„Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.“ (Rim. 12, 9 – 10)

Vnúčikovia sa hrali s babkou a dedkom v detskej izbe. Dedko popritom pozeral v televizií správy. Nechcel, aby mu ušli najnovšie udalosti vo svete.

Deti s babkou boli v plnej prúde zábavy, keď ich dedko z ničoho nič prerušil a spýtal sa staršieho vnúčika: „Máš rád babku?“

„Áno,“ odvetil vnúčik bez váhania.

„A ako veľmi ju máš rád?“ pýtal sa dedko ďalej.

Dávidko roztiahol ruky, ako len mohol. „Tááák veľmi.“

„A dedka máš rád?“ vyzvedal dedko ďalej.

Dávidko sa zarazil a zmĺkol. Na chvíľu zavládlo ticho.

Keď dedko otázku zopakoval, odvetil: „Porozmýšľam.“

Asi po hodine, keď babka v kuchyni chystala jedlo a Dávidko jej asistoval, si dedko spomenul, že mu vnúčik dlhuje odpoveď. Znovu sa ho spýtal, či si už rozmyslel, či má dedka rád. Dávidko odpovedal: „Ešte rozmýšľam.“

Po štvrťhodine dedko opäť položil svoju otázku s tým, že aby vnukovi pomohol, roztiahol ruky asi tak na štyridsať centrimetrov od seba a opýtal sa: „Aspoň toľko máš dedka rád?“

„To je veľa,“ odvetil vnúčik.

„Deti musia mať s dospelými veľa trpezlivosti.“ (Antoine de Saint-Exupéry)

 

Zdroj: O kráse človeka – 15 povzbudzujúcich kapitol zo života