„Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.“ (Žalmy 49, 4)

Ako 16-ročný som sa prihlásil na kurz automechanikov, ktorý organizovala stredná škola, na  ktorej som študoval. Všetci v kurze sme veľmi obdivovali a vážili si nášho učiteľa. Boli sme rozdelení na skupiny a každá dvojica mala pridelený jeden starší automobil. Našou úlohou bolo rozobrať všetky pohyblivé časti auta, najmä motor. Mali sme premazať ložiská, vyčistiť ventily a vykonať aj ďalšie práce, ktoré sa robili na autách pred 55 rokmi.

Nakoniec sme mali všetky súčiastky znova poskladať. Potom prišla rozhodujúca skúška. Ak sa nám auto podarilo naštartovať, obstáli sme. Inak… Vlastne si už nespomínam, čo by sa stalo, keby sa nám to nepodarilo. Naše auto však s veľkým rachotom naštartovalo. Niekoľkí študenti naň vyliezli a víťazoslávne sme sa previezli okolo budovy.

Malo to však jeden háčik. Niekoľko súčiastok nám zvýšilo. Náš učiteľ bol našťastie taký láskavý, že napriek tomu sme dostali dobrú známku. V takom aute by som sa však neodvážil ísť viac než pár metrov.

Pri našom chápaní vecí nezapadá vždy všetko do seba, aj keď by sme boli radi. Sú veci, ktoré akosi „zvyšujú“. Možno nám to chce pripomenúť, že naše chápanie a rozum majú predsa len svoje hranice.

„Pozoruj rozumom, počúvaj srdcom.“ (Turecké príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

 

 

„Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.“ (Žalmy 104, 19. 20)

Pán Vladimír rád cestoval po svete. Navštívil rôzne krajiny. Keď bol v Sýrii, niektoré rodiny navštívil v ich domove. Niekoľko mesiacov strávil medzi beduínmi. Dodnes obdivuje niektoré veci, ktoré sa od nich dozvedel. Tam pochopil, že nie každý vývoj a výdobytok techniky v moderných civilizáciách naozaj skvalitňuje život.
Raz odchádzal z jednej návštevy a pozrel na hodinky. Chcel vedieť, koľko je hodín. Nikto z domácich hodinky nemal. Preto sa ho spýtali, ako fungujú. Ukázal im, že keď príde ručička na dané číslo, musí odísť. Beduín sa zamyslel a povedal mu: „Ty si taký veľký pán. Máš auto, máš slnečné okuliare, máš fotoaparát… A taká malá skrinka ti rozkazuje, kedy máš prísť a kedy máš odísť.“
Keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že mal pravdu. Beduín taký problém nemal. Keď svietilo slnko, pásol ovce a dojil ich. To bola všetka jeho práca. On si čas organizoval úplne voľne, ako chcel. Nemal nad sebou žiadneho šéfa ani žiadne hodiny.

„Môžeš si kúpiť hodiny, ale nie čas.“ (Čínske príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

„Chváľte ho, slnce a mesiac! Chváľte ho, všetky hviezdy svetla! Nech chvália meno Hospodinovo, lebo on rozkázal, a boly stvorené. (Žalm 148, 3. 5)

Keby bola Zem veľká ako minca, Slnko by bolo veľké asi ako guľa s priemerom tri metre. V súčasnosti najväčšou známou hviezdou je CanisMajoris. Táto hviezda je taká veľká, že keby bola Zem ako minca a Slnko ako guľa s priemerom tri metre, CanisMajoris by merala štyri kilometre!

Ak by bola Zem ako minca a Slnko ako trojmetrová guľa, Zem by bola vzdialená od Slnka asi na dĺžku futbalového ihriska. Keby však celá naša Slnečná sústava – Slnko so všetkými svojimi planétami – bola veľká ako minca, Slnko by bolo viditeľné len pod mikroskopom a najbližšia hviezda by bola vzdialená 90 metrov.

Keby bola celá naša galaxia veľká ako minca – nezabudnite, je to dvesto miliárd hviezd – naša Slnečná sústava by bola príliš malá na to, aby sme ju videli pod bežným mikroskopom. Ostatné galaxie vo vesmíre by boli od nej vzdialené od 30 cm do 300 metrov.

„Svet hviezd a planét je neporovnateľne krajší a vznešenejší, ako všetko, čo sa nachádza na zemi.“ KlaudiosPtolemaios

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková