„Úprimným zasvitne svetlo v tme, veď Boh je milostivý, milosrdný a spravodlivý.“ (Žalm 112, 4)

„Zachovávaj bezúhonnosť a dbaj o úprimnosť, lebo budúcnosť patrí pokojamilovnému.“ (Žalm 37, 37)

Kedysi bol vo východnej časti Ázie cisár, ktorý si uvedomoval, že mu roky pribúdajú, a preto by bolo dobré hľadať si nástupcu. Jedného dňa zavolal do paláca všetkých mladých ľudí a povedal im: „Nastal čas, aby som odstúpil a vybral nového vládcu. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Mládenci boli šokovaní. Cisár však pokračoval: „Každému dám dnes jedno semienko. Je to veľmi zvláštne semienko. Chcem, aby ste šli domov, zasadili ho, polievali a presne o rok sa sem vrátili s tým, čo ste z tohto semienka vypestovali. Posúdim rastlinky, ktoré mi prinesiete, a určím spomedzi vás nového vládcu našej ríše.“

Medzi mládencami bol aj chlapec menom Ling, ktorý tiež dostal semienko. Vrátil sa domov, zasadil ho a starostlivo polieval. Každý deň pozoroval, či ešte neklíči. Ale stále nič.

Kamaráti sa už chválili svojimi rastlinami, ale Ling stále nič nemal. Trápilo ho to, no nič nevravel. Stále dúfal, že aj jeho semienko raz vzklíči.

Rok uplynul. Všetci mládenci priniesli cisárovi ukázať, čo vypesovali. Lingovi bolo zle, dokonca ho rozbolelo aj brucho, pretože do paláca kráčal s prázdnou nádobou.

Keď tam prišiel, čudoval sa, aké rôzne rastliny chlapcom narástli – mali rôzne tvary, veľkosť a niektoré aj kvitli. Cisár vstúpil dnu, všetkých pozdravil a skúmavo si prezrel, čo vypestovali. Ling sa snažil ukryť sa niekde vzadu. „Aké veľké rastliny, kry a kvety vám vyrástli,“ poznamenal cisár. „Dnes bude jeden z vás ustanovený za môjho následníka!“

V tej chvíli cisár zazrel vzadu Linga s prázdnym kvetináčom. Prikázal svojim strážcom, aby ho priviedli dopredu. Ling sa triasol od strachu. „Cisár zistil, že sa mi nepodarilo nič vypestovať! Možno rozkáže, aby ma popravili!“ pomyslel si. Keď kráčal dopredu, cisár sa spýtal na jeho meno. „Volám sa Ling,“ odpovedal. Všetci sa smiali a uťahovali si z neho.

Cisár požiadal mládencov, aby sa utíšili. Pozrel na Linga a vyhlásil: „Hľa, váš nový vládca! Volá sa Ling!“

Ling tomu nemohol uveriť. Čo sa to deje? Ako to, že práve jeho cisár ustanovil za nového vládcu?

Potom cisár povedal: „Pred rokom som dal každému z vás jedno semienko. Povedal som vám, aby ste ho zasadili, polievali a o rok sa ku mne vrátili. Dal som vám však uvarené semienka, ktoré nikdy nevyklíčia. Vy všetci, okrem Linga, ste mi priniesli kvety, rastliny a stromy. Keď ste zistili, že vám moje semienko nevzklíčilo, zasadili ste si namiesto neho nejaké iné. Ling bol jediný, kto zostal čestný a mal odvahu priniesť mi kvetináč s tým semienkom, ktoré som mu dal ja. On je tým človekom, ktorý sa stane novým cisárom!“

 

„Mať odvahu neznamená nemať strach, ale vzoprieť sa strachu a zvíťaziť nad ním.“ (Mark Twain)

Zdroj: Život je zaujímavý

„Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu….“ (Zjav. 14,7)

