoci videli
ako urobil množstvo zázrakov?… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2012.07-Ja som chlieb zivota-Jn 6,60.66

 

Jan 1,16.17 – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (Roh)

 

1. Keď dostaneme niečo – nejaký tovar alebo službu – za niečo (nie za peniaze) hovorí sa tomu ľudovo výmenný obchod. Platí takýto výmenný obchod aj v duchovnej oblasti, tak ako o tom píše ap. Ján?

Jan 1,16.17 – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali (prijali – SEP), a to milosť za milosť.

Keďže milosť dostávame od Pána Boha zadarmo. Myšlienka „milosť za milosť“ v zmysle dar za dar znie nebiblicky; Božia milosť by sa tým pádom stala predmetom výmeny, obchodu a už by vôbec nebola zadarmo, ako je to uvedené na mnohých miestach v Biblii; napr. Zj. 22,17 – „Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života!“

 

2. To správne, teda biblické vysvetlenie musíme hľadať v Písme na obdobných výrazoch, ktoré sú jasne a zrozumiteľne podané.

2a) Ap. Ján vo svojom liste píše (1 Ján 4,19) „My milujeme, lebo on nás miloval ako prvý“. Keď niekto prejavuje milosrdenstvo a ochotu odpúšťať, nerobí tak z vlastnej vôle, ale pod vplyvom Božieho Ducha, ktorý ho oslovuje. Pretože ľudské srdce je od prirodzenosti chladné, tvrdé a neláskavé – (Jer.17,9.) „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná?“

 

E. G. Whitová ide na koreň veci. V knihe Myšlienky z hory blahoslavenstva (MB) (28-31) píše „Zdrojom všetkého milosrdenstva je Boh. Jeho meno je „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“ (Ex. 34,6-7). Nezaobchádza s nami podľa toho, ako si zaslúžime. Nepýta sa, či sme hodní jeho lásky, ale zahŕňa nás bohatstvom svojho zľutovania, aby sme sa jej stali hodnými. Nie je pomstivý. Nechce trestať, ale zachraňovať. Aj prejavy prísnosti v jeho opatreniach slúžia na záchranu hriešnikov“.

Prvotným zdrojom milosrdenstva vo vesmíre je Boh.

 

2b) Ako sa „obyčajný hriešnik“ stáva milosrdným teda znovuzrodeným hriešnikom? Ap. Pavol v liste Fil 4,19 píše „Môj Boh vám dá všetko, čo potrebujete, podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša“.

E.G. Whitová v knihe MB hovorí to isté slovami „Kto odovzdáva svoj život Bohu, aby mohol slúžiť jeho deťom, spája sa s Vládcom všetkých zdrojov vo vesmíre. Jeho život je spätý s Bohom zlatou reťazou nezmeniteľných zasľúbení. Boh ho neopustí v súžení ani v nedostatku“.

 

2c) Ako sa prejavuje takýto milosrdný hriešnik – znovuzrodený kresťan v praktickom živote?

Milosrdní sú tí, čo prejavujú súcit s chudobnými, trpiacimi a utláčanými.  Kto žije s Kristom (chodí s Bohom), ten sa snaží naprávať a nie odsudzovať, povzbudzovať nie kritizovať. Kristus prebývajúci v ľudskom srdci je zdrojom dobročinnosti a milosrdenstva.

 

2d) V blahoslavenstvách (Mt. 5,7) sa dočítame, že „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva“ (SEkP), „Šťastní sú milosrdní, lebo aj Boh bude k nim milosrdný.“(preklad NPK) Po predchádzajúcom vysvetlení to už nevyzerá, ako „výmenný obchod“. Pán Boh ako zdroj milosrdenstva a dobroty robí ako prvý iniciatívny krok k hriešnikovi – ponúka milosť, milosrdenstvo. My ho môžeme prijať alebo odmietnuť.

