“A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.”(Žalmy 90,12)

Mladé dievča nastúpilo do autobusu a posadilo sa. Na ďalšej zastávke nastúpila ušomraná, mrzutá staršia pani. Vtisla sa na sedadlo vedľa nej a zavalila ju svojimi taškami. Muž sediaci vedľa dievčaťa sa rozčúlil a spýtal sa, prečo sa nebráni.
Dievča mu s úsmevom odpovedalo: „Nie je nevyhnutné hádať sa kvôli niečomu bezvýznamnému, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Na ďalšej zastávke vystupujem.“
Krásna odpoveď. Netreba sa hádať kvôli niečomu bezvýznamnému, niečomu, čo nie je až natoľko dôležité, veď naša spoločná cesta je taká krátka. Kiežby každý z nás pochopil, aký pominuteľný je náš čas. Nekazme si ho hádkami, zbytočnými argumentmi a dokazovaním svojej pravdy, neodpustením, prejavovaním nespokojnosti. To všetko je zbytočná strata času a energie. Písmo nám radí: „Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.“ (Filipanom 4,5) Rozčúlil vás niekto? Upokojte sa, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Niekto vás zradil, urazil alebo ponížil? Buďte pokojní a odpustite, pretože vaša spoločná cesta je taká krátka. Nech budeme mať akékoľvek ťažkosti, nezabudnime, že naša spoločná cesta je krátka. Nikto nepozná dĺžku tejto cesty, nikto nevie, kedy sa zastaví.
Rešpektujme sa, odpúšťajme si, chráňme sa navzájom. Buďme plní vďačnosti a radosti.
Veď naša spoločná cesta je taká krátka.

„Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet. Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.“ (Žalmy 103,15.16)

„Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.“ (1. Kor. 4,5)

V dobe, keď zmrzlinový pohár stál oveľa menej ako dnes, vošiel 10-ročný chlapec do cukrárne a sadol si za stôl. Predavačka mu doniesla pohár vody a položila ho na stôl.

„Koľko stojí zmrzlinový pohár?“ spýtal sa jej.

„50 centov,“ odpovedala.

Malý chlapec vytiahol ruku z vrecka a začal rátať mince, ktoré mal.

„A koľko stojí obyčajná zmrzlina?“ spýtal sa. Predavačka bola trochu netrpezlivá.

„35 centov,“ povedala stroho.

Malý chlapec opäť prepočítaval mince. „Tak si poprosím obyčajnú zmrzlinu,“ povedal.

Predavačka priniesla zmrzlinu, položila účet na stôl a odišla. Chlapec dojedol zmrzlinu, zaplatil pri pokladni a odišiel.

Keď sa predavačka vrátila, aby utrela stôl, zrazu zostala nehybne stáť… po chvíli sťažka prehltla. Na stole vedľa prázdneho taniera uvidela 15 centov – jej prepitné.

„Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života.“  (Albert Schweitzer)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

„Buďte radostní, neochabujte v modlitbách a za každých okolností ďakujte. To očakáva Boh od všetkých, ktorí patria Ježišovi Kristovi.“ (1. Tes. 5, 15-18 = Nádej pre každého)

Dr. Mark bol známym odborníkom v oblasti onkológie. Jedného dňa sa chystal na veľmi dôležitú konferenciu do iného mesta, kde mu mali udeliť cenu za lekársky výskum.

Mal veľké obavy, pretože na tejto konferencii mala byť zhodnotená jeho dlhoročná práca. Dve hodiny po štarte lietadla však došlo k núdzovému pristátiu na najbližšom letisku pre nejaký technický problém.

Doktor sa bál, že nestihne prísť, a tak si požičal auto a sám sa chcel odviesť do mesta, kde sa mala konferencia konať. Krátko po jeho odchode sa však počasie pokazilo a začala prudká búrka.

Pre silný dážď zle odbočil a stratil sa. Po dvoch hodinách neúspešnej jazdy si uvedomil, že je nevie kde je. Cítil sa hladný a strašne unavený, tak sa rozhodol hľadať nocľah.

Po chvíli konečne narazil na malý rozpadnutý domček. Zúfalý vystúpil z auta a zaklopal na dvere. Dvere otvorila krásna žena. Vysvetlil jej, čo sa stalo a požiadal ju, či môže použiť jej telefón.

Žena mu však povedala, že nemá telefón, ale že môže ostať a počkať, kým sa počasie nezlepší. Hladný, mokrý a unavený doktor prijal jej milú ponuku a vošiel dnu. Žena mu dala teplý čaj a niečo pod zub.

Potom mu povedala, že sa k nej môže pripojiť v modlitbe. Ale Dr. Mark sa usmial a povedal, že verí len v tvrdú prácu a odmietol. Doktor sedel pri stole a popíjal čaj a pozoroval ženu v slabom svetle sviečok, ako sa modlila vedľa postieľky.

Doktor pochopil, že žena potrebuje pomoc, a tak sa jej po modlitbe spýtal, čo presne od Boha chce a či si naozaj myslí, že niekedy vypočuje jej modlitby. A potom sa spýtal na malé bábätko v postieľke, pri ktorej sa modlila.

Žena sa smutne usmiala a povedala, že dieťa v postieľke je jej syn, ktorý trpí zriedkavým typom rakoviny a existuje jediný lekár, volá sa Mark, ktorý ho dokáže vyliečiť, ale nemá peniaze, aby si ho mohla dovoliť. Doktor Mark žije v inom meste.

Povedala, že Boh stále neodpovedal na jej modlitbu, ale vie, že jej pomôže a nič nezlomí jej vieru.

Omráčený a bez slov sa doktor Mark jednoducho rozplakal.

Zašepkal: ,,Boh je veľký…“ – a spomenul si na všetko, čo sa mu dnes stalo: porucha v lietadle, prívalový dážď, kvôli ktorému zablúdil.

A to všetko sa stalo, pretože Božie sily nielen odpovedali na jej modlitbu, ale dali mu aj šancu dostať sa z materiálneho sveta a pomôcť chudobným nešťastným ľuďom, ktorí nemajú nič iné ako modlitbu.