Gabo dnes nemal dobrý deň. Mal potyčku s Dávidom. Dávid bol namyslený a arogantný chlapec z vedľajšej triedy. Rád si doberal mladších chlapcov a zabával sa na tom. Aj dnes im robil zle. Aj so svojimi kamarátmi im vzal školské tašky a pohadzovali si ich.
Keď to Gabo uvidel, prišiel k nim a hovorí: „Nehanbíte sa? Takto si vyskakovať na menších?“ Chlapcom vrátil tašky a tí sa rýchlo pobrali preč. Dávida to nahnevalo. Nielenže im Gabo prekazil zábavu, ešte sa mu pred ostatnými aj postavil. Nechcel vyzerať ako slaboch. „Chceš sa biť?“ opýtal sa Dávid Gaba. „Tak poď“. „Nechcem sa biť. Len nechcem, aby si im robil zle. Maj sa.“ odpovedal Gabo a chcel odísť. Vtedy sa Dávid napriahol a buchol ho päsťou rovno do oka. „No poď, vyriešime si to spolu.“
kričal na neho Dávid. Gabo mu ranu nevrátil. Otočil sa a išiel domov. Dávid za ním posmešne kričal: „Strachopud. Bábovka. Nestaraj sa do našich vecí, keď na to nemáš.“ Gabo vedel, že urobil správnu vec. Zastal sa mladších a odolal pokušeniu pobiť sa
s Dávidom. Bol silnejší a Dávida by ľahko premohol. Ale nechcel byť ako on. Chcel žiť podľa Ježišových rád. Večer ďakoval Pánu Bohu, že sa ovládol. O niekoľko týždňov neskôr išla celá škola na výlet neďaleko rieky. Každá trieda dostala mapu, na ktorej mala vyznačené stanoviská, po ktorých mala prejsť a získať body. Gabovej triede sa výnimočne darilo. Už po 2 hodinách mali hotové skoro všetky úlohy. Zostávalo im posledné stanovisko na okraji lesa. Odrazu začuli krik a volanie o pomoc. Dievčatko z 1. ročníka spadlo do rieky a nevedelo sa dostať na breh. Pri tomto kraji bola rieka hlboká a zužovala sa, takže prúd bol silnejší a plávalo
sa v nej veľmi ťažko. Gabo dievčatko spoznal, bola to Zuzka. Deti rýchlo utekali po pomoc. Gabo bol dobrý plavec. Nerozmýšľal dlho, vyzul si topánky a skočil do vody. Musel rýchlo plávať, aby ho prúd neodniesol preč. Namáhavo sa dostal až k Zuzke a chytil ju. Už sa ledva držala nad hladinou a dlhšie by to asi nevydržala. Priplával k brehu a vytiahol ju z vody. Ostatní žiaci iba stáli ako skala na brehu a so strachom sa pozerali, čo sa to deje. O chvíľu už boli pri nich učitelia a Zuzke poskytli prvú pomoc. Vďaka Gabovi všetko dobre dopadlo a Zuzka bola v bezpečí. Medzi žiakmi, ktorí to videli, bol aj Dávid. Zuzka bola jeho mladšia sestrička. Mal ju veľmi rád a vždy ju chránil. Keď počul, že spadla do rieky a topí sa, aj on skamenel ako ostatní. Nevedel totiž plávať. Veľmi sa o ňu bál. Vedel, že ani Zuzka nevie dobre plávať. Nevedel jej pomôcť. Veľmi ho prekvapilo, že Gabo skočil do vody za ňou. Bolo to nebezpečné a mohol sa začať topiť aj on. Keď ju Gabo vytiahol na breh, Dávid mal pocit akoby teraz dostal ranu on. Nie takú
z hnevu, po ktorej zostane modrina, ale takú do srdca, keď si uvedomil, aký bol na neho zlý. Gabo mu to nikdy nevrátil a ešte zachránil jeho sestru. Mohol sa mu pomstiť, ale namiesto toho mu pomohol. Stal sa pre neho hrdinom. Dávid prišiel na druhý deň za Gabom na návštevu. Poďakoval mu za to, že zachránil jeho sestričku Zuzku a ospravedlnil sa, že ho udrel a vysmieval sa mu. Chcel byť s Gabom kamarát a pomáhať ostatným tak ako on. Dávid okrem nového kamaráta získal ešte niečo viac. Keď svoj život dal Bohu, patril teraz do Božej rodiny a získal nový domov v nebi. Pre ostatných bol teraz požehnaním, pomáhal im a ukazoval, aký je Pán Boh.

Zdroj: z knihy Tiger a Tom (Whiteovci, Sion Plus, 2020)

Kalifornská univerzita v Berkley v roku 2002 uviedla výsledky dlhodobej štúdie, do ktorej sa v meste Alameda v Kalifornii zapojilo viac ako 6 500 dospelých respondentov. Záverečná písomna správa uvádza, že „pravidelní účastníci bohoslužieb majú oveľa menšie riziko úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí na bohoslužby nechodia vôbec alebo len občas, a to aj v prípade, že beriete do úvahy vek, zdravotné návyky a rizikové faktory.“

Texaská univerzita zistila, že pravidelní účastníci bohoslužieb žijú o sedem rokov dlhšie ako ľudia, ktorí do kostola nechodia. Priemerná dĺžka života stúpala úmerne počtu návštev bohoslužobných zhromaždení. Účastníci pravidelných týždenných bohoslužieb mali priemerný vek 82 rokov. U ľudí, ktorí kostol navštevovali menej ako raz týždenne, klesol priemerný vek na 79 rokov. Tí, čo sa na bohoslužbách nezúčastňovali vôbec, dosahovali priemerný vek 75 rokov. (The Sunday Mail, 26. september 1999, s. 55)

Božie slovo podopiera údaje z uvedených štúdií. V Liste Židom 10,23-25 Biblia hovorí o prínose zhromaždení veriacich: „Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.“

Pozrime sa bližšie na biblickú radu a porovnajme ju s výskumom, ktorému sme sa doteraz venovali. Biblický text vyzýva kresťanov, aby „neopúšťali zhromaždenie“ a

1. „Venovali pozornosť jeden druhému“.
2. „Povzbudzovali sa v láske“.
3. „Povzbudzovali sa“.