Keď hriešnik prijíma Božiu ponuku, otvára sa pôsobeniu Ducha Svätého,  stáva sa milosrdným a prejavuje svoje milosrdenstvo navonok vo vzťahu k svojim blížnym. Následne milosrdný kresťan dostáva ďalší prídel milosrdenstva, pokoja a spokojnosti; funguje tu princíp: čo si zasial, to aj zožneš.

 

3. S podobným princípom „niečo za niečo“ sa stretneme aj v modlitbe Otče náš; Mt. 6,9-15 – „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!…“ Po skončení modlitby Ježiš dodáva: „Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich prestúpenia, ani váš nebeský Otec neodpustí vaše poklesky“ 

Máme odpúšťať svojím vinníkom, aby aj nám Pán Boh odpustil? Na prvé počutie to znie ako „výmenný obchod“. No aj v tomto prípade Pán Boh prichádza s ponukou odpustenia ako prvý.

Ef 4,32. „Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi“, Rim. 5,8 – “Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

E. G. Whitová (MB 117) píše, že „Božie odpustenie môžeme prijať len vtedy, keď sme sami ochotní odpustiť vinu iným. Boh nás k sebe priťahuje svojou láskou. Len čo sa táto láska dotkne nášho srdca, prebudí v nás lásku k ostatným ľuďom“.

„Kto nie je ochotný odpúšťať, pretrháva jediné spojenie, ktorým môže dostať milosť od Boha. Nesmieme sa nazdávať, že ľuďom, ktorí nám ublížili, sme oprávnení odmietnuť odpustenie, kým sa nám neospravedlnia. Či sa pokoria, vyznajú a prežijú pokánie, to je nepochybne ich vec, my však máme byť milosrdní k všetkým, čo sa voči nám previnili, či svoju vinu uznajú, alebo nie.

 

4. Na základe predchádzajúceho výkladu môžeme interpretovať aj úvodný verš s výrazom „milosť za milosť“.

Jan 1,16. – „A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť.“

Sám Hospodin sa predstavuje Mojžišovi ako (Ex. 34,6.7) „…Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“

Uvedené Božie vlastnosti predstavujú Boží charakter, inak nazvaný aj plnosťou Ježiša Krista. Z jeho plnosti brali najprv tí, čo počas troch rokov boli dennodenne pri prameni života, z ktorého prúdilo svetu všetko požehnanie! Ján hovorí, že všetci sme prijali z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, odpustenia, aby sme každý tento dar prezentovali vo svojom živote.

 

5. Príklady z Biblie

Ap. Pavol priznáva, že to čím je a za všetko dobré, čo sa mu v živote podarilo vďačí Božej milosti – mocnému pôsobeniu Ducha Svätého. 1.Kor.15,10 „Ale milosťou Božou som, čo som, a jeho milosť, mne preukázaná nebola nadarmo, ale som hojnejšie pracoval než oni všetci, avšak nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“ Ale ap. Pavol nebol jedinou bytosťou na koho pôsobila Božia milosť.

Kráľ Nabuchodonozor v knihe Dan. 4,34 hovorí „Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.“

 

Brať z plnosti Ježiša Krista nebolo výsadou len pre spomínané historické postavy, Božích mužov a ženy. Táto prednosť brať z Božieho prameňa dar milosti, milosrdenstva, zhovievavosti, odpúšťania, vernosti je pripravená pre každého z nás, veď  Kristova plnosť je nevyčerpateľná a navyše je ponúkaná zadarmo. Ale nie len to. Ježiš Kristus chce na nás aj naďalej pracovať (ak mu to dovolíme) a posiela nás podľa obdarovania, konať dielo záchrany pre našich blížnych v zmysle v. Jan 20, 21. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.

 

Záver:

Milosť, odpustenie a zmierenie s Bohom nie je odmenou za naše skutky. Boh nám to nedáva za naše zásluhy, ale ako dar na základe Kristovej dokonalej spravodlivosti. Od samého začiatku našej cesty k Bohu nás musí viesť zásada, že ak prijímame milosť, milosrdenstvo, odpustenie od Boha, musíme ju zjavovať aj iným.

