Úžasný príbeh Catherine Lawes

Citáty

Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Evanjelium podľa Matúša 25,40

Úžasný príbeh Catherine Lawes

Catherine bola manželkou Lewisa Lawesa, ktorý od roku 1920 do roku 1941 pracoval ako dozorca v neslávne známej newyorskej väznici Sing Sing. Dovtedy, kým vo väznici nezačal pracovať Lewis, v nej žiaden dozorca nevydržal dlhšie ako dva roky. Lawes raz zo žartu vyhlásil: „Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať zo Sing Singu, je nechať sa v ňom zamestnať ako dozorca.“

Lawes tam však vydržal celých dvadsaťjeden rokov. Vo väznici presadil veľa reforiem. Ako to v živote zvyčajne býva, tento muž bol úspešný vďaka svojej žene. Catherine bola prvopočiatkom všetkých zmien, ktoré sa udiali vo väznici. Verila, že všetci väzni si zaslúžia pozornosť a úctu. Pravidelne za nimi chodila, povzbudzovala ich, počúvala ich, zadávala im rôzne úlohy. Dávala im najavo, že jej nie sú ľahostajní.

Jednu októbrovú noc roku 1937 Catherine zahynula pri autonehode. Keď sa o tejto smutnej novine dozvedeli väzni, požiadali jej muža, aby im umožnil navštíviť jej domov, kde bola umiestnená truhla. A on to zariadil. O niekoľko dní neskôr sa brány Sing Singu pomaly otvorili. Vyšli z nej stovky mužov – zlodejov a vrahov. Všetci sa pomaly vybrali k domu, ktorý sa nachádzal asi dva kilometre od väznice. Potom sa zasa poslušne vrátili do svojich ciel. Nikto ich nestrážil, a napriek tomu sa ani jeden z nich nepokúsil o útek.

„To najlepšie, čo človek môže vykonať, sú malé, anonymné, nezapamätateľné prejavy milosrdenstva a lásky,“ povedal jeden básnik.

Ďalšie citáty, príbehy a tapety nájdete na www.dobreranko.sk

Korytnačka na plote

Citáty:

Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.

Sof 2,3

Pokora je zvláštna vec. V tú chvíľu, keď si myslíš, že ju máš, si ju stratil.

Anonym

Korytnačka na plote

Spisovateľ Alex Haley mal vo svojej kancelárii obraz, na ktorom sedela korytnačka na plote. Tento obraz mu mal pripomínať lekciu, ktorú sa naučil už dávno: Ak uvidíš korytnačku sedieť na plote, pamätaj, že niekto jej pomohol dostať sa tam.

Haley hovorieval: „Kedykoľvek som sám v kancelárii a začnem si myslieť: To, čo som urobil, je naozaj obdivuhodné!, pozriem sa na tento obraz a spomeniem si na korytnačku. Podobne ako jej, aj mne niekto pomohol dostať sa sem.“

Predstavenie

 Pred niekoľkými rokmi uvádzala televízia cirkusové predstavenie, ktoré vyvrcholilo drezúrou bengálskych tigrov. Cvičiteľ vošiel do klietky, kde bolo niekoľko tigrov, aby predviedol nacvičené čísla. Dvere za ním sa zamkli. Reflektory boli namierené na klietku, televízne kamery sa pohybovali v blízkosti a obecenstvo napäto sledovalo, ako šikovne cvičiteľ ovláda tigrov, ktorí ho na slovo poslúchali. Uprostred predstavenia sa však stalo to najhoršie, čo sa len mohlo – zhasli sa svetlá! Dvadsať alebo tridsať dlhých strašných sekúnd bol cvičiteľ uväznený s tigrami. V tme tigre videli jeho, ale on nevidel ich. Bič a malá kuchynská stolička by za týchto okolností boli len veľmi biednou ochranou pred týmito šelmami. Ale cvičiteľ prežil – a keď sa svetlá opäť rozsvietili, pokojne dokončil predstavenie.

Po skončení sa ho v interview pýtali, aké pocity sa ho zmocňovali, keď si uvedomoval, že tigre ho vidia, ale on ich nevidí. Priznal, že v prvých sekundách ho od strachu zamrazilo na chrbte, ale vzápätí si uvedomil, že tigre nevedia, že on ich nevidí. Povedal: „Kým sa svetlá rozsvietili, práskal som bičom a prihováral sa im ako zvyčajne, aby nezistili, že ich nevidím tak dobre, ako ony mňa.“

Táto príhoda je živým podobenstvom. V živote každého človeka sú situácie, keď máme strach. Sme akoby „potme v klietke s tigrami“. Niektorí sa musia takmer denne vyrovnávať s vnútornými problémami, ktoré ich môžu aj zničiť. Vtedy musíme pamätať na dve veci:

1) nedať najavo strach a nevzdať sa hneď;
2) aj keď my Ježiša nevidíme, on nás vidí.