Nemusíme vždy chápať, ako sa zmena udiala. Vieme však, že Boh dokáže aj nemožné.Ľudská myseľ nie vždy pochopí, ako z nás Boh urobí nového človeka. Vieme však, že Boh to dokáže. Možno nerozumieme, ako môže Boh posilniť slabú vôľu. Vieme však, že zvládne aj nemožné. Nie je to logické, ale Boh to dokáže. Možno sa to zdá nepravdepodobné, ale Bohu nič nie je nemožné.

Keď pod vplyvom Ducha Svätého žijeme v súlade so zákonmi Stvoriteľa a vzdávame mu chválu životným štýlom, dá nám potrebnú silu na naplnenie našich túžob. Tvorí v nás nový život, ktorý sme sa rozhodli žiť spoločne s ním.

Zdroj: Nádej v nepokojných časoch Mark A. Finley

Ak vás zaujal tento úryvok, celú knihu si môžete prečítať TU.

Dobrá nálada pomáha zmierňovať stres a vysoký tlak. Veriaci sú pokojnejší a vyrovnanejší. Lekársky informačný vestník Rochesterskej univerzity uvádza: „Pokiaľ ide o vplyv optimizmu na zdravie, bádatelia preskúmali závery vyše osemdesiatich štúdií a prišli na to, že pozitívny výhľad do budúcnosti a dobrá nálada majú pozoruhodný vplyv na telesné zdravie. Odborníci sa zamerali na dlhovekosť, mentálny stav počas choroby, zdravie srdca, imunitu, výsledky rakovinových a tehotenských vyšetrení, schopnosť znášať bolesť a iné zdravotné témy. Zdá sa, že optimisti mali lepšie výsledky ako pesimisti. Z výskumu vyplýva, že pozitívne naladenie podporuje telesné zdravie bez ohľadu na to, ako veľmi ste chorobou zasiahnutí.“

Viera prehlbuje dôveru k Bohu, vďaka ktorej sa pozeráme na život optimisticky a pozitívne. Vieme, že náš nebeský Otec sa o nás stará a vždy hľadá najlepšie riešenie. Pocit Božej prítomnosti v živote uzdravuje telesne aj citovo.

Zdroj: Nádej v nepokojných časoch Mark A. Finley

Ak vás zaujal tento úryvok, celú knihu si môžete prečítať TU.

Len veľmi málo veriacich ľudí odovzdaných Bohu fajčí, pije alkohol a užíva drogy. Viac cvičia, zdravšie jedia a dbajú na odpočinok. Keď veria, že sú Božím stvorením a ich telo je chrámom Ducha Svätého, majú pozitívnejší prístup k zdraviu. Nechávajú sa viesť slovami apoštola Pavla z 1. listu Korinťanom 10,31: „Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ Veriaci viac dbajú o svoje zdravie a snažia sa žiť zdravšie.

Čo znamená pozitívny prístup k zdraviu alebo ako si zdravie zdokonaliť? Harvardova univerzita zverejnila rozsiahlu štúdiu so zameraním na zdravotné faktory ktoré predlžujú život. Výskum viedla T. H. Chan School of Public Health v USA. Zistilo sa, že dodržiavaním piatich zdravotných návykov si predlžíme život aspoň o desať rokov. Tvoria ich zdravá strava, pravidelné cvičenie, primeraná telesná hmotnosť, striedme pitie alkoholu a vyhýbanie sa cigaretám. V rámci tridsaťročnej štúdie vedci takisto zistili, že Američania, ktorí žijú podľa uvedených zásad, v porovnaní s obyvateľmi, ktorí o zdravie nedbajú, znížili pravdepodobnosť úmrtia na srdcovocievne ochorenia o 82% a na rakovinu o 65%.

Zásadným prvkom boja proti chorobe COVID-19, ale aj ostatným chorobám, je posilňovanie imunity. Imunitný systém predstavuje spletitú sieť buniek a bielkovín, ktoré bránia telo proti infekciám a chorobám. Ak si vybudujete silný obranný systém, znížite u seba riziko ochorenia. Aj keď nakoniec ochoriete, príznaky sú vďaka silnej imunite miernejšie a dĺžka choroby kratšia. Nikto z nás nemá záruku, že neochorie. Existuje však niekoľko spôsobov, ktorými sa môžeme ochrániť a vybudovať si potrebnú imunitu.

a.) Jesť zdravo.

b.) Piť dostatočné množstvo vody.

c.) Cvičiť a tráviť čas na čerstvom vzduchu.

d.) Kvalitne odpočívať.

e.) Vyhýbať sa tabaku, alkoholu, drogám.

Zdroj: Nádej v nepokojných časoch Mark A. Finley

Ak vás zaujal tento úryvok, celú knihu si môžete prečítať TU.