Podobenstvo o 10 pannách

Jedného dňa, na konci Ježišovho verejného pôsobenia sa ho jeho učeníci
pýtali: „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu
a skončenia tohto sveta.“ (Mat. 24,3.) Keď im dal na to odpoveď, pokračuje
rozprávaním podobenstiev O vernom a nevernom sluhovi, O desiatich
pannách, O hrivnách (talentoch). Celý oddiel končí popisom posledného
súdu. Ja sa chcem teraz zaoberať príbehom o 10 družičkách. Je uvedený
v Ev. Mat. 25,1-12.
Určite ste toto podobenstvo čítali veľa krát, mňa však zaujal jeden moment,
o ktorom sa v súvislosti s týmto podobenstvom tak často nehovorí.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2012.02-Podobenstvo o 10 pannách-Mt 25,1-12

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“

Dôvodov na radosť môže byť viacej – niekomu sa podarí dokončiť nejaký projekt, iný sa raduje z dobrého jedla alebo stretne starého priateľa …
Je takto prejavená radosť aktuálna aj pre kresťanov, alebo sa týka len neveriacich, môžeme sa resp. máme sa ako kresťania radovať len z duchovných vecí ?
Pri stretnutí s jednou známou ma prekvapil jej výrok: Veď kresťania sú jediní ľudia, ktorí majú dôvod na radosť, lebo budú zachránení Ježišom.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V Biblii je viac ako 220 uvedený výraz radosť, radovať sa, radostný.
V SZ časti Biblie sa dočítame o troch oblastiach života, ktoré boli úzko späté s radosťou či plesaním:
a) v časti Dt. 14,22-26 sa píše o prinášaní desiatkov Hospodinovi v.26 „Za peniaze kúp všetko, čo sa ti zažiada: dobytok a ovce, víno alebo opojný nápoj a všetko, čo sa ti zachce, a jedz tam, pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty i tvoja domácnosť.“ Radovať sa, veseliť sa pred Hospodinom znamenalo mať účasť na bohoslužbe spojenej s obetovaním.
b) V 1. Kraľ. 1,39-40. sa píše o korunovácii – „Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.“ Obdobne 1.Pa. 29,22.
c) Okrem týchto príkladov sú radostné prejavy v SZ spojené aj so sviatkami.
Mnohé texty v žalmoch potvrdzujú, že služba Hospodinovi by mala byť radostná Žalm 100,2 – „S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“, Žalm 98,4. – „Pokrikujte Hospodinovi s radosťou celá zem! Volajte hlasite, plesajte a spievajte žalmy.“
V NZ radosť prechádza často do duchovnej oblasti.
d) V podobenstvách u Luk. 15. kap. je radosť pri nájdení stratených vecí – (podobenstvá o stratenej ovci, stratenej minci, stratenom synovi) obrazom radosti v nebi nad jedným hriešnikom, ktorí robí pokánie.
e) Sedemdesiati učeníci sa vracajú z misie zvestovania Božieho kráľovstva celý naradostení, lebo sa im poddávali aj démoni. Ale Pán Ježiš usmerní ich radostné emócie Lk. 10,20 – „Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

