„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám.“ (Ev.Jána 14, 1-3,18)

Jedenásťročná Viera Diamantová sedela s kufrom sama na lavičke na londýnskej vlakovej stanici. Na krku mala zavesenú ceduľku s identifikačným číslom. Čakala na pestúnskej rodine, ktorá si ju mala vziať. Všetky ostatné deti už odišli a jej sa zmocnil strach. Čo keď na ňu zabudli? Alebo si to rozmysleli a rozhodli sa, že si ju nevezmú? Nemala žiadnu adresu, nevedela po anglicky. Bola vydesená. Viera patrila k židovským deťom, ktoré boli tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránené z krajín, ktoré obsadili nacisti. Po dvoch dňoch konečne dorazili jej budúca pestúnka. „Bola to útla žena, ktorá nemala na kabáte všetky gombíky. Ale mala ten najkrajší úsmev,“ spomína Viera. Žena sa rozbehla k Viere, objala ju a povedala jej:“Budeme ťa mať radí.“ Svoj sľub splnili. Aj k nám možno niekedy príde Boh neskôr, ako by sme chceli. Vždy však prichádza so slovami: „Budem ťa mať rád.“

„Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre.“ (André Maurois)

Zdroj: Kurzy pre život 2023