 

Zlodej

Zlo nikdy neodplácajte zlom, ale usilujte sa o dobro pre všetkých. Nakoľko to závisí od vás, dobre vychádzajte so všetkými ľuďmi. Nevyrovnávajte si účty sami, moji drahí, ponechajte súd skôr Bohu, lebo v Písme je napísané: Mne patrí pomsta, ja všetkým odplatím, vraví Pán.

Rim 12,17-19

 

Väčšina ľudí potrebuje viac lásky, ako si zaslúži.

Ebner-Eschenbachová

Keď sa evanjelista John Wesley (1703 –1791) raz v noci vrátil domov z bohoslužby, dvere boli otvorené. Zlodej našiel v jeho dome len málo peňazí a nejakú kresťanskú literatúru. Keď chcel rýchlo utiecť, Wesley za ním zakričal: „Stoj! Ešte niečo ti dám!“ Prekvapený zlodej sa zastavil.

„Priateľ môj,“ prihovoril sa mu Wesley, „možno ťa mrzí takýto spôsob života. Ak to tak naozaj je, poviem ti niečo, čo si ľahko zapamätáš: Krv Ježiša Krista ťa očisťuje od každého hriechu!“ Zlodej utiekol a John Wesley sa modlil, aby jeho slová priniesli úžitok.

Uplynulo niekoľko rokov. Wesley práve podával ruky návštevníkom bohoslužby, keď za ním prišiel akýsi neznámy človek. Veľmi sa prekvapil, keď sa dozvedel, že tento muž, teraz veriaci človek a úspešný obchodník, je človek, ktorý ho pred rokmi okradol!

„Som vaším veľkým dlžníkom,“ povedal muž.

„Ach, nie, priateľ môj,“ zvolal Wesley, „ nie mojím, ale Ježišovým, ktorého krv nás očisťuje od každého hriechu!“

Nikdy nie si sám!

tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli.“ (Ex. 15,22-25)

Existuje príslovie, ktoré hovorí: Ak ti život ponúkne citrón, urob z neho limonádu. Často vidíme problémy ako neriešiteľné. Skúsme však za každým problémom vidieť možnosti. Iná ľudová múdrosť hovorí: Pesimista vidí v každej príležitosti problém, kým optimista vidí každý problém ako príležitosť.

Nasledovný príbeh sa odohral v jednom kláštore. Jedno odpoludnie dvaja mnísi tak intenzívne pracovali, že nasledujúce ráno zaspali a neprišli na spoločnú modlitbu. Opát rozčúlený takýmto bezbožným chovaním, im obom nariadil tvrdý trest. Celý deň budú chodiť s hrachom v topánkach a nesmú povedať ani jedno slovo. Brat Jeroným krivkal celý deň s bolestivým výrazom v tvári a snažil sa nevydať ani jediný ston. Zato brat Antonín akoby nemal žiadne problémy. Pohyboval sa s ľahkosťou a v pohode.

Konečne vypršala doba trestu. Brat Jeroným dokrivkal k bratovi Antonínovi a pýta sa ho: “Ako si to dokázal vydržať? Ten tvrdý sušený hrach mi spôsoboval neuveriteľnú bolesť. Alebo si snáď neposlúchol opátov príkaz?“ „Vôbec nie“, odpovedal brat Antonín s úsmevom, „len som hrach najprv uvaril.“

Často sme aj my, podobne ako brat Jeroným zahľadení do svojich problémov, trpíme a vôbec neuvažujeme nad ich riešením. Problémy sú často ako tvrdý, vysušený hrach. Prijímame ich s odovzdanosťou a rezignáciou a oni nám budú spôsobovať bolesť.

Existuje však aj iný spôsob riešenia problémov. Pán Ježiš zasľúbil A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt. 28,20.) To v praxi znamená, že ani v tej najproblémovejšej situácii nie sme sami. Ak nás aj hneď nenapadne nejaká spásna myšlienka, je tu stále možnosť pýtať si múdrosť zhora (podobne ako Mojžiš) od nášho Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista. A ak mu budeme úplne dôverovať, tak ako o tom hovorí žalmista Dávid : „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ čoskoro zistíme, že existuje aj iné riešenie, než s bolestivým výrazom v tvári krivkať po ceste života.