O akej oblasti radosti hovorí apoštol Pavol v texte 1.Tes. 5,16-18 „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“?
Z kontextu vyplýva, že apoštol Pavol píše list do zboru v Tesaloníke (Solúnu). Zbor bol veľmi mladý – založený 2 – 3 roky dozadu. Tesalonickí kresťania potrebovali ešte dozrieť vo viere. Mali určité nejasnosti v otázke Kristovho druhého príchodu. Apoštol Pavol na záver listu robí krátku rekapituláciu a povzbudzuje členov zboru na ceste s Ježišom do nebeského kráľovstva (5. kap.) a tu pripomína aby sa „stále radovali, neprestajne modlili a za všetko boli vďační“
Radosť kresťana je spojená s nájdením nebeského kráľovstva, s istotou, že jeho meno je zapísané v knihe života a z duchovného spoločenstva s veriacimi.
To, čo robí túto aktivitu problematickou je slovíčko „stále“ podobne ako pri modlitbe „neprestajne“. Dá sa stále radovať resp. modliť? Ako sa to dá resp. čo tým apoštol Pavol myslí?
Nie je to radosť vyplývajúca z vonkajších okolností, z materiálneho zabezpečenia, bezproblémového života, aj keď toto môže a často krát aj spôsobuje radosť.
Apoštol Pavol píše, že naše vnútorné postoje nemusia byť závislé od vonkajších podmienok. Radosť kresťana nie je niečím náhodným, je to jeho životným štýlom, je založená na presvedčení, že Ježiš Kristus je mojím Pánom, že je mojím Obhajcom na nebeskom súde, že sa ma zastane, a že počíta so mnou vo svojom kráľovstve.
Radosť je poznávacím znakom človeka chodiaceho s Kristom. Je to radosť z toho, že ma Ježiš pozná, a predsa ma prijal a stále prijíma. To sa potom prejaví aj vo vzťahu k druhému človeku ako jedinečnej bytosti, ktorá si zaslúži lásku, pochopenie a prijatie. Táto radosť však vie aj o nešťastí a zlyhaní toho druhého.
Stála radosť je resp. mala by byť jednou z charakteristík obrátených – znovuzrodených kresťanov.
Elen G. Whitová hovorí, že – Kresťania sú jedinou skupinou ľudí, ktorí majú dôvod na radosť, ostatní sa radujú, lebo nevedia, čo ich čaká.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V ďalšej časti textu nás apoštol Pavol nabáda, aby sme sa neprestajne modlili. Iste modlitba je dôležitá, ale nedá sa modliť 24 hodín denne.
Čo týmto výrazom „neprestajne“ apoštol Pavol myslí?
Neprestajne nie je len časový údaj, skôr je to v tom, že nezostáva v mysli alebo v srdci nič, čo by nemohlo byť predložené Pánu Bohu. Neustála modlitba predovšetkým znamená, že človek je trvale nasmerovaný na Boha. (je to podobné ako s trvalou radosťou – je to presvedčenie, že Ježiš Kristus je stále so mnou). Neustála modlitba je skôr modlitebný postoj (nie však zopnuté ruky), ktorý vychádza z vedomia úplnej závislosti od Boha, z jeho prítomnosti v nás a z rozhodnutia bezpodmienečne ho počúvať.
Modlitba a radosť spolu súvisia. Modlitba obnovuje radosť a dáva silu veriť, povzniesť sa nad to, čo vidno, čo pred nami stojí ako obrovská hora a tešiť sa z neviditeľného.

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
Obyčajne ďakujeme za dobré veci, za dobré správy, za pomoc, za povzbudenie. Ďakovali sme aj za zlé veci, ktoré sa nám prihodili v živote? Pravdepodobne nie. Prečo nám teda apoštol Pavol hovorí, že máme ďakovať za všetko, za každých aj nepriaznivých okolností? Podobný texte nájdeme aj žalmoch napr. Žalm 42,12 „Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“
1) Toto doporučenie je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh určite nechce, aby sme mu ďakovali za niečo, čo by nám škodilo. Avšak aj v ťažkej situácii môžeme byť Bohu vďační za to, aký je a za všetko dobré, čo je schopný pre nás urobiť aj ťažkých chvíľach.
2) Pavlovo napomenutie „za všetko ďakujte“ je hradbou proti nariekaniu, sťažovaniu sa, reptaniu – pretože máme byť začo vďační. V živote prijímame viac, než si vôbec vieme predstaviť a to je vážny dôvod na to, aby sme tieto výzvy prijali a naplnili ich v svojich životoch.
Záver:
Apoštol Pavol sa vo svojich listoch často zaoberá teologickými problémami, ale svoje posolstvo vždy končí praktickou aplikáciou t.j. napomenutím alebo povzbudením, alebo dobrou radou, pretože správna teológia by mala viesť k správnemu konaniu. Aj v liste do Tesalonik píše o povzbudení, ktoré sa dajú ľahko zapamätať. Sú to radosť, modlitba a vďačnosť, tri veci, ktoré sú charakteristické pre obráteného kresťana, sú Božou vôľou pre každého kresťana.
Naša radosť, modlitby a vďačnosť Bohu by nemali byť závislé od našich pocitov ani od okolností, v ktorých sa práve nachádzame. Ak máme poslúchať tri príkazy – stále sa radovať, nepoľaviť v modlitbách a byť za všetko vďační – často budeme musieť zaprieť svoje prirodzené sklony. Keď sa však vedome rozhodneme počúvať Boha a plniť Božiu vôľu začneme ľudí vidieť z nového zorného uhla a bude pre nás ľahšie byť šťastnými, radostnými a vďačnými bez ohľadu na okolnosti aké nastanú v roku 2012.

– Ex. 15,17. – „Dovedieš ho (Hospodinov ľud) a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili.“

Úvod – Dobré ránko – 15.5.2011 – List vo fľaši

Richard M. a Jo Ann Davidsonovci – BT2011 v Hrabove téma svätyňa

– čo má svätyňa spoločné s naším budúcim domovom?

– Čo by ste si želali od P.B., ak by ste mali len 1 možnosť? Akú otázku mu položiť?

– čo si žiadal Dávid ?

Žalm 27,4. – „Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.“

Žalm 23,6. – „Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“

– pre Dávida bola svätyňa resp. dom Hospodinov srdcovou záležitosťou, preto chcel Dávid postaviť Hospodinovi príbytok – 2.Sam. 7,1-2 – „Keď už kráľ býval vo svojom dome a Hospodin mu doprial pokoja od všetkých jeho okolitých nepriateľov, kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi.“

– Hospodin ho však napomenul: 1.Pa.22,8. – „… Prelial si mnoho krvi a viedol si veľké boje. Nepostavíš môjmu menu dom, pretože si prelial predo mnou mnoho krvi na zem.“

– Hospodin mu oznámi že „príbytok“ pre Hospodina postaví jeho potomok

– keď teda Dávid zistil, že on sám nebude môcť vybudovať Hospodinov dom, začal zhromažďovať materiál (zlato, striebro, drevo, kameň, bronz, železo, drahokamy,..), pripravil kňazov a učiteľov, 288 spevákov, 4000 muzikantov, Dávid vymyslel aj nové hudobné nástroje….

– nie len Dávid mal svätyňu v úcte

– Mojžiš venuje svätyni 50 kapitol

– Ján v Zjavení popisuje 7 scén, ktoré  sú zamerané na svätyňu

– aj adventní priekopníci mali pozornosť upriamenú na svätyňu

– je aj pre nás dnes svätyňa dôležitá, alebo je to niečo čo bolo v minulosti spojené s obetným systémom a pre nás to má skôr historický význam, aby sme lepšie pochopili minulosť Izraelského ľudu?

– ako to bolo medzi P.B. a jeho stvorenstvom pred ich pádom do hriechu ?

– Jer. 17,12 – „Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne.“ (SEP) – text hovorí, že svätyňa existovala od počiatku, ešte pred pádom do hriechu

– žalospev nad kráľom Týru Ez. 28,13.14. – „Bol si v Božej záhrade, v Édene, rozličnými drahokamami bol si pokrytý: … Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal.“

Job 1,6. –„Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan.“

– svätyňa v nebi bola od počiatku a princípy, ktoré vidíme u pozemskej svätyne boli a sú aj v nebeskej svätyni – hovoria o tom hore uvedené verše => P.B. chce bývať so svojím stvorenstvom

– prvá zmienka o svätyni v Biblii – zasľúbenie do budúcna (Mojžišova Pieseň)

– Mojžišova pieseň – Ex. 15,17. – „Dovedieš ho (Hospodinov ľud) a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili.“

– svätyňa = vytvorená Božími rukami, Boží príbytok, kde bude prítomný – privedený Hospodinov ľud (Boží ľud)

– verš nehovorí len o svätyni, ale naznačuje že to bude Boží príbytok spolu so svojím ľudom t.j. P.B. mal/má záujem byť, prebývať uprostred svojho ľudu    –  je to tak?

– čo hovorí Hospodin, keď prikázal Mojžišovi postaviť svätostánok

Ex. 25,8. – „Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich.“

P.B. chce bývať so svojim ľudom už tu na zemi

– svätyňa je symbolom Božej prítomnosti na zemi, centrom bohoslužby, miestom stretávania sa Boha so svojim ľudom – bohoslužby a v (SZ) aj centrom obetného systému, ktorý symbolizoval plán záchrany

– čo obsahovala pozemská svätyňa: (EGW PP 352-353)

– posvätný chlieb sa predkladal Hospodinovi ako stála obeť – predstavoval skutočnosť, že človek je svojimi telesnými aj duševnými potrebami závislý od Boha – telesný i duševný pokrm = Chlebom života je J.K.

– sedemramenný svietnik – svetlo = svetlom sveta je J.K.

– kadidlový oltár – dym z kadidla, ktorý sa vznášal k Bohu s modlitbami Izraela symbolizuje Kristove zásluhy, jeho príhovor za ľudí i jeho dokonalú spravodlivosť

–truhlu zmluvy s kamennými doskami, na ktorých bol napísaných BZ – 10BP boli základom zmluvy medzi Bohom a Izraelcami – zákon vyjadroval Boží charakter

– zlatý vrchnák nazývaný zľutovnica bol na truhle zmluvy a po oboch stranách boli na ňom zlatí cherubi; každý z nich mal jedno krídlo rozpäté nahor a jedným si zakrýval telo na znamenie úcty a pokory – tým bola zvýraznená úcta nebešťanov k Božiemu zákonu a aj ich záujem o plán vykúpenia =

– BZ – 10BP vynášal rozsudok smrti nad hriešnikom, ale nad zákonom bola zľutovnica, nad ktorou sa zjavovala Božia prítomnosť a z ktorej kajúcemu a po zmierení túžiacemu hriešnikovi prichádzalo odpustenie.

– ako fungovala pozemská svätyňa?

–obeť za jednotlivca – kajúcny hriešnik priviedol svoju obeť (ovečka) k dverám svätostánku – predsieň, položil ruku na hlavu obet. zvieraťa a vyznal svoje hriechy; tým svoje viny symbolicky preniesol na nevinnú obeť; keď potom zviera sám zabil kňaz preniesol krv do svätyne a kropil ňou pred oponou, za ktorou, bola truhla zmluvy so zákonom, ktorý hriešnik prestúpil; týmto obradom sa hriech prostredníctvom krvi obrazne dostal do svätyne

– denné obetovanie baránkov (tzv. ustavičná zápalná obeť) malo naučiť ľudí, že neustále potrebujú Boha a že od neho závisia

– len Boh môže darovať odpustenie hriechov,

– len Boh nás môže svojou milosťou prijať za svoje deti,

– celý obetný systém symbolizoval plán spásy – smrť J.K.

– (EGW-PP 353-354) každodenné obetovanie baránkov nemalo byť len formálnym rituálom, mal to byť čas, keď sa veriaci zhromaždili pred svätostánkom a rozjímali. Skôr ako prostredníctvom kňaza a jeho bohoslužby prišli do Božej prítomnosti, spytovali si svedomie a vyznávali svoje hriechy. Obrátení tvárou k svätyni sa spoločne ticho modlili. Ich prosby sa s vôňou kadidla vznášali k Bohu a ich viera sa utiekala k zásluhám Vykupiteľa, ktoré znázorňovala zmierna obeť.

– význam svätostánku (IPB 176-178)

– Hlavný význam svätostánku – svätyne

Ex. 29, 43-46. – „Tam sa budem stretať s Izraelcami; bude to miesto posvätené mojou slávou. Posvätím aj svätostánok i oltár; Árona i jeho synov si vysvätím na kňazskú službu. Prebývať budem uprostred Izraelcov a budem ich Bohom. Poznajú, že ja, Hospodin, som ich Bohom, ktorý som ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval uprostred nich; ja som Hospodin, ich Boh.“

Pán v svojej sláve skutočne prišiel prebývať medzi svoj ľud a urobil všetko preto aby bol ich Bohom

– Hospodinovi nešlo len o obete a zápaly, chce bývať so svojím ľudom

(zamýšľaný 3. chrám v Jeruzaleme na chrámovej hore)

– mení to trošku pohľad na SZ svätyňu – dom Hospodinov

Aplikácia do života :

– ako si predstavujete svätyňu v budúcnosti, bude ešte vôbec?

– kde budú bývať vykúpení zo zeme (niekde v samostatných chalúpkach mimo hlavného diania, mimo Božieho trónu, alebo v prepychovom paláci.?

– čo hovoril J.K. keď sa pripravoval na odchod k svojmu Otcovi?

Ján 14,2. – „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“

– J.K. hovorí o príbytkoch v dome svojho Otca,

– dom neb. Otca je jeden, ale príbytkov je mnoho

– dom už existuje ale aj príbytky už ako keby boli „skoro hotové – „ hrubá stavba“ ešte nie sú „skolaudované“

– možno to, čo ešte chýba na príbytku je vizitka s našim menom

– je veľmi odvážne nazvať miesto, o ktorom hovorí J.K. ako dome svojho Otca „svätyňou“ alebo Novým Jeruzalemom

– jediná existujúca svätyňa je teraz v nebi a J.K. tam súži ako náš Obhajca…

Zid. 9, 11.24 – „Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,… Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca.“

– dnes môžeme povedať že J.K. je ako veľkňaz v nebeskej svätyni a koná pre nás službu zmierenia

– keď sa skončí v nebi vyšetrovací súd, niečo sa zmení, ale princíp zostáva

Ján 14,2. – „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“

– prečo príde J.K. pre svojich, keď im pripraví príbytky?

– chce bývať s nimi, bez nich by v nebi niečo, niekto chýbal/o, bolo by mu bez nich smutno, veď kvôli nim prišiel na túto zem, aby ich vykúpil

– Ján 17,24. –„Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu,…“

– aj pre nový Jeruzalem bude platiť, že P.B. chce bývať so svojim ľudom?

– čo má Nový Jeruzalem a svätyňa spoločné

Zj. 21,116. – „Mesto je postavené do štvorca, jeho dĺžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké.“ –   svätyňa svätých mala tiež podobu kocky (10 resp. 20 lakťov)

Zj. 21,3. – „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi,…“

Zj. 21,22.23. – „Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou.„

– Nový Jeruzalem, neobsahuje chrám, chrám nahrádza prítomnosť P.B. a J.K (Boh Otec a Baránok)

– P.B. chce bývať so svojim ľudom

– Hospodin hovorí Iz. 56,7. – „..lebo môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Mt.21,13-14. – „a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, (pre všetky národy Mk 11,..) ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich.“

– J.K. pri vyčistení chrámu hovorí: Dom môj sa bude volať domom modlitby – čo znamenalo že na tomto mieste sa veriaci mali stretávať s P.B. (či už cez obete, modlitby, chválením, piesňami) a to pre všetky národy

– ako sa volá náš stánok – modlitebňa

– čo to znamená ?

EGW – Z pokladu svedectiev 2 (140) – modlitebňa je svätyňou pre cirkevný zbor

– modlitba – rozhovor s P.B. – stretnutie so svojím Bohom

– P.B. chce mať tu so svojim ľudom spoločenstvo, chce byť s nami

– chce nám odovzdať požehnanie, ktoré má pre nás pripravené – zasľúbil to

– chce nás uzdraviť nie len telesne, ale predovšetkým duševne – duchovne

– chce, aby sme boli pripravovaní na stretnutie s ním už tu na zemi

– chce nám povedať, že nám odpúšťa a že nás má stále rád

Pretože aj život v novom Jeruzaleme bude o spoločenstve s Bohom a s J.K.